Gin acel ma lwak me Uganda obedo ka tam matut ikome ma pwod dul ma loyo lok kom ngolo kop i Uganda pe ocako tic, obedo lok kom pe pa ngec i lok kom ngolo kop ki ki tic ki cik. Pi culu bur man, Pen-cik me Uganda omiyo tweero bot dul ma doro lok kom ngolo kop me pwonyo lwak karacel ki lungol kop ki lok kom cik ki ngolo kop. Dul man okati kamaleng ki yoo aluba karacel ki kit me pwonyo lwak. Dong buk man obedo gin ma dul man oyubu me konyo pwony man. Buk eni nyutu kamaleng lok ma dok ikom jang gamente ma pat pat, tic gi i yoo me keto cik ki yoo me ngolo kop. Buk man bene tyeero kamleng twero ki tic pa ngat acel-acel i yo me lubu cik ki tic pa lungol kop. Ludite ma tiyo i dul pa lungol kop ki lugwok cik bene myero gu yeny buk man pien pire tek Adonyi ma mito neno kit ma cik me lobo Uganda tiyo kede bene romo nongo buk man ber ma konyo gin madda. Leb ma kitiyo kede i buk man ngene bot dano duc, dok bene lep ma dongo ma pol kaare lungol kop tiyo kwede i gang kot ki julu wek ongene bot dano duc. Dong atye ki gen ni buk man obi konyo kwak madda, kit ma pencik ocimo ni myero lwak onong pwonye i lok ma dok ikom lami kony madit iyo me kelo ber bedo ki adda i kin lwak me Uganda, ma obedo gen ki miti pa dul man. Manyindo Won-kom pa dul ma doro lok kom ngolo kop Dwer me Acel: 2007 i JSC Buk cing lwak Lok me cako buk man Buk man Titi Dul pa gamente ki tic gi duc, karcel ki kit ma lwak me Uganda romo nongo kony ki bot lutic pa dule ma pat pat ma tiyo ikom kit me tic ki cik iyo ma opoore. Buk cing man bene loko ikom tic pa gang gamente ma pat-pat ma toore ite dul acel me cik ki bedo ma opoore, kar cel ki jang gamente ma pat-pat calo kot pa mony, dul ma neno lok kom tweero pa lwak ki dul ma ngiyo kor tic pa gamente. Buk eni bene tito kore kikore tic pardul ma pe jenge ikom gamente (NGO) ma tye ka tic ikom kit me kelo kuc, ber bedo ki lok ma kwako kom ngolo kop, ki lu pirida me medo winye. Buk man bene tyero kama leng tweero ki tic pa lwak me Uganda iyo ma kelo tic ma tii I kit me ngolo kop. Buki bene tyeero kamalej bot la kwano ne ki ma en romo nyutu juj cwiny kace lok ki yo ma kop pe ongole ma ber kit ma jojo en biko/mito kede. Me weko buk man obed ber bot lwak dok bene okony lwak, ki coyo i leb ma nyange, ma yot dok atir pi dano duc. Ngat mo keken ma nyang kit me kwano leb Acholi myero obed ki keero me nyang gin ma ki coyo i buk man. Me weko kwano buk man obed yot, lok ma cego cego aye pole ki tiyo kede; Dak bene jami duc ki cano kore-kikore. Lok ma dok I kom bal ma dongo ki-poko ki lok ma dok I kom bal ma tino me kin paci. Buk cing man ki coyo wek o kony lwak dok kadi okwano lok kom cik nyo pe okwano. Pe obedo cik, nyo lagony tyen cik me Uganda. Obedo gin ma iromo tic kwede me nongo lok ma tii I kom cik. Gin a coya man bene tye ki lok mogo ma bejo ma kwako cik ki kit ma anywali acel romo nongo kom ki ngec I lok kom jami magi. ii JSC Buk cing lwak Pwoc Dul ma loyo wi lungol kop me Uganda miyo pwoc bot dul ma tiyo I lok kom cik ki gwoko ber bedo pa lwak pi kony me lim ma gumiyo me konyo pwonye pa lwak, kar-cel ki yubu (cono) buk cing man ma kwako kom cik ki yo me tic ki cik ingolo ko i Uganda. Pwoc ma lapore pe ceto bot kamicona, karan kar-cel ki lutic duc me dul ma loyo wi lutic me ngolo kop, tutwale bot jang dul man ma neno lok kom pwonye ki bedo pa lwak pi tic gi matek ma gu tiyo I kaare me cono buk man. Dul man bene mito cwalo pwoc madit bot lwak duc ma lok man gudu kom gi, ma gu kwanyo kaare me cwalo dwon gi i lok ma kwako buk man, kar-cel ki lwak ma obedo i kacoke pa jo ma lok man gudu kom gi, ma kacoke man aye obedo yo me keto buk man icoc. Megiko, komiciona bene cwalo pwoc bot M/S Property Rights Concern, ma okonyo cono buk man. Ma pwod pe ya Uganda odonyo ite loc pa munu-otarara, rok acel-acel nongo tye ki kit me loc ma megi, I kit me te kwaaro. Dong cik me te kwaaro pa rok acel-acel nongo pe ki coyo piny, ento jemi mogo ma rwate ki ma pe rwate bene nongo tye, I kit ma rok acel-acel nongo ngolo kwede kop, malube ki cik gi. I rok ma tye i loka-nam calo rok pa Baganda, Basoga Bunyoro, Toro nongo tye ki kot ma meg gi ma nongo langol kop madit obedo rwot me rok man. Mapat ki gang kot magi, lutela wi kaki bene nongo tye ki tic ma lube ki yo mapat-pat me ribu kin dano ki juku laara. I Uganda kabedo mukene ma kodi dul egi ni peke iye, ludito kaka, ki ludito me kin-gangi aye bedo ki tic me juku tele nyo laara I kin lwak. Donyo pa tela pa muni-otaara okelo alokaloka i kit me ngolo kop; ma onyayo donyo pa yo manyen ma rwate ki ma lobo Biritic ngolo kwede kop, ki lubu cik gi i lobo gi. Ento, donyo pa yo manyen me lubu ka-cel ki tic ki cik eni pe oloko dano duc. Dul aryo ni duc obedo ka tic kar-cel wa ikare ni, keto gwok cik iyo me tekwaro pwod tye wa kombedi. Lutela pa Muni-otaara ma gu donyo I lobo man oketo kot pa ladit ma loyo wigi; ma obedo katic kun lubu kit ma lobo gi tiyo kwede. Jemi ni pole ki kwanyo ki I cik madit ma pooro dano ducu ma rom aroma. Kot pa munu-otaara bene o bedo ka lubu cik ma dit ma kwako kom ngolo kop ki yo me juku tele I kin gangi. Kama cik me Uganda aa iye Cik obedo gin aluba ma doro wi lwak ma tice dwong mada. Labole, cik konyo gwoko kuc ki ber-bedo kun gengo tim ma calo kwo, butu ki dano tek-tek, temo turu gament. Cik bene konyo keto yub pa gamente itic, calo gwoko kabedo ma rumu dano. Cik me Uganda kati ki kama pol: i) Pen-cik me Uganda (1995) Man aye obedo cik ma dit me lobo man. Cik duc mukene myero obed ma rwate ki Cik ma tye I buk me pen-cik, cik ma tye I pen-cik aye ki tiyo kwede. Cik man obedo gin acoya ma kacoke me ot moko cik ma dit me Uganda oketo piny I buk. Ot-moko cik aye obedo gang moko ki keto cik ma dit loyo. Nying moko-cik romo bedo pol, ento tic ma kati aye acel, ma obedo moko nyo keto cik. DUL ME ACEL 1 JSC Buk cing lwak I Uganda kombedi, cik mo keken ma Ot-moko cik omoko ka ma leng ki lwongo ni “Mok pa Ot-moko cik”. Cik ma ki keto ikara pa amin ki lwongo ni “cik acima iyo me bura”, pien ikara pa Amin, Ot-moko cik nongo peke. Amin obedo latela ma nongo tye ki keero me keto cik en kene. I mwaka 2000, Gamente olwodo kor mok me ot moko cik ma nongo tye katic ikare man. Ma lube ki aloka-loka man, lok duc ma ot moko cik moko ki lwongo ni “Mok pa Ot-moko cik” ot moko cik bene romo mino twero ne mukene bot dul mukene pa gamente, calo lutela me cab-kanti, lutela me municipol. Cik ma kimoko ni aa ki i dul mapat pat calo ma ki kwano malo ni ki lwongo ni By-laws”, nyo gin-aluba (regulations) Yo ma myero dul mukene ni duc olubi obedo yo ma dul kot adek eni cimo: i) Kot ma dit loyo i Uganda (Supreme Court) ii) Kot me Koko odojo (Court ot Appeal) iii) Kot ma malo (The High Court) Gang ngolo kop acel myero olub lok ma aa ki bot dul kot ma malo kar-cel ki ngol mege. Kit ma kot tye ki tic me lubu lok ma aa ki I kot ma malo, kot man romo kweero lubu lok ma kati ki I ot kot ma mege pi ber bedo pa lwak. Cik man obedo ka tic i Uganda pien lobo man tiyo ki yo pa lobo Munu-Otaara me Bintic me ngolo kop. “Cik ma rom” obedo kit ma lu-ngol kop me lobo otaara tweyo lok gi ma lube ki Cik me kin paci mapat-pat I lobo man. Bedo rom pa dano duc kono obedo lok ma lungol kop me lobo otaaro Omoko ma konyo kor Cik ma rom, ma pol kare pe kare pe konyo dano duc. “Cik” obedo tic ki adda-pe me tyele me dok tung cel. “cik me bedo rom” bene tiyo i Uganda Kace Pen-cik pe romo konyo tyeko peko ma nongo tye I kin dano. Cik man bene romo tic Kace pe tele ki Pen-cik me Uganda. Man obedo Cik ma dul kaki mapat pat tiyo kwede I Uganda. Cik 2 JSC Buk cing lwak me tekwaro pe gi coyo piny. Wek Cik me tekwaano otii I kot me Uganda, Myero pe Obed ka twome ki Pen Cik me Uganda; Dok Bene Myero Pe kit ii kwede me temo cobo bal ma dongo. Ma dong pire tek loyo aye pi buk eni obedo Cik me bal ma dongo, Ki Cik me bal me kin paci (ma tino). Bal mogo kono romo bedo me kin paci (ma tino), ento bene romo bedo bal ma nyayo lok me kot ma dongo. Me lanyut: lweny I kom ngat mo ki tim aboo romo nyano bal ma dongo I kin paci. Cik me bal madongo Man obedo gang Cik ma nyutu tim ango ma romo bedo bal, dok bene cimo la pwod ango ma ngat ma kitman romo nongo. Cik man tye me gengo bal mogo ma romo nya I kin dano. Bal mogo ki peto ki Cik ma ki lwongo ni `Penal code Act’. I kin gi tye: Lweny I kom dano, kwo, temo nek pyeto lutino, butu ki dano tek-tek, nek, kar-cel ki temo turu gamente ma tye I loc. Mukene obedo mok pa ot moko cik, kodi mok magi bene nyutu bal obedo tim ma nini? Lanyut obedo mok ma gengo tim me camcana I gang tic pa lwak: man cimo bal ma lube ki tim me camcana, karacel ki wilo dano wek otimi gin mo. Cik me tic ki gudi iyo ma ber; man bene nyayo bal ma lube ki tic yo/ gudi iyo ma pe opore. Man kwako jemi calo; ngwee ki motorcar labongo wooro, nyo ki meero nyo dwono mutoka ma nongo waraga ma yeni dwok peke; Kimukene mapol. Cik mukene tye ma dul mapat-pat ma dul mapat-pat ma ot moko cik Omini gi tweeno me keto Cik eni bene keto. Cik man ki lwongo ni “by-law” (I leb pa Otaara). Labole tye Cik ma dul ma dooro Kampala Omoko, ni lwak myero pe Owek lei Obed ka tale I di Kampala. Ento cik pe nyutu bal ma calo cayo kot me bedo bal ma Pen-cik neno ma calo bal, kun pe nyutu yo me juku ne. Bal man calo kelo woo ma gengo mede anyim pa ngolo kop, nyo nyutu nok woro bot langol kop, I kare me ngolo kop-tye 3 JSC Buk cing lwak I dul man. Ladit ma loyo kot aye tye ki-twero me neno ka tim pa dano man obedo tim ma romo bedo I kin bal ma romo bedo I kin “cano kot” ? Ento, ludito ma loyo kot bene myero pe guti ki twero man ma rac; myero pe guti ki Cik man I yo ma pe opore. Labole ; Langol Kop peke ki twero me pwodo ngat mo kiken I te Cik me “cac” Kace dano ma u ono, nyo obino I kot ki silipa. Ngat mo keken ma langol kop omoko cik I kome, me mine pwod I te cik me “cac” I kot, romo cwalo koko ne bot kot ma tye dictrwik ma mege, nyo bot dul mapat-pat ma tiyo ikom cik ki ngolo kop; nyo bot dul man guru wii lungol kop duc me lobo man. (civil law) Man obedo keto yako gwoko twero pa dano acel-acel ma calo dano-adana. I kin cik ma kwako winye i kin dano aryo bene tye iye cik pa gamente i kom gin acel. Jo ma donyo i winye ki lwongo gi ni “jo aryo ma tye ka winye malube Cik” Apoka apoka ikin Cik me bal Ki Cik pa lwak Cik ma nyayo bal ka kituru ki Cik ma gwoko lwak tye ki apoka poka ma dongo ikin gi. Kit ma kot tiyo kwede, leb ma ki tiyo kwede ki pwod nyo gin atima ma ki keto kamaleng duc pat. Labole, bal ma lube ki turu Cik me bal pole bedo ikin latim bal ki lobo ne. Ngat ma ki balo ikome I kot me bal ki lwongo ni lwongo ni “lakel koko”, ento ka tye bot cik ma gwoko dano, ngat ma ki balo ikome ki lwongo ni lakel “koko me nyutu pe pa bale” (petitioner) ? Tic pa Cik me bal obedo me pwodo lutim bal, ento tic pa Cik me gwoko lwak obedo me nyutu twero pa dano acel-acel, ki mino yamo bot ngat ma nongo twero ne ki turu ni. I ot kot ma latim bal oturu cik me bal, lobo aye bedo ki teko me kelo lanyut, ma nyutu ni ngat moni otimo bal, oturu Cik labongo bwoto ngung cwiny mo kiken bot lwak. Ento I te Cik me kin paci, ma gwoko dano acel-acel, ngat ma tye ki koko 4 JSC Buk cing lwak ni tweroo ne ki tuuru aye tye ki teko me kelo lanyut I kot I kom ngat ma en tye ki koko ikome ni. La koko myero onyut ni ngat ma en kok ikome ni otimo bal man. (Administration ot Justice) Tic me ngolo kop obedo yo ma dul man tiyo kwede me gwoko twero pa lwak ki cimo pwod, ma aa ki bot dul pa gamente ma gwoko cik karacel ki kot. Tic me ngolo kop obedo yo me gwoko cik ki ribu kin dano ma laara tye ikin gi, lucat wil ki gamente. Tye yo ma pol me ribu kin jo ma winye peke ikin gi. Iromo tic ki kot, winye, tic ki lari tal. Man obedo yo ma dul pa lungol kop tiyo kwede me neno ni dano ma winye peke igin gi ni kelo koko gi kamaleng, manyutu ni twero gi ki turu. Kot bene romo nongo koko ma aa ki bot gamente ma dit, ka bal otime. Kot winyo lok pa dul ayo ni ka dong tweyo lok, ma lube ki Cik, kun nyutu nga ma labal, nga ma kore leng. Kot bene romo cimo yo ango ma myero ki ti kwede me pwodo labal. Bal man romo bedo bal ma turucik, nyo bal ma tino me kin gang ma peke ite cik. Yo mukene me ribo kin dano Mapat ki tic ki kot, yo ma pol mukene tye me ribu kin dano ma pe gi winye. Man kilwongo ni “alternative dispute resolution” (ADR) I lep munu. Pe tyen loke ni daa mo kiken ma tye ikin dano myero otum ki I kot inyim langol kop. laara mogo tye ma cobe labongo donyo bot langol kop. I te kwaaro pa lobo del col, ludito kaka nongo tye ki tic ma tek me ribu kin dano. Ento ma lobo del-col odonyo i loc pa muni-otaara, kot ogamo tic pa luddite ni. Gin acel ma rac ki ribu dano I kot obedo lok acel ni ngat acel ikin joni pe obi winyo maber, bene pe gi ni mee kot pol kare medo tele ikin dano; dano aryo ma 5 JSC Buk cing lwak nongo gi bedo maber, kin gi cako poke pi en, I kot, laloyo bedo ngat acel kiken. a) Winye (negotiations) Man obedo yo acel ma jo aryo ma pe gi winye bino kar-cel me neno yo ango ma opore ne cobo peko ni, wek kin gi oribe. b) Tic ki lami tam (mediation) Obedo yo acel ma bal romo cobe labongo donyo igang kot. Dano aryo ma lok tye ikin gi ni bino kar-cel, inyim ngat mukene ma bedo calo lami tam iyo ma ber me tyeko tele ni. Jo aryo ma lok tye ikin gi ni bedo ki twero me tweyo lok. Winye ki lami tam woto kore ki kore kit man ? Neno yo ma romo ribu kin dano ni wek lok otwene. Rino tal (Arbitration) Tic ki lari-tal obedo yo acel ma dano aryo ma winye peke ikin gi miyo lok-dog gi bot dano mukene ma obedo dano ma jo aryo ni cimo ki yeyo. Jo ma tele tye i kin gi ni cwalo koko gi bot lan ?tal, ma lwodo ko lok pa ngat acel-acel, tic ki lanyut, me nongo nga ma labal. Gin pe timo gin mo ki ken me oo iye a giki pa lok man. Pat-pat pa lami-tam I winye ki lari-tal obedo ni, I mino tam, dano aryo ni duc bedo ki adwogi ma ber, ento I rino tal, labal bedo tye, la lakel koko bene bedo tye. Jo aryo ni bedo karacel ka yenyo nga ma obi bedo lari-tal i kin gi. Lok ma lari-tal tweyo aye bedo lok me agiki, ma ki tiyo kwede naka i agiki. Dul acel ma tiyo I kom rino-tal ikin dano I Uganda obedo “Center for Arbitation and Dispute Resolution” (CADER) ? Ber pa tic ki yo ma peke I kot Me tyeko tele ikin dano. Ngece gak bot jo ma lok kwako kom gi ni. Twero gak I cing jo ma lok tye ikom gi ni man pat ki gin ma bedo I kot. Camcana ape balo lok; Ngat acel-acel romo gaki ki tame, nyo miti ne, Kace pe oyeng ki winye. Jo ma lok tye I kin gi aye cimo nga ma myero o rib kin gi. Ka lok dong ki tweyo, ma lube ki lok me agik, jemi duc tiine kit ma calo i kot. Dul mapat-pat ma konyo Gwoko Cik ki Tic me ngolo ko Gamente tye ki dul ma pol-mapat pat ma konyo ngolo kop ki gwoko Cik. I kom kare, tye dule A pat wiye Adek (13) ma tiyo ite dul me Justicelaw and order sector (J/LOS), wek winye, tic mati obed tye ikin gi. Dul Apaa (10) I kom dele egi nit ye I kin dul ma gin aye lamal; Adek obedo dul ma note-anota ked gi. Dul Apa (10) ma malo ni Ikin gi tye: dul pa lungol kop ki cik, Abili, lungol kop me Uganda, Dul ma konyo adot pa gamente, dul ma neno lok me gangi, dul ma konyo I adot pa gamente, dul me gangi buc, dul pa gamente ma loyo lok me I Uganda, Dul ma Kelo aloka I cik, gamente me te-deero, Jnag gamente ma loyo lok kom mon/ coo ki tic, Tic ma bulu miyo labongo cul, ki don dul ma loyo loko kom twero pa dano duc Uganda. Ikin gi tye: Gang pwonye i lok me cik, dul ma moko lok kom cul pa gamente, dul ma guru wi lungec me cik, CADER. JLOS ki dule tye ki gang tic gi ma obedo kama gi konyo kubu kin dule mapat- pat ma wa neno malo ni i lok ma kwako keto aloka ki gwoko cik kun tiyo ki dul mapat-pat. Gang tic man tye i gang ma dit ma en aye kama jang gamente ma kwako lok kom-Ngolo kop ki Pen-cik tye iye. Dul mukene bene tye ma romo konyo tic ki cik ki kelo winye i yo me ngolo kop. I kin gi tye dul kot ma neno lok kom bal mapat-pat; calo kot pa mony, kot me gangi tic pa lubi acara, kot me ngom (man bedo I dictrwik acel-acel), Dul 7 JSC Buk cing lwak pa gamente ma neno lok kom tik ki mac alyela. Dul pa lungec calo dul ma guru wi jo ma ngeyo cik bene romo tic ki ngec ki twero gi me moko tam iyo ma konyo lwak ma nongo cik diyo gi, ma pe poore ki yo ma ati me keto ki gwoko cik. Ngolo kop ki gwoko cik bene obedo tic pa dano ki dule mapat-pat calo lu pirida, luwang lwak ma coko den, kar acel ki dano ma miyo ngec ikom cik bot lwak labongo cul. Ikin gi tye: Dul pa lungol kop ma mon (FIDA), Dul ma miyo kony me nono I lok kom Cik ki ngolo kop, Dul ma nonge I gang pwonye pa lungol kop, lumi kony bot lwak, kar-cel ki Dul ma gwoko twero pa dano duc. Ikin dule ma pol ma wa neno ni, myero wa pwo tic pa Dul madit I Uganda, ma neno lok kom twero pa lwak, Dul ma kwedo kor tic pa jang gamente, ki dul ma yubu yer pa lutela lobo. Me agiki, lwak me kin gangi aye o bedo lutic matek I yo me tic ki Cik. Gin aye tiyo ki tic ma dule ni duc miyo bot gi ma kwako lok kom gwoko cik. Labole tye, lwak aye doto adot, gin aye cung calo caden I gang kot, nyo kamo kiken ma ribu kin dano I te Cik tye katime. Ngat mo kiken ma lok kom cik ki twero mako kome o bedo latic metek me gwoko cik ki lubu cik. Kace ngat acel I kin dano duc ma myero ogwok cik pe otimo tice kakare, doro kit me lubu cik ki tic ki cik iyo me ngolo kop pe romo time iyo ma ati. Jemi ma pigi tego i keto, ki moko Cik kar-cel ki ngolo kop. I ngolo kop, myero ki gwok twero pa dano ? Dul mapat-pat ma tic gi tye me gwoko, keto, ki tic ki Cik iyo ma pol Calo ngolo kop tye ki yo ma pol ma gin gudu kwede kom lwak. Pen-cik me Uganda peto kamaleng twero duc ma myero lwak obed kwede. I dul me Angwen, Pen-cik nyutu twero pa dano kar cel ki jemi 8 JSC Buk cing lwak mukene. Twero ma tye: Twero me kwo Twero me bedo rom inyim Cik Twero me bedo labongo apoka poka Twero me bedo agonya Twero me winye iyo ma ber I kot Twero me bedo I kin lwak Twero me bedo ki jemi lobo. Twero pa lwak ma pi gi tego ma dul me cik ki dul pa lungol kop romo tic kwede obede: ? Kelo winye I yo me ngolo kop labongo angola ngola mo keken. Twero me winyo koko oyot, iyo ma opore inyim langol kop ma pe jenge tung cel. Mino kare ma oromo ki jemi tic me konyo lwak ma bal opoto ikome I te cik, me Yube me tito lok kome. Twero me bedo ki la pirida ma gamente a ye culu, Kace bale dit ma romo nyano kot to, nyo twek me kwo. Twero me bedo ki lagony te lep, Kace kot tye kawot anyim ? Twero me rwate ki la pirida, jo kaka nyo ot yat ka cel latim bal tye I gang cik pa abili. Jemi egi ma waneno ma pigi tego obedo tim ma aa ki I gin ma ki-lwong ni “Principals ot natural Justice” I lep munu-otaara. Twero me cik Pa dano ma calo dano adana Lubu cik ingolo kop malube ki cik me twero pa dano adana I yo me timo tic ma meg gi, dul mapat pat ma waneno wi atii myero gu lub Cik pa Dano-adana (natural Justice)- twero pa dano ma pe loke, doko pe kwanye. Cik man myero onen lok kom adaa ki ngolo kop I yo ma opore, ma pe kelo daa I kin dano ma pe kwanye dok pe juke bene ki keto tye I Pen-cik madit me Uganda. Labole, Pen-cik me Uganda cimo ni I ngec ni bal me kin paci, dano acel- 9 JSC Buk cing lwak acel tye ki twero me nongo ngolo kop ma opore, iyo ma ati dak pi oyot, inyim dano ma cung calo la rii-tal nyo inyim kot. Lanyut man me pen-cik tiyo ikom kot duc ma bedo itwero pa dul tiyo ilok kom ngolo kop; nyo lucungu pi wang dul ma ngolo kop calo dul nyo dano adano. Dul mukene ma tiyo witi tic man, calo dong tic gi ma gamente ocimo, nyo dano mo keken ma tye ki twero me ngolo kop ma romo gudu kom twero pa ngat mo kiken. Labole; komiti me woro ma calo pa lungol kop, pa abili, pa lutic pa gamente, lutic ma lubu Cik iyo me ngolo kop iyo ma opore, ludaktari. Komiti eni duc tye ki twero pa dul ma neno kit me ngolo kop I yo ma opore. Pen-cik bene ni ngat mo kiken ma ocung inyim langol kop nyo ngat mo ma tye ki twero calo pa langol kop myero obed ki twero ne ma cal dano adano, me nongo winy ma opore I yo ma opore ma rwate ki Cik. Man bene nyutu ni tic Ki Cik ma cimo ni dano tye ki twero ne ma pe kwanye, nyo juke myero obed tye I kare me moko Cik pa dano ma pe tuure, ma pwod pe omiyo pwod bot latic mo keken ma bike ni otimo bal. Cik me twero pa dano ma pe kwanye nyo juke bene omyero ki ti kwede kare mo kiken kadi ka Cik ma Ot-moko cik omoko cimo nyo pe cimo. Tweyo lok mo kiken ma otime ma tuuru Cik ma gwoko twero pa dano ma pe kwanye romo cobe I kot, nyo lok eni romo gonye woko. Ngat mo kiken ma pe bi lubu Cik ma nyutu twero padano ma pe kwanye romo nyano kati kamateng pa kot ki cwalo koko malo wek dano man nyo dul man ocul-ocul bot ngat ma twero ne kituru ni. Lok duc ma tye malube ki kit ma cik me twero pa dano adana tiyo kwede tye kit ma kinyutu kwede piny. Cik ma gengo langol kop i jenge tung cel. (Rules against bias) Cik me aluba ma lube ki twero pa dano mo kiken ma myero obed langol kop i kome kene-kene. Tye Cik acel ma nyutu ni, pe tye dano mo kiken ma myero obed langol kop I kome kene-kene. Latic pa dul ma ngolo kop myero pe o bed langol kop I lok ma en kene kene ngeyo ni ebi jenge tung cel. Cik acel eni bene tiyo ikare ma lwak nyo dano mo acel romo bedo ki bik 10 JSC Buk cing lwak ni nen calo langol kop obi jenge tung cel. Labole, langol langol-kop myero pi ongolo kop i lok ma mako dul ma en tye calo ladit iye. Labol mukene bene tye ni, ladit ma ngolo kop myero pe obed langol kop I lok ma tye ikin dano mo kin gat mukene nyo dul mukene ma kin gi gwenye (pyem tye) ki dul ma langol kop loyo I kit me cato wil. Cik me twero pa dano ma pe jenge cimo ni langol kop ma ngeyo ni en pe iromo bedo labongo genge tung cel myero owek ngolo kop eni bot langol mukene. Gin ma cung calo lanyut ka ma leng tye ni Cik ki ngolo kop ma opore myero pi otime a time kiken, myero bene ni obi time. Gin mukene ma pyere tek bene obedo twero pa dano acel me cwalo dwone wek owinye. Obedo gin ma pire tek ni dano a nyo ni duc myero dwon gi owinye (Ladot ki ngat ma ki doto) ? Ngat mo kiken myero pe onong pwod ma pwod pe ki winyo lok doge. Mite ni ka ngat acel ocwalo koko ne, dwone ki coyo piny, dong bene becdo twero pa ngat me aryo me cwalo dwone bene wek ki coo piny, yako dong kop romo ngole ? Cik me twero pa dano ma pe jenge myero pe okwak lok ma tye I kin labal ki ladot kiken. Myero bene okwak kama tele nyo cimo twero pa dano acel-acel mite. Wek winyo lok I kot obed I adaa iyo ma opore, dul pa lungol kop myero gu pok waraga ma nyutu ni dano moni tye ki bal, ma ngat mo okok ikome. Latin bal (abika) myero bene onong kare me yenyo yo me gengo nge. Man myero ocake ki mino kare ma romo wek dano man oyubu. 11 JSC Buk cing lwak Dul Ma loyo CONO lutic me Ngolo Kop Ginonge: Judicial Service Commission Ground Floor Farmers House Plot 6/7 Parliament Avenue Po Box 7679 Tel: 0414 311 600/ 344 154 Website: www.jsc.go.ug Acaki Dul ma dooro lok kom ngolo kop obedo dul ma tye agonya, ma Pen-cik me mwaka 1995 aye oketo, ma pe obi loke. Cimo ki keto woro bot lutic me ngolo kop ? Gamo koko pa lwak ki pwoc I kom dul man. Gwoko Cik ki ngolo kop I yo ma opore I Uganda. Yubu jemi ki timo tic me pwonye I lok ma kwako kom Cik ki ngolo kop iyo ma opore. Mino ngec ki Cik bot lwak, i lok kom kit me ngolo kop. Mino tam bot gamente ma dit me yubu kit ma cik ki ngolo kop tye kwede, ka mite aloka nyo yo mukene ma mite aluba. Jo ma bedo i te dul man Dul ma pa lungol kop tye dano abongwen (9) ma dano ma kit gi gene dok jo ma wore. Joni, ladit lobo aye cimo gin, yako ot-moko cik kwedo ko gi me ye cim gi ni. Won kom ki la lub koore myero obed langol kop i kot ma dit loyo i Uganda. Dano aryo (2) mukene myero obed lungol kop ma ngec gi pe tidi loyo mwaka apa wiye abic (15years); Dul ma guru wi lungol kop aye cwalo nying gi malo. Langol kop acel ma ngolo kop i rwom ma lamal, i kot ma malo loyo i DUL ME ARYO 12 JSC Buk cing lwak Uganda, ma ladit lobo aye cimu, inge rwate ki lungol kop i rwom ma malo. Dano aryo ma pe gu bedo lungol kop; man ladit lobo aye cimo gi. Dano acel ma dul ma guru wi lutic pa gamente aye cwalo/cimo. Lawang gamente i lok kom cik ma bedo cal la member ma pe ki cimoo acima. Dano a bongween (9) eni duc tiyo pi mwaki angwen, ento kiromo medo kare gi pi mwaki mukene angwen me agiki. Kit ma dul ma kwako ngolo kop opoke kwede. Won kom aye ladit ma dooro tic pa dul man. En obedo ngat ma pe ki loko kare ki kare. Ikara ma won-kom peke, la lub koore doro kacoke duc. Kace gin duc peke, langol kop I rwom me kot ma dit aye dooro kacoke pa dul man. Dul man tye ki gang tic gi ma dit ma la dit ma loyo obedo karan madit. Karan man obedo karan ma tye ki rwom ma loyo dul pa gamente; en tye ki twero me lubu kor tic ki keto yo aluba I tic pa lungol kop. En obedo dano ma tye ki twero me doro tic pa dul pa lungol kop pi nino ducu; en bene ladit ma loyo wii lutic mukene pa dul man. Karan maditi aye obedo ladit ma loyo lok kom wok pa lim pa dul man. Ma kwako pwonye ki lok kom lwak (ladit ma loyo obedo registrar) ? Ma kwako moko tam, kwedo ko jemi ki ngino kor-tic ? Ma kwako lok kom lim ki tic ma dul man tiyo. Ladit ma loyo jange man obedo karam ma tidi. Tic pa dul ma loyo lok kom ngolo kop tye ki peto I Pen-cik me Uganda. Ento, dul man bene tye ki tic ma ot moko cik cimo. 13 JSC Buk cing lwak Tic gi ma atir tye: ? Me mino tam bot ladit lobo I lok ma kwako cimo langol kop madit, lalub kor langol kop madit, lungul kop I rwom mapat-pat, ki lacoc madit pa dul man. Me cimo lutide mukene mapat ki ma waneno malo ni, ki moko cim gi iyo ma lube ki cik. Me mino tam bot ladit pa lungol kop ma lube ki yo me cimo ludite ma loyo lok kom ngom a dictrwik acel-acel. Ma lube ki cik me mac, dul ma loyo lungol kop I note ki lawang gamente ma loyo lok kom mac cimo won kom ma loyo lok kom mac cimo won kom ma loyo mac, la lub koore, karacel ki lacoc ma dit ma loyo lok kom mac. Ma lube ki cik me poko ngec I yo mapat-pat, dul man bene tye ki tic me mino tam bot ladit lobo me cimo won kom ki jo mukene aryo me konyo dul ma neno lok kom poko ngec I Uganda. Dul man bene tye ki tic me ngino ki mino tam I kom tic pa lutide ma tiyo I gang ngolo kop ki lutide ma tiyo ma tiypo I lok kom ngom. Me yube pwonye ki poko ngec bot lutic pa dul man, kar cel ki lwak, I lok ma kwako kom ngolo kop. Gamo koko ki tam pa dano i kit ma ngolo kop woto kwede, lok kom ngom; dul man tye calo la rib kin lwak ki dule mapat-pat calo me ngom ki ngolo kop. Me mino tam bot gamente ma dit iyo mapat-pat calo ma opore me ngolo kop ki gwoko cik. Tic ma ot moko cik ma dit me Uganda bene ocimo tye me cimo luddite ma loyo gang kot me ngom, ki mac abuka. Dul ma doro wii dul pa lungol kop onongo twero ma a ki Pen-cik me Uganda me pwonyo lwak I lok kom gwoko cik ki ngolo kop I kin lwak me Uganda. Jang dul man ma kwako pwonye ki lok kom lwak aye tye ki twero man. Ber pa pwonyo lwak lumuku 14 JSC Buk cing lwak Pwonyo lwak lumuku obedo kit pwonye mapat ki pwonye ma nonge I gangi kwan. Obedo pwonye ayuba pa dul dano mapat-pat me poko ngec bot dano I lok kom twero pa lwak, tic pa anywali lobo I kit me loc alwak. Pwonye man konyo anywali lobo me mino kony I yo ma yubu kit me gwoko cik ki ngolo kop me konyo dongo ka bedo gi kar-cel ki lobo gi. Pwonye ni bene konyo weko lwak duc bedo ki kero me tic kar-cel I yo me gwoko cik ki ngolo kop I yo ma opore. Bene konyo me mino ngec ki poko twero , tic pa dano acel-acel wek dano duc obed ki ngec me twero gi ki tic ma mite atiya calo anywali me lobo man. Pwonye man bene miyo teko bot lwak wek gu bed ki keero me lubu kor twero gi, I gang ngolo kop, nyo inyim dul nyo dano mo keken, pien pwonye ni peto ka maleng dul-mapat pat me tic gi tye ma konyo lwak I yo man. Mino tam bot gamente me yubu kit me tic ki ngolo kop. Dul ma doro wi dul pa lungol kop bene onongo twero ki i Pen-cik me Uganda me mino tam bot gamente wek o yub kit me gwoko cik I yo me ngolo kop. Jang dul man ma kwako lok kom moko tam, kwedo kor tic ki nongo ngec manyen aye tye ki twero man. Dul man bene tiyo ikom ngino gangi kot mapat pat ma tye I Uganda. Bene tye ki twero me gamo tam mapat-pat ki bot lwak me konyo gamente. Cimo lutic me gang ngolo kop Ka ki waco ni lutic me gang ngolo kop, nongo kitye ka lok ikom lungol kop ma dongo, kar-cel ki lutic ma dooro gangi kot matino-tino i kabedo mapat-pat. Dul man aye obedo jang gamente acel kene ma tye ki twero me cimo ludito man: ? Me cimo lutide, nyo medo rwom pa lungol kop, keto gi I rwom ma malo, (Kot ma dit, kot me koko, ki kot ma malo) dul man bolo nying bot ladit lobo. Ladit lobo yeero ki ikin nying ma dul man obolo bote ni. Ladit lobo dong cimo ngat ma ot moko cik okwedo koore onongo ni en aye opore. Pi kot ma piny, dul man lwongo dano me bedo I penye me nongo la loyo, yako I koore cim lube ki penye man. Dul man bene en aye poko gang tic mapat-pat ma myero luddite ma ki cimo gini oti iye. Gwoko dog tic pa langol kop, ki keto woro ikin lutic pa dul man ? Dul man tye ki tic me neno ni woro pa lungol kop I rwom ma malo obed ma ber ma pi bwone. Man konyo keto cik ki neno ni kitye kaketo cik itic tic iyo ma atir. Lungol kop bene tye ki kuc I dog tic gi, pien gi bedo ki gen ni tic gi pe tur ata-ta, cawa moro kiken. Gin ma romo kwaryo gi ki idok tic obedo lanyut ma tye I Pen-cik ma nongo bene lubu yo ma-opore. Yo ma romo kwaryo langol kop idog tic cake ki tic pa ladit lobo me keto dul dano ma romo kwedo kortic pa langol kop man. Tam ma (ladit lobo) nongo me keto dul pa dano me kwedo kor tic pa langol kop a ki bo dul ma loyo ni lungol kop Ludite ma loyo jang gamente mapat pat bene romo mino tam bot ladit lobo me kedo dul dano me kwedo kor tic pa langal kop mo kiken. Yo magi aye romo weko tic langol kop tur : ? Bedo labongo keero me timo tic ma kamege pi two. Me kwanyo lungol kop me rwom ma piny ki idok tic, lacoc madit me dul pa lungol kop aye cwalo koko ne anyim ma kwako kom langol kop acel acel. Lacoc man keto dwone kameleng yako cwalo loke bot dul ma loyo lungol kop I Uganda ? Dul ma loyo lungol kop bene romo cako kwedo kor langol kop nyo latic mo keken Kace tam tye ni otiyo marac ki dok tic ma mege. Dul ma lubu cik ki twero me anywali pa dano me neno ni pwod ma opore me amiya bot langol kop man. Langol kop ma koko tye ikome ni nongo ngec pi koko ma tye ikome, yako kimine kare me cwalo dwone. Langole kop man bene tye ki twero me yenyo la pirida ma mege me cung pi en. Ngolo kop pe bedo I kin lwak, ento pi twero pa lwak, dul pa lungol kop tyeero kamaleng, gin ma okati ki I ngolo kop ikom dano man. Cik pa dul ma loyo wi lungol kop cimo kit bal ango ma romo kelo pwod ikom langol kop. Tic ma pe opore ma romo balo nying dul pa lungol kop duc. Tim me cam cana ki tic marac ki dog tic. Man kwako tim calo jenge tung cel I cawa me ngolo kop, wile bot dano, gamo ciling ki bot lwak pi en kene-kene. Aa ki I dog tic labongo nyango ngat mo kiken, donyo I gang tic I cawa ma pe-opore, nyo bedo peke I gang tic kare ma pol. Ngolo kop iyo me weko labal me wot labongo pwod mo kiken kiu nongo bale nongo mite a pwoda. Dul ma loyo wi lungol kop bene tye ki twero me gamo koko ki tam ma aa ki bot lwak, nyo ki bot dano mo kiken ma cwinye cwer pi tim pa latic mo kiken me ndul man. Koko man pe romo bedo ni tye atir ikom ngat mi kiken, nyo dul dano ma tiyo I lok me ngolo kop; rome bedo koko ikom dul olur. Koko man bene romo bedo ikom tic pa dul man ma calo dill, nyo kit ma tic pa dul man tye ka tine kwede. Lakoko, nyo lami tam myero pe obed ngat ma bal otime ikome kiken, romo bedo ngat mukene ma neno bal time ikom dano lawote, romo bedo langol kop, laremi, dul ma pi jenge I kom gamente (NGO); nyo ngat mo kiken ma tye ki neno ma atir ikom ber tic pa dul man. Koko man myero obed idyer mwaki adek nicake ki ikare ma bal otime ikom dano man. Koko pa dano mo keken romo cwale ati I gang tic madit pa dul ma doro wi lungol kop, nyo kabedo mo keken ma dul man ocimo. Kace la koko romo coc, en romo cwalo koko ne icoc. Pi jo ma pe romo coc, kok gi romo winye I lok a tita gi dog I gang tic pa dul man, bot ngat ma tye ki twero me winyo koko gi. Ngat ma obi bedo ka winyo koko man coyo piny, yako la koko keto cinge ki rangi kalam. Pi jo ma boo ki Kampala, dul pa jo man omiyo twero bot lutic pa gamente mapat-pat. Ikin gi tye: i) Ladit ma loyo lutic pa gamente me distick (CAO). ii) Dul ma loyo lok kom twero pa lwak I kabedo moni. iii) Gang tic pa ladit ma loyo kwedo kor tic pa lutic pa gamente. iv) Kabedo mo kiken ma dul man romo cimo ne kare ki kare. Kace I kabedo ma cok kin gat ma cwinye cwe ni (lakoko) tye ki cauduk me coko koko pa lwak, nyo dwon mo ma aa ki bot lwak, dano ma romo cono koko ne, keto I ba ca, mwono wiye maber ka bolo I canduk man. Dwon ma ki coyo ni myero obed iye; nying lakoko, kabedo kama en nonge iye, cauduk nama, ka twere nama cim cing ma ki romo tic kwede me co bot lakoko moni. Ngat mo romo cwalo dwon me koko ne inyim dul ma kwako kom ngolo kop ki gwoko twero pa lwak I kom: 1. Lungol kop I rwom ma malo la karan me kot ma piny 2. Won kom pa dul ma neno lok kom ngom won kom-dul ma neno lok ko avalo 18 JSC Buk cing lwak lok iyo mapat-pat. Won kom-dul ma tiyo ilok kom mac alyela 5. Ngat mo keken ma tice rwate ki dog tic me ngolo kop nyo kom ngom. Ento, ka kono bal ma koko tye iye in otime ma kwako kom lutic ma piny calo karan ma tino me kot, lakan lim, lu oo, ma gi tiyo igan ngolo kop, lwak myero pe gu cwal adot gi bot langol kop ma piny, lacoc ma dit pa gang kot man, nyo bot langol kop ma dit me gang kot man. Kace pwod mo keken pe otime I kom latim bal ma adot obedo I kome ni, ngat ma ki balo jemi ne ni romo mede anyim, me nongo dwon me kony ki bot dul madit ma guru wi lutic pa gamente me Uganda. Witi adot nyo koko mapati pati Koko ma ceto bot dul ma guru wi lungol kop romo bedo I coc nyo i lok dog. Ento pi adot mo keken nyo koko ma otime I lok dog, latic ma gi cimo me tic I gang madit pa dul man romo cono adot man nyo koko ni piny. Koko nyo adot romo bedo ma lube ki bal mo kiken ma romo cobe I kot; ento koko duc myero obed ki lanyut magi: ? Nying ladot /lakoko, mwaka ne kabedo ne, tic ma en tiyo (ka tye) ? Kace adot pe obedo pa dano acel nying dul ma gucwalo adot myero obed tye. Kadi Kace ladot pe mito ni en en ngene bot lwak, myero dul man obed Ki ngec I kom en. Dul man bi gwoko nying ngat ma Kace mite. Ladot man myero ocim kamaleng ngo ma otime ma en neno ni obedo bal, ingec ma mege, myero bene ocim kim nyutu lucaden, nyo lanyut ki nino dwer ma bal man otime kwede. Adot duc myero obed i leb ma opore labongo yeto ngat ma koko tye I kome ni. Adot mo kiken myero pe ki coo I leb me yet, dok bene myero pi obed lok goba I kom dano mo, nyo I kom Jemi ma koore peke. Dano mo nyo dul mo romo cwalo koko gi inyim ngat mo ma kot ocimo 19 JSC Buk cing lwak i lok ki dog, yako ngat eni romo cono koko man piny. Koko ma kicoyo ni ki kwano bot lakelo ne, yako en keto cinge me nyutu ni lok doge ocone kakare. Koko man romo bedo I leb me gang nyo I leb munu. Ka ki coyo I leb me gang, ki loko I leb mum, ento I kara me cwalo ne anyim, coc aryo ni duc ceto inyim dul ma kwako lok kom ngolo kop. Ladot/lakoko romo tito kabedo kama lucaden tye iye. Dul ma loyo lok me ngolo kop romo mito ni lakoko omed karatac mukene me nyutu ada pa loke, i cawa mo kiken ma nongo gin tamo ni opeere. Inge nongo koko nyo adot ma aa ki bot dano, dul man ma loyo ngolo kop ngiyo kor loke me neno ka poore me a winya. Kace loke poore me a winya, dul man moko nino dwer me winy koko man. Karan madit coyo waraga me nyango jo ma koko/adot man kwako kom gi pot karatac acel dong i kom adot man ? Jo ma koko man kwako kom gi nongo ngec ki kom gi ni aa ki bot dul ma adot ki cwalo bot gi. Man obedo yo me mino ngec ni adot owinye ? Ka cye mino ngec ki dano acel-acel pe laare, dul man romo cono waraga bot ngat eni, nyo romo keto lwongo ma i karatac akwana ? Bedo piny me winyo adot man myero obed tye ma pekato nino pyeraryo wiye acel (21), cake inino ma ngec ononge. Romo mite ni jo ma adot man kwako kom gi myero omi waraga me medo ngec ikom adot ma cal lanyut ma pwod odong nino ma pe nok loyo apa ma pwod nino me winyo lok pe-oromo. Ka ngat mo ma adot man kwako kome pe u oo inino ma kicimo me winyo koko/adot man, dul pa lungol kop romo mede anyim ki kwedo kor lok ki waraga na tye, me neno adwogi me koko/adot man. Ka adwogi me koko/adot man otime ma ngat mo kiken ikin jo ma adot man kwako kom obedo peke, dano ni romo cwalo dwone wek ki yub winyo koko man odojo. Ka dul ma neno lok kom winyo adot oneno ni koko pa dano ma obedo peke inino me winyo adot obedo pi lok ma pyere tek, gin romo cimo 20 JSC Buk cing lwak nino mukene me winyo adot man odojo. Bedo piny me kwedo kor adot mo kiken ma dul man timo pe bedo I wang lwak. Lok me agiki pa dul ma kwedo kor adot bedo icoc. Lacoc ma dit pi dul man poko waraga ma nyutu lok me agiki bot dano duc ma lok man kwako kom gi. Dul man bene romo mino karatac ma tye iye lok me agiki ma kwako kom adot man, bot ngat mo kiken, nyo dul mo kiken ma gu nyutu mitit gi I lok/adot man, Kace cul mo ma mite otime. Dul man bene romo cwalo lok i karatac akwana, nyo romo cwalo ma kwena/lok angeya I radio mo keken ma gin a neno ni myero. Inge nongo adot ni aa ki bot ngat mo, nyo dul mo ladit ma ki cimo ni myero olub kor loki romo ryemo adot man Kace: ? Pe tye ki lok mo kiken ma lube ki winye, lubu cik ki bedo piny I laaro lok ikot. Pe rwate ki tic pa lungol kop, nyo ngat mo kiken ma tiyo tic ma ngolo kop. Adot man tye ki adaga daga, col cwny, nyeko dok bene pe opore ma i te cik. Ka adot pe opore me awinya, dul ma tiyo I lok kom ngolo kop coyo waraga bot ngat ma okelo adot man, nyutu pingo adot man pe opore me a winya pa dul man. Kace dul man oneno ni koko nyo adot man dul mukene aye romo winyo kicwalo bot dul ma opore me winyo ne. Lok me agiki pa kot Inge nongo ni ladit/latic mo kiken pa dul man ma adot obedo ikome tye ki bal (Obedo labal), Dul man romo mino pwod ma tye iye: ? Coko latic man I coc pe me mede ki kodi bal man ma adot oa I yeni. Ngolo cul iwi ladit man me dwoko ciling I wel ma ladot obalo I kare me ryemo kor lok man. Twero me cwalo koko odojo Ladit ma adot obedo ikome ni romo cwalo dwone anyim Kace pe onyeng ki pwod ma ki mine, nyo kit ma winyo lok obedo kwede ikin nino pyera adek (30) inge winyo lok man. Koko man ceto atir bot kacoke pa lungol kop adek me kot ma malo, kun nyutu kamaleng ngo ma weko en pe iyeng ki ngolo kop man. 22 JSC Buk cing lwak Dul pa lungol kop Ginonge The Judiciary Courts ot Judicature High Court Building P. Box 7085, Kampala Tel: 041 233 420/3 Website: www.judicature.go.ug Email: info@judicature.go.ug. Acaki Dul pa lungol kop obedo jang gamente madit ma loyo lok kom keto lok piny me winye ikin dano ma laara tye ikin gi. Lobo Uganda tye ki kot I rwom mapat-pat. Rowm pa kot tye ki keto cake ki malo naka piny. kot me dictrwik (Rwom me 2) kot egi ni duc tye ki tic ma megi ma bedo calo wang kac. Wang kac eni obedo twero me winyo ki ngolo kop pi bal mo keken. Ka lok mo tye me ngolo kop ki cik, mite nil ok ma n obed icing dul me ngolo kop ma tye ki kodi twero man kot mukene tye ki “twero me acel”. Man obedo twero pa kot nyo dul ma pa lungol kop ma gunongo twero gi me acel me winyo adot kar-cel ki ngolo kop. Twero mukene pa kot obedo twero me winyo koko ma aa ki ingolo kop ma pe yengo dano acel ma lok nongo kwako kome. Koko pi winyo lok odojo obedo yo ma dano acel nano wok iye me neno ni cik ki twero ne owinye, me nongo pe owinye I winyo kot me acel. Kot mukene tye ki twero me winyo koko me acel karacel ki koko ma dwogo DUL ME ADEK 23 JSC Buk cing lwak adwoga inge ngol me acel. Manyutu ni, kot man romo winyo adot ma ceto bot gi wang me acel, dok bene tye ki twero me winyo adot ma dwogo iyo me koko ki bot dano acel, ma pe oyeng ki ngolo lok me acel Wang kac pa dul kot acel acel bene poore ki wel lim ma tye iye adot acel-acel. Kot ma malo tye ki twero me winyo adot mo keken ma wele romo bedo nok nyo dwong, ento kot ma piny tye ki agiki pa wel lim ma adote romo gak bot gi, ma lube ki cik wang kac pa dul ngolo kop bene romo bedo tye ma lube ki kabedo kama bal nyo adot otime iye. Kot ma malo romo winyo adot nyo lok kom bal ma otime I kabedo mo keken, ento kot ma piny tye ki twero me winyo adot ma tye I kabedo gi keken. Rwom ki wang-kac pa kot Kot tye ki rwom ki twero mapat-pat ma lube ki tic ikom bal me tuuru cik me Pen-cik, nyo bal me twero pa dano. Kot ma malo me agiki Tye ki twero me winyo koko pa dano ma dwogo adwoga nia I kot me cwalo koko pi ngol ma ngat mo tamo nip e opore. Kot ma la mal loyo bene tye ki twero me bedo ki lok me agiki ikom adwogi pa yer naka wa I rwom me yer pa ladit lobo. Langol kop ma dit (ladit wi lungol kop) aye bene en aye loyo wi dul ma doro wi lungol kop i Uganda. Tic pa kot eni obedo me winyo adot ma wel dane pe rwate, ento pe myero obed nok loyo dano abic. Me winyo kwero yer (adot me kwero yer) pa ladit lobo, dano abiiru (lungol kop abiiru ni duc myero obed tye ingolo kop man. Kot eni bene winyo adot koko ma tye iye adot me turu cik, ki adot me turu twero pa dano, ma onyango kot ma piny, nyo ma ngat acel pe tye ki yengo iye. Kot man bene winyo koko me dwogi me adot ma aa ki kot me Pen-cik. Iyo man, kot ma lamal loyo bedo piny macalo kot me Pen-cik ma winyo koko me adwogi me adot ma loke pe oyengo ngat acel ma lok man kwako. Ento, en romo winyo koko man Kace lungol kop ma rwom ma lamal 24 JSC Buk cing lwak abiiru duc tye. Iyo ma opore, bedo piny pa kot ma lamal loyo tye I twero pa ladit wi lungol kop, ma en aye bene dooro kacoke man. Pe tye twero pa ngat mo kiken me kweero adwogi bedo pa kot ma lamal koyo, Kace gu tweeyo tam gi. Ma calo kot ma lamal loyo, kot man winyo koko ma aa ki I adwogi me koko ki bot dano acel ma tamo ni winyo loke pe obedo ma ber, ento pe obedo kot ma adot manyen romo winye iye. Kot man winyo koko ma aa ki I kot ma malo, wnto pi kot ma lamo loyo. Ka ngat mo pe oyeng ki winyo adot ma kot man ngolo, en pwod romo mede anyim, me cwalo koko ne I kot ma lamal loyo. Kot man bedo Kace lungol kop ma tye wel gi pe poke ki aryo ma rom, wnto myero pe obed nok loyo adek. La lub kor langol kop ma dit aye dooro dul kot man. Kot man peke ki tic me winyo adot manyen, cye kono ka bedo piny ma calo kot ma neno lok kom Pen-cik. Tic pa kot ma winyo adwogi koko me ngolo kop, calo kot me Pen-cik. Obedo twero pa kot man me gonyo tyen cik mo kiken ma romo bedo laara ikin dano, ma rwate kin go ma cik man waco I Pen-cik, nyo Kace mok pa ot moko cik, nyo cik mo kiken calo gin ma lubu Pen-cik. Iyo man, kot man bedo calo kot me gonyo tyen cik me Pen-cik. Ka kot ma bedo calo kot me gonyo Pen-cik, bedo ki lungol kop abic ma aa ki I kot me winyo koko. I bedo man, lado wi lungol kop man obedo la-lub kor la wii lungol kop duc; ento ka la lub kor lanogl kop madit peke, langol kop me ma orii itic I rwom ma malo romo doro kacoke man. Kot ma malo tye ki twero ma pe gik, iyo me neno witi bal ango nyo adot ango. Kot man tye ki lungol kop ma bedo abeda I kabedo ma calo: Kampala, Nakawa, Jinja, Mbale, Gulu, Arua, Fortportal, Mbarara, Soroti, ki Masaka. Manyuti kot ma malo tye ki lungol kop ma dong bedo abeda I kabedo egini, labongo aa atata. Ento lungol kop man romo ceto I kabedo mapat-pat ka Winyo adot. Kot ma malo tye ki twero me ngino kor tic pa kot ma piny. En bene tye ki twero me winyo adot manyen, nyo winyo koko ma aa ki I adot ma obedo I kot ma piny, ma ngat mo pe tye ki yengoi kit ma loke o cobe kwed. Kot ma malo bedo ma opore me tic Kace langol kop acel tye ka dooro ne. Kace bal ma tye ikot obedo bal ma turu cik me Pen-cik, dano ma pe obedo lungol kop, nyo jo ma pe okwano cik aye bedo tye me konyo kor langol kop man. Kadi kono cik cimo ni dano man ma konyo langol kop I kare me winyo adot man obed cake aryo dok kwede nalo, pol gangi kot tiyo ki dano aryo (2) ? Lutic man ma pe gukwano cik pe bedo tye Kace adot man obedo adot pi bal me turu Pen-cik, ma loke nongo obedo ikot ma piny yako okobo akoba pi koko pa dano mo. I ngolo kop I kot ma bal obedo tuuru Pen-cik, langol kop penyo tam pa dano aryo (2) man, ma gubedo ka winyo kit ma lok obedo ks wot kwede, ka yako dong ngolo kop. Ma pe rwate ki cim pa kit me ngolo kop, tam ma lungi kor lok aryo ni miyo bot langol kop pe loko tam pa langol kop. Langol kop romo tweyo loke ma pe rwate ki tam pa lungi kor lok aryo ma gubedo ka konyo en ni. Ka gin ma kit man otime, langol kop myero oket piny icoc, me nyutu pingo tame pe onvate ki tam pa lungi kor lok aryo ni. Kot ma malo keken aye tye ki twero me winyo adot pi bal ma dongo atika. Bal ma dongo obedo bal ma pwod ma lamal loyo obedo pwod me to. Kot ma malo tye ki twero me mino pwod nyo toro pwod mapat-pat ma lube ki cik. Kot ma malo tye ki twero me kobo adot ni aa ki I kot ma piny, me dwoko ne bot en nyo ki bot en, me dwoko ne I kot ma piny. Yi kot ma malo opoke kit magi: dul me adot me turu Pen-cik, dul me adot me turu twero pa dano, dul me adot me gang, dul me adot me ngom ki cato wil, dul me adot me tic ma rac ki dog tic, dul me adot me bal ma aa ki i lweny mony. Dul ma neno lok kam adot me cato wil me dul kot ma malo kiketo me neno ni tweyo lok ma kwako tele ikin lucat wil nyo lok mo keken ma kwako kom lim. Neno kit ma jemi acata woto kwede ikin lwak ? Tic me ribo tam i lok ma kwako gwoko lim ki gamo lim den ki ilobe ma woko. Gwoko anyim pa gin ma nyayo lim nyo kwo ? Neno yo me loko ciling / cente ma paco ki cente me lobe mukene ? Tingo jemi i gudi, pii Kacel ki dege (iyamo) ? Poko tic me acula bot lwak ma lube ki cik. Neno yo me tweyo lok ma aa ki itele ma kwako Jemi pa ngat mo ma otiyo ki adam wiye me yubu ne. Kot man oketo kamaleng dul ma bineno ber tic ma megi, ma ikine tye dule mapat-pat calo: Dul pal lupirida, Dul pa lutet, Dul pa Jo ma tiyo tic ma megi, Dul ma neno lok kom lim me Uganda, karacel ki lami tam bot gamente i lok ma dok i kom cik. Dul man bedo i kacoke ki dul pa lungol kop ki cel inge dwe angwen- angwen. I kacoke man, lutic pa lungol kop tito bot dul man tic pa kot. Lok mapati pati calo adot, miti pa lwak karacel ki tam kit ma kot man romo tic kwede maber bene bedo lok ma pire tek i kacoke man. Man bene tye me weko dwon lwak ma tiyo ki kot me lim winye. Gang tic ma dit pa kot me lim ki cat tye i Kampala, i gorota nama angwen, Crusader House, Otene- atena ki Ot pa lutic (Workers House) Kot ma piny Uganda tye ki dule mapat pat me kot ma piny ma la loc me dul acel-acel obedo ” Chief Magistrate”, yako lu lub koore bedo langol kop a rwom me acel ki me 27 JSC Buk cing lwak aryo . Dule me kot man ma piny ma nonge i kabedo mapat pat tye calo: me Kampala, me Nakawa me Mpigi, ma tye i Entebbe, me Mbale, me Gulu, me Arua. Ma tye i Mbarara, me Runkungiri, ki dul mapat pat, i kabedo mapat pat. Dul Kol Na piny poke layiye adek: (i) Pa langol kop ma dit i dul man (ii) Pa langol kop i rwom me Acel (I) (iii) Pa langol kop i rwom me aryo (II ? I wi atti, nongo tye dul pa lungol kop i rwom me adek (III) ento dul man ki rucu woko. Lok ma kwako kom lim ma pa dul kot man, Ot-moko cik (ot moko cik ) aye moko , ma lube ki mok pa dul kot ma piny. Jang kot man tye ki twero me winyo adot ma nyen ki adot me koko ma aa ki i kot ma pe ongole iyo ma yengo dano acel. I lok ma kwako turu Pen-cik, dul kot man tye ki twero me winyo adot mo keken, mapat ki bal/adot ma pwod madit pire obedo ngolo to i wi labal. Langol kop i rwom man romo ngolo kop ki mino pwod irwom mo keken ma cik cimo, mapat ki ngolo kop me to. Langol kop me rwom man romo mino pwod me twec pi kare kwor pa latim bal. I adot ma kwako lok kom kwor, nyo balo jemi pa ngat moni Akaka, nyo wok ki kama pe opore ni ngat moni myero owok iye twero pa langol kop man pe ogik. Langol kop ma dit bene tye ki twero me ngino kor tic pa dule aryo mukene ma en loyo ni; dul me rwom me Acel; Dule me rwom me Aryo. Ma lube ki tice me ngino kor tic pa dul aryo ma en loyo ni langol kop i rwom man romo ngino kor adot mo keken ki kit ma ngole ? Langol kop man bene tye ki twero me ngino kor tic pa kot ma bedo i rwom me gamente ma piny. Langol kop i rwom me acel (Grade I) 28 JSC Buk cing lwak ? Langol kop i rwon man romo bedo i ngolo kop pi adot me turu Pen-cik ma pwod ma dit loyo pe pwod me to. I lok olaara me turu twero pa dano nyo bal ma otime i kin dano nyo bal ma otime i kin dano mo , langol kop me rwom ma romo ngolo kop i lok ma pe kato wel ciling milion aryo. Tye ki twero me winyo adot me turucik matino-tino ? Ot moko cik tye ki lanyut ma me gi ma cimo dul bal ma myero pe obed i kot me rwom man. Langol kop i rwom man pe romo mimo pwod bot ngat mo kiken ma kato mwaka adek pi adot mo keken. Kot me paco ki kot pa lutino Dictrwik acel acel me Uganda tye ki kot ma bedo pibal ma iyi Ot ki kot ma winyo lok kom lutino. Langol kop ma loyo kot man obedo langol kop irwom me aryo i kot ma piny. Kot me yi ot ki kot pa lutino pe bedo kamaleng i dyer dano. Ngat mo keken ma lok man pe kwako kome pe myero obed tye i winyo lok ikot man. Ka tweere, kot man myero obed I ot mapat ki ot kama kot ma jwi bedo iye. Latin ma tye ikot tye ki twero me penyo kot me nonge lagony dog. Ngat mo kiken ma bi bedo ikot man myero obed ki twero me lok. Lunyodo nyo ngat mo kiken ma gwoko latin man myero obed tye Kace tweere. Ladit ma loyo ber bedo pa lwak i dictrwik acel myero obed tye i kot man . Kot myero onyang latin man ni en tye ki twero me bedo ki la pirida ma romo cung pi en inyim langol kop. Ka ce latin man onongeni en labal, kot myero onyang latin man ni en bene pwod tye ki twero me cwalo koko me kwero kor ngol pa kot man. Kot man myero onen ni tweeno lok me agiki myero obed i twero ki miti pa latin. Tic pa dul ma loyo wi lungol kop I lok kom Ngom 29 JSC Buk cing lwak Tic me juku ku ku ki laara me ngom I Uganda bene tye ki yo ma opore, mapat ki yo mukene ma cik tiyo kwede I bal mapat pat. Pen-cik me Uganda omoko ni dul ma loyo lok kom ngom myero obed tye i dictrwik acel acel me Uganda; ? Cik cimo ni dul ma loyo lok kom ngolo kop pi laara me ngom myero obed tye i dictrwik acel-acel. Dul me ngom man romo winyo adot me laara ngom ma wel ngom man pe kato million pyerabic (50 million) ? Dul man ma neno kop i kom ngom tye ite loc pa kot ma malo. Dano ma bedo i te dul man me ngom obed dano adek, ma tye iye won kom ki jo mukene aryo. Won kom me dul man myero obed langol kop ma tye ki rwom me bedo langol kop i rwom me acel, nyo me bedo calo la pirida ? Jo aryo mukene ni myero pe gubed jo ma gu kwano cik, ento jo ma tye ki ngec i lok kom ngom. Dul man ma loyo lok kom ngom i dictrwik bere tye ki ladit ma dooro tic pa dul man, ma ki lwongo Registra. En tiyo tic ma lube ki dooro kit ma gang tic man myero owot kwede i yo ma opore. Kit me cwalo koko/Adot bot dul me ngo me dictrwik ? Ngat ma mito cwalo adot ma lube ki lok kom ngom myero ocwal adot ma mege me tye i coc bat la lub kor lador gng tic man, ma kilwog Assistant Registra. Koko man kilwogo “Statement ot claim” nyo dwon me koko. Ka ngat ma mito cwalo dwone ni pe ngeyo coc en bene romotito lok ki dog bot ladit ma lubu kor lador otfis man, ma obedo Assistsnt Registra. Ladit man bi cono lok dog dno man, ka I koore miyo bote wek en oket cinye Ngat ma cwalo koko ne ma dwone ki coyo piny calo waraga adot Dul man ma loyo kop ikom ngom coyo waraga me nyango ngat ma koko nyo adot tye ikome ni. Dul man romo konyo ladot me cwalo koko ne ni me cwalo karatac / waraga lwongo man bot dano ma koko tye i kome ni. Inge dano moni nongo adot me koko ikome, en myero okwany kare me cono dwone ma gengo koore ma pwod pe okato nino apa wiye abic, inge nongo waraga adot man. Me kwano nino man, nino yweyo karacel ki ceng cabit duc ki kwano iye. Ka dano ma adot / koko tye ikome ni pe ocoyo dwone me gengo koore i kara ma ki cimo ni. Dul kot man karacel ki ladot romo medo anyim ki bedo i kot me winyo adot man. Kace ngat ma koko tye ikome ni ocoyo lageng koore, dull kot man poko ngec bot dano aryo ni kun nyango gi nino ma lok man bi minye inyim Kot. Dano aryo man myero gucet i kot inyim dul man kun nongo gi tye ki karatac duc me nyutu adda gi, karacel ki dano ma calo caden. Dul kot me ngom man bene romo limo ngom ma laara tye iye ni. Inge winyo lok pa jo ayo ni due man cimo nino dwe me tweyo lok man. Ikor tweyo lok, ngat ma pe oyeng ki ngol pa kot romo cwalo dwone malo me ngalo kop odojo inyim kot ki lungol kop ma malo. Tic pa gamente ma piny i kit me juku laara ngom ? I cik, gamente ma piny pa LCII obedo gamente me tic ikom laara ngom. Ma nyutu ni , koko ma lube ki laara ngom me kaka myero owok ki bot LCII ? ka ngat mo pe oyeng ki lok ma kot pa LCII omoko, en romo mede ki kokone anyim i kot pa LCIII ? Ka yengo pwod peke i kot pa LCIII, dano man bene pwod romo mede me cwalo dwone bot ludite ngom me districk, yako dong lok romo mede naka i kol ma malo. Koko man myero obed i kin nino apa wiye angwen (14days). Pol Kare, kot cimo nino ki kare ma dano moni romo cwalo koko me bot dul kot ma malo. Twero pa kot ma malo me winyo adot ngom Kot ma malo obedo kot ma gi keto me winyo adot nyo koko mo kiken, ma kwako gin mo kiken, matidi nyo dit, nyo ma tye iye adot me lim ma nok nyo ma dit. Man nyutu ni dano mo romo cwalo koko ne pi ngom kadi bedi ngom obedo ngom kaka nyo ngom awila inyim kot ma malo. Kot ma malo bene tye ki twero me winyo koko me adot ma obedo inyim kot me ngom me dictrwik i wi atti. Ka dano mo ocwalo koko ne i nyim kot ma malo labongo o wok ki inyim kot pa LCII ki kot me ngom me dictrwik, kot ma malo romo dwoko lok man bot dul kot ma opore me winyo lok man. 31 JSC Buk cing lwak Kot ma malo kiken aye tye ki twero me waco bot ladit ma loyo gang tic pa kot me ngom me dictrwik me ngolo waraga ngom (title) pa ngat mo kiken, ma nongo lube ki kwed ki cik. Bedo piny ki winyo lok ma time i kot ma piny tye ma calo yo ma kot ma malo romo tic kwede me ngolo kop i lok ma dok i kom ngom. Yo mukene me ngolo kop ikom ngom Cik ma ki moko i ot moko cik ye ni yo mukene calo te kwaaro romo bedo ber me ngolo kop ki tyeko lok ma dok i kom ngom, tu twale ka ngomi obedo ngom kaka. Yo man romo bedo me tic ki ludite paci ki ludite kaka, nyo tic ki larii tal ma pe jenge tung cel. acel obed ki dano aryo ma gi tye lurii tal, Kace laara me ngom tye. Dano aryo ni pe gu bedo lutic pa dul ma loyo lok kom ngom, ento gu bedo jo ma ki cimo gi acima pi tutunu, Kace laara mo tye. Dul ma loyo lok kom ngom i dictrwik aye ngiyo yako cimo gin. Tic pa dano man (lurital) tye me winyo labongo jenge, me konyo dano ma laara tye i kin gi ni me tyeko peko gi i yo me winye. 32 JSC Buk cing lwak Witi kot mapat-pat. Acaki Witi kot egi ni Obedo kot ma tic gi pat ki tic pa kot ma waloko piire i wi atti. Tic pa witi kot man tye me winyo lok/adot ma kite pat ki kit adot ma wa bedo ka neno ne angec. Kot magi tye iye; (i) Kot pa mony (ii) Kot me winyo lok kom tic (iii) Kot me mac elengtwic (iv) Kot ma neno lok kom mucoro. Kot pa mony Pen-cik me Uganda cimo ni Uganda myero obed ki kot ma winyo lok kom mony. Kot pa mony pat ki kot mukene ma waneno angec, pien dul kot man winyo adot ma kwako mony ki luddite me UPDF, karacel ki jo mukene ma cik mony kwako gi. Kot pa mony obedo dul kot ma ki keto ni obed tye ite cik pa Uganda People’s Defence Forces (U.P.D.F). Ma lube ki cik, dul kot man tye ki dul abic. Man ma bedo i unit acel-acel (Unit Disciplinary Committee ? Nyo Division Court Martial (DCM) Ma loyo adek eni duc; General Court Martial (GCM) Ma koko romo cwalo iye, pi adot ma pe ongole ma ber; (The court martial appeal court). Kot ma winyo lok kom tic Man obedo kot me ki keto ni owinyo koko ma kwako lutic ki luddite tic. Lutic mo, nyo dul ma loyo lutic romo cwalo koko gi ikom ladit tic mo nyo dul ludite tic mo keken. Kot man ma neno lok kom lutic tye ki lungol kop aryo irwom ma malo ki ngat acel ma pe jenge kamor kiken, yako dano acel ma tye calo lawang lutic, kin gat acel ma bedo calo lawang ludite tic. Lungol kop aryo ni, ma dit ki ma lalub koore, ladit lobo aye cimo gi, inge kwed ki yeyo pa dul ma loyo lungol kop duc me lobo man. Lungol kop aryo man myero gubed ki ngec ki diiro tic ma rwome romo bedo i rwom pa langol kop i kot ma malo. Tic eni ki cimo gi iye pi kare me mwaki abic ? Ngat acel ma pe jenge ni ladit ma loyo Jang gamente ma neno lok kom cono lutic aye cimo, i bedo piny ma tye iye dano anywali me Uganda abic. Tweyo lok ma kot man kati kwede pe obedo pwod, ento ki lwongo ni award. Kace dul kot man pe romo tweyo lok ma tye inyim gi, ladit ma loyo lungol kot i dul man romo tweyo ne. Kot man bene tye ki lutic ma konyo doro gang tic man, ma tye iye ladit ma loyo gang tic man ? En aye loyo Jemi duc ma tye i gang tic man. Ngat ma ngiyo kor tic pa ladit man obedo ladit ma loyo lungol kop i rwom me kot man. Ngat mo kiken ma adot kwako kome romo bino inyim kot man en ki kome nyo romo cwalo dul ma mege me cung kaka en, nyo la pirida ma mege. Kace dano ma lok man kwako kome ni pe oyeng ki adwogi winyo lok i nyim kot man, en tye ki twero me cwalo koko ne anyim i nyim kot me koko, ento man myero olube ki cik. 34 JSC Buk cing lwak Dul kot me cul mucoro Ginonge: National Insurance Corporation Building 9th Floor Pilkington Road P.o.Box 7019, Kampala Cim: 041 346 150/ 340470 Fax: 041 346 150 Email: taxap@swiftuganda.com Dul kot me mucoro obedo kot ma winyo lok ma kwako koko me mucoro. En pe obedo Jang dul ma neno lok kom coko mucoro pa gamente (Uganda Revenue Authority), dok bene pe jenge i kom Jang gamente ma neno lok kom lim ki dongo lobo, nyo jang gamente mo kiken. Dul kot man obino me bedo tye inge mok pa lwak me ot moko cik. Tice tye me kwedo ko cik mo kiken me culu mucoro ma dul ma loyo mucoro i Uganda oketo kamaleng, ma aa ki I te cik ma kwako culu mucoro. Dul man bedo me winyo adot nyo koko ma aa ki i kit ma mucoro ocoke kwede, nyo tic pa dul ma loyo coko mucoro. Ikin mucoro ma koko romo bedo iye tye: (i) Mucoro me lim ma donyo i cing dano (ii) Mucoro ma medo ber pa gin acata (iii) Lok kom dino lanyut (iv) Lok kom Jemi ma donyo i lobo man (v) Lok mo kiken mukene ma romo nyano mucoro, ma lube ki cik. Keto dul, ma neno lok kom mucoro iyo me kot tye yo acel ma konyo neno ni dano acel ?acel culu mucoro ma opore, dak bene gamente nongo ciling ki bot lutim cato wil iyo ma opore, i kare ma opore ni myero onong kwede. Dul man tye ki dano abic ma bedo iye me winyo koko mo keken. Ngat acel i kin dano abic eni obedo ladit man en aye won kom, ma rwome i yo me ngolo kop romo weko en bene bedo langol kop madit i kot ma malo. Jo mukene ni myero obed: (i) Dano man tye ki ngec me pwonye I cik me mucoro 35 JSC Buk cing lwak (ii) Dano ma kite gene dak la woro (iii) Myero pe obed dano ma koko obedo ikome i bal ma lube ki tim ma pe poore pa dano ?adana. Ladit ma loyo lok kom lim I Uganda rwate ki ludite ma loyo lok kom ngolo kop me moko tam me cimo won kom me dul kot man. Jo angwen mukene ni, ladit ma loyo lok kom lim aye cimo gi me bedo i kot man. Dul man tye ki twero ma rom aroma ki twero pa kot ma malo; obedo rwom me acel ma lacul mucoro cwalo koko ne. Jang kot bot man tiyo tice labongo penyo/winyo tam ki bot dul no kiken, nyo winyo tam ki bot ngat mo kiken. Lok ma dul man omoko rom aroma ki lok ma kot ma malo moko, dok adwogi pa tweyo lok man myero otti iyo ma rom aroma ki adwogi lok me kot ma malo moko. Adot ma tye inyim dul man tum labongo kwed iyo matut ma pe nyango dano cutu. Dul man romo ngolo mic/cul pi lim ma ladot obalo i lubu ko loke, entope mi culu pi Jemi ma adot kwako ni. Awene ma ngat mo romo cwalo adot bot kot man? Lacul mucoro pa gamente mo kiken ma tamo ni bal tye i lok ma kwako cul ma mege romo cwalo koko ne bot dul man Kace ki kwero winyo koko ne i ye adot me acel. Lacul mucoro myero uwok ki i dul jang kot me mucoro ma cik oketo, ma pwod pe ocwalo koko ne anyim bot dul madit me kot mucoro. Kace lok pa ladot/lacul mucoro owinye wang me acel , cik tito ni ngat man romo cwalo dwone pi odot mukene inyim kot mucoro ma malo ikin kare me nino pyer ? Ento dul man romo yeni lacul mucoro bene me cwalo koko ne inge nino man Kace pwod pe okato dwer abicel inge winy me acel. Cik cimo ni ngat man myero ocul dul 30 ikom 100, pa mucoro ma loke tye inyim kot, nyo kom mucoro ma myero en ocul, ma loke peke I kot. Lacul mocoro, nyo ngat macung pi lacul mucoro pongo karatac me koko ne 36 JSC Buk cing lwak yako cwalo bot kot man. Inge pongo karatac adot lacul mucoro cwalo acel bot ladit ma loyo ma coko lim pa gamente kibot lwak (Uganda Revenue Authority) ma nongo nino 5 pwod pe okato ? Pi waraga adot man, lacul mucoro culu cente ma pe ki dwoko i wel me alip ? Waraga man myero Obed ki: i) Nying lacul mucoro, canduk waraga, nama cim cing nyo cim me ot, ii) Nama ma en tiyo kwede me culu mucoro, nama fail ma mege, lanyut me culu mucoro ma kwako medo ber pa jemi (Value Added Tax ?VAT) iii) Kit cato will ango man en timo. iv) Ngo ma okelo adot man, ki kit ma mucoro omoke kwede me acula v) Mwaka mene ma mucoro man ki moko iwiye, karacel ki kit mucoro man. vi) Ngo ma weko en cwalo koko vii) Karatac mukene ma miyo ngec muromo inyim kot pi koko man. viii) Nying caden ki kama caden man nonge iye ka twere dok mite ix) Nino dwer me cono waraga man. Wek kot man obed piny owiny lok kom koko man, myero obed tye kidano adek ikom abic, ma ikin gin ngat acel bi bedo calo won kom, nyo langol kop madit. Tam me agiki ma tweyo te lok myero obed yeyo pa dano adeki duc. Cik miyo nino pyeradek (30) bot ladit ma loyo dul ma gamo mucoro me cono lagam ikom Adot man bot kot man. Kimoko nino dwer me winyo koko man, yako dul kot man miyo ngec bot jo aryo ni me bedo tye. Kare me nino apa wiye angwen (14days) pi yube pa jo man bene mine. Ngat ma opongo waraga koko ni romo bino ki kome, nyo romo cwalo lawange me cung kaka en. Lapong waraga man aye tye ki teko me nyutu kwene ma bal tye iye . Winyo lok man romo bedo woko bot dano duc, ento ka mite, ngat mo romo lego ni obed kama okane. Dul kot man miyo kare bot jo aryo ni duc me tito lok gi ma ber. Dul kot man miyo lagam ki tweyo lok man i coc, kun nyutu ngo ma oweko gitweyo lok kit meno. Lok ma dul nan otweyo bene romo kwere kun i cwalo koko i nyim kot ma malo. Koko ikom tweyo lok me ceto anyim ikot ma malo myero otime ma pwod ninno pyeradek pe okato, nyo ikara mo mapat ma dul kot ma malo ye. Dul ma neno lok kom mac elengtwic Dul man okete i tic ma lube ki mok pa lwak me ot moko cik ma kwako kom mac. Won kom ki la lub kor wonkom pa dul man, ladit ma loyo lok kom mac aye cimo gi me tic man. Cim man bedo i nge gamo tam ki bot dul ma loyo lutic me ngolo kop. Jo mukene ma bedo i jang kot ma bene ladit aceli aye cimo gim ento aa ki itam ma dul ma loyo wil lutic pa gamente miyo. Jo man myero obed ki ngec i kom: i) Kit me buku mac, ii) Kit me kubu mac, iii) Kit me poko mac, iv) Cik ki lono jang tic v) Lok kom lim ki cato wil vi) Lok kom tic pa mac duc, vii) Bedo ki ngec makwako jemi ma rumu lwak (dano). Jo ma bedo i jang kot man ni i dog tic gi pi mwaki ma pe kato abic ento pwod kiromo cimo gi to me mede ki tic i winye manyen. Ladit Minicta ma loyo lok kom mac romo ryemo latic me dul kot man, irwate ki winye ki dul ma loyo wi lungol kop, pi bal nyo lok ma nonge i te cik pa dul ma loyo mac. Tic me jwi-ki-jwi pa dul man tye icing ladit ma tye irwom me “Registra”, ma tiyo karacel ki lwak mukene ma lubu koore. Dul kot man tye ki twero me winyo adot nyo koko ma kwako lok kom mac ma ki cwalo bot dul man. Dul man pe bi winyo adot mo kiken ma dong jo aryo ni owinye iye. Dul man bene pi winyo adot mo keken ma lube ki turu Pen-cik. Dul kot man myero obedi me winyo adot i kabedo ma dano duc romo donyo iye kabedo man nyero obed kama wel donyo iye pe tek, dok bene dano aryo ni duc myero obed ki kare ma lube ki cawa ma kimoko. Wek kot man obed me winyo adot/koko pa ngat mo, myero jo adek ikom dano abic ma gubedo lungol kop i kot man obed tye. Manyuti kadi ka dano abic pe onen, myero manoke loyo obed adek. I kara me winyo adot pa dano mo dul kot man myero pe olub cik me kwed iyo ma tut tutwal, ento myero gu lub cik ma rwate ki twero pa dano me bedo dano ? Mok me agiki pa dul man bedo ma lube ki kwir abola, ma dwong loyo aye lwak moko. Wek tic pa dul man abed yot, cik omio twero marom aromo ki twero pa kot ma dit. Twero man tye iye twero me lwongo caden me bino inyim kot man kacono doge. Dul kot man romo juku tim mo keken ma rwate ki koko ma tye inyim kot man, wang ma dul kot man otyeko kwedo kor lok man. Lok ma dul kot man otweyo, tye ki teko ma rom aroma ki teko pa kot mo keken ma lube ki cik. Dano ma bi bedo ki koko i kom adwogi lok ma dul ma otweyo, ni gwok pe rwate ki tame, pwod romo cwalo dwone bot dul man kum lego ni ki nen man lok odojo. Ka pwod winye peke, dano man romo mede anyim me cwalo koko ne inyim kot ma malo, ma nongo nino pyeradek (30) pwod pe okato. 39 JSC Buk cing lwak Abili me Uganda Ginonge: Uganda Police Headquarters Parliament Avenue (Former British High Commission) P.O Box 7055, Kampala Tel: 041434611 Igp Fax: 041 4255630 Email: genpoll@utlonline.co.ug Acaki Abili me Uganda obedo dul pa gamente ma tye ki tic me gwoko kuc ki cik. Tice mukene ma Pen-cik cimo aye me: – Gwoko kwo ki jemi pa dano, – Kwedo kor nyo juku timo bal – Note ki lwak me Uganda – Note ki lugwok kuc ite cik – Tic ki lwak karacel me gwoko kuc ki ber bedo i kin dano. Ladit ma loyo wii abili obedo Inspector General me polce nyo IGP i yo ma cek. I kor lalub kor ladit maloyo wi abili tye luddite ma loyo jang abili mapat-pat, ma kilwongo gi ni Assistant IGP. Dul Abili tye ki jange apa wiye acel, ma gangi tic gi duc tye i Kampala. i) Dul ma loyo kwedo kor bal ii) Dul ma loyo Jang abili mapat ? pat iii) Dul ma loyo tic duc pa abili iv) Dul ma loyo tic me gangi tic pa abili v) Dul ma loyo gwoko kuc ki ber bedo vi) Dul ma loyo kwedo ki juku tim aranyi vii) Dul ma loyo ber bedo pa lutic abili. viii) Dul ma loyo tic diro ki gwoko janu pa abili ix) Dul ma loyo yenyo ngec ki tam. DUL ME ABIC 40 JSC Buk cing lwak x) Dul mukene tye ma loyo kacato wil ma pe ki mucoro xi) Ma neno lok kom tela xii) Ma neno lok kom Kampala ki kabedo ma otene kwede Ite dul magi, tye iye dule matino tino, ma twero loc pa dule man tye icing kamisiona me dul moni; ma miyo ngec kit ma tic tye kawot kwede atir bot ladit ma loyo Abili.(IGP). Abili me Uganda tye gangi tic gi i tung kabedo duc ma tye i lobo man dok bene gi tye ki gangi tic gi i dictrwik acel-acel ma tye I Uganda. Pi loc ma ber, Ugand tye ma yiye opoke ma kit man: – Kampala ma dit (kampala ki kabedo ma orumu en) – But Uganda me dyere – But Uganda ma tye tung tuc ceng – Ma tye tung poto ceng – But Uganda ma tye tung kumalo, – Ma tye tung kupiny, – Ma tye i kin tuc ceng ki kumalo. – Ma tye ikin kupiny ki potoceng But Ugand acel- acel tye ki ladit ma loyo abili, ladit ma loyo kwedo kor bal, ki ladit ma loyo lok kom ngino piny i wi alii. Ka wa dwogo piny adictrwik acel- acel, ladit ma loyo abili ki lwongo in Dictrwik police Komanda, nyo (DPC) ma ce cek. Dictrwik acel-acel tye ki ladit ma loyo kwedo kor bal matime i dictrwik man. Man ki lwongo ni DCID, iyo macekcek, nyo Ladit maloyo kwedo kor bal i dictrwik. I kine bene tye ladit ma loyo kit me tic ki lwak, ma neno lok kom nyonyo ma ngweco igudi, ki ma neno lok kom lutino, me gwoko ber bedo pa lutino ki ot pa dano acel-acel. I dictrwik abili tye ki kabedo gi ma dit ma loyo i dictrwik , yako gangi matino- tino ma ki lwongo ni police post. Ladit ma loyo gang tic pa abili me dictrwik lwongo ri OC Station, yako ma loyo post ki lwongo ri OC post; (OC ? Cung pi Ladit ma 41 JSC Buk cing lwak loyo) nyo Officer-in-Charge). Station acel-acel nyo kabedo pa abili matino tino ma kilwongo in (post) tye ki ladit ma loyo lok kom kwedo kor bal, kar cel ki ngino kor bal i wi allii. Abili bene tye ki ladit ma loyo tic pa abili i note ki lwak. Coko tam ki koko, karacel ki lok mapol ma dano romo bedo tye kwede ma kwako ko latic pa abili mo keken. Dwoko lok ma aa ki bot abili me dok bot lwak. Yubu kacoke i kin lwak ki abili, me konyo neno lok ma kwako gin; 4. Dul ma neno lok kom lutino ki ber bedo i gang acel ? acel tice tye pole me neno lok komber bedo pa lwak gang moni, karacel ki gwoko twero pa lutino Twero ma abili tye kwede; Me weko tic pa abili obed yot, Pen-cik me Uganda omiyo witi twero mapatparwek gu ti tic ma megi iyo ma opore. Twero ma tye ite mok ma kwako abili ki yo me kwedo ko bal. Twero magi myero kiti kwede iyo ma lube ki cik ? Ludito abili romo cung iyim lungol kop Kace gutiyu marac ki twero magi. Ludito abili bene romo nongo adot calo dano adana pi bal ma gi timo ma pe poore ki twero magitye kwede. Kit ma abili myero oti kwede ki jo ma bik me bal tye ikom gi ? Abili tye ki twero me penyo ngat mo keken labongo mako gi . Abili bene romo penyo ngat mo ma lok me bal tye i kome i bik, me yutu nyinge ma ocwiny Kacel ki kama ka bedo ma nonge iye. Dano man ene romo penyo Abili me nyute nyinge ki cale ma pwod pe ogamo la peny mo ki ken. Abili duc myero obed ki waraga ma loko ikom gi, kadi ma ruku bongo tic pa abili. Kace abili onyutu nyinge ki cale, dano man myero oye tucu nyinge 42 JSC Buk cing lwak bot abili man, ka dano man okwero tucu nyinge bot abili, ki romo gwoko en i gang tic pa abili. Kadong abili onongo nying ki kabedo pa dano man, en dano ni romo kwero gamo lapeny mo mukene ma lube ki twero ne .Abili bene pe bi dino ngat mo me gamo lapeny mapat ki me tucu nying ki nyutu kabedo ni. Ngat man romo ye gamo lapeny nyo romo ye gamo ne inyim la pirida ne. Katwere, poore ni myero ngat moni kong openy tam ki bot dano ma okwano cik, ma pwod pe ogamo lapeny mo kiken. Ma lube ki can cente ma dano ni romo bedo kwede , poore ni myero yo mo obed tye me konyo dano ma kit man me nongo kony me nono ki bot lungec cik. Ladit abili man romo waco ni dano ni ocet i gang tic pa abili wek onong yo me cono lok doge ma lube ki gin ma nongo otime. Kace cik ye abili romo mako dano mo keken. Abili peke ki twero me gono ngato mo kiken pi bal mo kiken. Abili romo mako dano mo keken la bongo bedo ki waraga ma nuyo twero me amak. Abili romo mako dano mo Kace en obedo tye i kare ma bal otime ni, nyo ka tye ki bik ma tek ma koore tye ikom dano man. Bik ma koore tye obedo bik ma tye lok ada ma nyutu ni dano moni otimo bal. Abili romo tic ki teko nyo gero i kare me amak Kace dano mo tye ka kwero amak woko. Teko gi geero man myero obed rom aroma ki wel teko ma dano man okwero kwede ni pe gimake, dok bene lubu bal. Ka teko ma abili otiyo kwede dit loyo teko ma ngati ojemo kwede, ngat mo kiken ma obedo tye i kare me tim man romo cwalo adot bot luddite ma loyo cik. Abili romo juku ladwo motoka nyo gin ma ringo igudi calo pikipiki i cawa mo keken me penyo ka ladwo nyonyo man tye ki waraga ma yeni en dwoc. Abili romo timo man kun nyutu ni ladereba myero ocung; nyo yilo gin ma nyutu ni ladwoc man myero ocung, nyo tiyo ki yo me gengo yo (gudi). Man romo bedo macolo ngic me kare ki kare pa dul abili ma neno lok kom tic ki gudi. Abili bene romo juku ladwoc mo ma bik tye ikome ni romo bedo ni otimo bal nyo tye ka timo bal, ma calo tingo jemi ma gamente pe agamo mucoro iye, nyo tingo jemi akwala. Tic me ngic me kare ki kare pa abili time me neno Kace ludwo nyonyo duc tye ki waraga ma yeni gin dwoc, nyo ka nyonyo ma tingo dano ma ringo igudi tye ma kom gi yot ma ber, nyo ka nyonyo man tye ki warga ma loko ikome. Ka dereba man okwero gamo dog abili ma lube ki peny calo me nying , kabedo , yako kwero nyutu waraga dwoc pa ladwoc, abili romo cono adot ikom dereba pi bal magi. Kace ladwoc mo keken ocung inyim abili ma peke ki waraga dwoc, ladit abili man romo mine kare ma pe kato cawa pyera ngwen wiye aboro, me kelo waraga ma yene dwono nyonyo i gudi; cik yeni en kitman. Amak pa alwak Lwak me kabedo moni romo tore me mako ngat mo nyo jo mo ma gutimo nyo gutemo timo bal ma dongo, i nyim gi, nyo ngat ma gi tye ki bik ma koore tye ni obedo latim bal. Dano atta romo mako joma tye ka lweny, nyo ngat ma tye kabalo jemi pa dano pi nyeko ki col- cwiny, ngat ma tye ka timo tim aranyi, nyo dano mo ma tye ka ngweco amak. Ka dano man temo Jemo amak pa dano atta (lwak), teko ma myero lwak dano ni otti kwede myero obed ma rwate ki Jemo dok obed ma opore. Ngat ma kit ye kamako ni myero pe ki go nyo pe onong awano mo keken ki bot jo ma tye kamake ni. Gojo lumuku pa lwak ikom dano ma gu mako amaka obedo ka turu cik. Ngat ma kimako myero ki cwal bot abili oyot ? 44 JSC Buk cing lwak Amak pa ladit langol kop i rwom mapiny. Langol kop i rwom ma piny i dictrwik romo lwongo pi mako ngat mo keken ma otimo bal i ka wange , i kabedo ma dog tice kwako nyo i kom ngat ma en tye ki twero me mino waraga amak. Rwate ki cik, ni myero lwak ma tye i kabedo moni okony langol kop man mi mako ngat mo, Kace kony man mite. Kwero konyo langol kop Kace olego kony me mako ngat mo kiken ma lube ki cik obedo yo acel me turu cik. Twero pa dano ma kimako Dano mo kiken ma kimako pi turu cik nyo bal pwod tye ki twero ma mege ma obedo twero ma calo pa dano mukene duc. Bedo i buc pe nyutu ni ngat moni dong peke ki twero mo kiken, macalo twero pa dano-adana. Pen-cik me Uganda cimo ni ngat mo keken ma tye ibuc (amak) romo: – Gwoke I kabedo ma cik ye – Cwalo dwone wek jo ma tye ka gwoke ni ocwal en I nyim langol / kop ka lok man owinye, jo ma tye ka gwoko dano man myero ocwal dano man inyim kot, yako kot kwedo ko amak, me neno ngo ma oweko ki mako dano man . Kace dano man kimako iyo ma pe rwate ki cik, kot mio twero wek ki gony dano man. – Myero pe obed i cing jo ma omake ni pi kare ma kato cawa 48, ma nongo pwod pe ki cwalo inyim kot. – I nge amak, dano man myero onong ngec ki bot jo ma omako en i leb ma en ngeyo, ngo ma onyayo amak man. – Myero ki nyang ngat ma bene ni en tye ki twero me nongo lapilida ma mege ma en oyero (opwoyo) ma nongo en aye obi culu la pirida man. – Myero onong kony me ot yat Kace mite, dok bene romo nongo yat nyo kony pa dakta ma mege ma en aye culu, kar-cel mite. – Romo pongo waraga lega bot ladit ma loyo gang tic abili kama en tye iye ni wek ki gonye i winye ki abili, ma ki lwongo ni Police Bond 45 JSC Buk cing lwak Gonyo labal pi tutunu inge winye ki abili Police bond obedo winye ma ngat ma bik tye ikome pi timo bal, manongo kimako i buc pa police (Abili) donyo iye me nyutu ni pwod eromo dok bot abili kere ki kare wang ma lok kome otum. Ngat ma cung pi dano ma opongo waraga winye man myero bene oket cinge iye. Cik ye ni abili me juku, ngino yako mako motoka nyo dege Kace en ngeyo pingo ejuku dok emako motoka nyo dege man, dok biko ni motoka man otingo jemi akwala nyo jemi mo keken ma cik pe ye ? Kit man bene, abili romo juku dano mo keken, yenyo kome, dok bene romo mako jemi pa ngat man, Kace bik tye ni jemi man obedo jemi akwala, nyo jemi ma ononge iyo ma cik pe ye. Abili myero onong waraga ma yeni gin yenyo jemi ki kaka mo keken, ento cik winyo dok nyang ni ikara mukene, gine romo bedo atuura ma nongo waraga man pwod pe ononge cik ye ni abili romo yenyo kom dano, nyo motoka pa dano labongo waraga ma mini gi twero. Waraga man obedo mok pal langol kop, ma ki biku ni bal otime, dok nyutu ni myero ki yeny jemi moni. Yenyo kor jemi man romo time i cawa mo keken ikin tuc ceng ki poto ceng. Abili myero otii ki dwon ma winye atyer me donyo kama gin mito yenyo jemi moni ki iye. Kace ayeny man pe romo nyako nyege Kace abili ocwalo dwon gi atye kamaleng , gi romo timo ne la ling. Abili ma gi tye ka timo tic man me yenyo jemi moni myero gu tuce, nyut nying gi bot dano. Iyenyo gin ma mite, abili romo tic ki teko ma opore, Kace kit yo mo me jemo temo nen bot dano ma gange, ote nyo motoka ne ki ceto ka donyo iye ni. Ento, iye acaki , abili myero kong oleg donyo me yenyo jemi man i kuc . myero bene gu tuc pingo gi mito donyo, ngo ma gi tye ka yenyo. Kadi bed ni petye i cik ni myero abili kunyang LC mo keken ma kwako lok kom yenyo gin mo i kabedo ma mege , ikare mo kene, rwate ni myero abili unyang luddite LC me kabedo moni. Kace bik tye ni bedo tye pa LC romo balo adwogi pa ayeny, cik pwod yeni abili me weko Lc obed peke i kare me yenyo jemi man ? Ka gin mo tye ma ki mako calo cente nyo gin mo keken, abili myero oket cing gi i waragae ma nyutu ni ki mako jemi magi. Ka abili okwero keto cing, dano ma lok ma kwako kome myero odot lok man bot luddite ma malo oyot, kit ma twere kwede. Ber ni ngat ma ki monyo gange me yenyo jemi moni onyang Lc ma mege Kace abili pe onyango LC man, me bedo tye ma pwod pe ki timo tim man. Dul jang abili ma neno kor ki tic wek obed iyo ma opore. Man tye dul ma nyen ma oleyo kor dul ma nongo neno lok kom tic pa abili, twero pa abili ki cwalo koko pa abili, manogo tye i kadedo ma ki lwogo “Bukoto” i Kampala. i) Dul man dong kombedi kinyiku jange mukene tye i Masaka, Jinja karacel ki Arua. Dul man tic gi tye me yubu ber tic pa abili kun tiyo kid dwon lwak. ii) Ngat mo keken ma tye ki koko i kom kit ma abili tiyo kwede nyo kit ma ladt abili mo keken otiyo kwede ma pe olubu cik romo cwalo dwone bot dul man. Man pe gengo ngat man me tic ki yo mo keken mapat pat maromo nyano cik tic. iii) Dul man, ikin jemi ki twero ma pol ma gin tye kwede , tye iye: ? Me medo rwom me tela ki cik karacel ki gwoko twero pa dano ki twero pa lutic abili me Uganda ? Bedo calo lok-ot, yo me tyeko peko ma kati i koko pa lwak bot ludite abili. Cako dok tyero kamaleng yo ma opore pi ludito abili duc me tic iyo ma rwate ki pwonye ma gunongo. Ngino kor tic pa dule mukene ma tye i abili,me neno ni tic otine 47 JSC Buk cing lwak adda dok iyo ma lubu cik. i) Neno kor lok ma iyo tic ma rac ki dog tic ma romo bedo ikin ludito abili, kit ma nongo ladit ni abili nyo IGP oneno kwede, nyo koko ma aa ki bot lwak. ii) Ladit ma loyo dul jang abili obedo kamisiona ma cwalo lok atir bot ladit wi Abili- (IGP). En tiyo ki lulub kore ma bedo i rwom me lalub kor kamisiona, aryo ( 2Ass Comm) karacel ki lutic mukene. Koko pi turu twero pa dano ma caloo wunu dano ma bik pi bal tye ikome ? Bal ma pe nyutu kit pa abili ma calo bedo peke i dog tic i cawa ma nongo mite. Adot ikom abili romo bedo i gang tic pa abili i rwom mo keken cake ki piny oo I dictrwik naka romo bene bedo wa malo i gang tic madit ma tye i Kampala. Ka adot man kwako kom ladit ma loyo gang tic i rwom mo keken, adot romo cwale bot ladit matye ki twero me ngino kor tic me gang tic man. Labole, police post ki police statin pat-pat . ka ladit ma loyo post otimo bal, ngat ma kibalo ikome ni cwalo koko ne bot ladit ma loyo police station ; pien en aye loyo post. Koko ikom abili me rwom ma piny myero acet ludit me rwom ma malo. Abili ma calo jang gamente miyo tam bot lwak duc me cwalo koko gi malo Kace latic abili mo obalo bal. Ngat mo kiken romo cwalo koko nyo adat makaka ngat ma bal otine /komee ni . Ento adot man myero obed ikom bal ma koore nen. Igang tic pa abili madit ma neno lok kom adot ma kwako abili , adot romo time iyo magi. – Adot ki dog Kace ngat mo romo oo i gang tic gi ma tye Bukoto ? – Tic ki cim ma pe ki culu: 080020019, 0800199199, 0800199299 ki nama ma donyo cutu ? 0414595133 nyo tic ki kompiuta: psuhqtrs@ 48 JSC Buk cing lwak yahoo.com. Ladot romo mino ngec pi lok ma kwako kome nyo weko . Kace ladot pe miti kingeye, myero omi ngec ma tut pi adot mege. iii) Adwogi kwed nonge , kicoyo piny yako jemi mukene time ikore ma lube ki adwogi kwed. Waraga pa LC pi mite, ento nongo ne ber gire. Pe lok adda ni ngat ma okwongo doto adot bot abili aye nongo kony ki bot gi. Ka i cwalo koko ni bot abili myero i nen ni inongo nama ma ki lwongo Station Diary Number (SDN). Gwok nama man, en aye konyi iyo me lubu kor adot ma megi. Pe i cul-cul mo bot abili inge lego pi pongo fom bond. Ngat ma ocung pi labal i nyim abili oweko ki gonye, rwenyo cilinge ka ce labal man pe odok kit ma ocike kwede bot abili. Rwenyo lim man bedo nyut pa langol kop, inge abili lego ne. Lwak tye ki tic me konyo abili i kelo ber bedo ki tic ki cik i lok kom kot. 49 JSC Buk cing lwak DUL PA GAMENTE MA LOYO YUB ME KWEDO KOR LOK Ginonge: Plot 2: Lourdel Road Wandegeye, opp Ministry of Public Service Po Box 2174 Kampala ? Acaki Man obedo dul jang gamente ma tye i te loc pa minicta ma neno lok kom jemi me iyi Uganda . Ladit ma loyo dul man obedo ladit irwom me kamisiona. Dul pa ludiro kwed pa gamente obedo ma patipati matego . Dul man tiyo tic ma pire tek i yo me ngolo kop iyo ma rwate ki cik, i kot me turu twero pa dano karacel ki kot me Pen-cik , ka kimiyo caden ki lanyut ma kore kwede iyo ma atii. Me konyo kwedo bal ki keto adot pi bal kun miyo lanyut ma onen ki ikor kwed ki ngec ki tic me temo ki poro jemi ma tye calo lanen. Me mino tic ki diiro i yo m’opore ma romo konyo medo kero ki keto cik ma konyo medo rwom me yot kom, gwoko kwor ki jemi ma oteno dano, karacel ki gwoko lim pa gamente medo ki gwoko luwil. Me mino ngec ki pwony bot jo ma konyo kwedo kor jemi , kit me tic ki kama bal otime iye , Calo-Scenes ot Crime Officers nyo ludito ma ceto kama bal otime iye. Ludiro kwedo kor bal pa gamente tiyo tic me kwedo kor bal mo keken ma lube ki lwongo ma dul calo abili ocwalo bot gi me timo tic man. Dul man bene romo tic pi ngat mo keken i nge winye ma tye iye cul. Dul man coyo odwogi kwed ma, gutimo ka miyo bot gamente nyo dul pa gamente , nyo ngat mo keken ma nongo omini gi tic me kwedo kor gin mo. Adwogi kwed man romo bedo lanyut ma pire tek i kot. Pol kare , lutic me kwedo kor jemi man bene ki lwongo gi i nyim langol kop me medo ngec malube ki adwogi kwed ma gu coyo. Tic pa dul man mapat-pat Dul pa lukwed ki diiro ma gi tiyo ki nyonyo mapat-pat pa gamentetye opoke layiye abic (i) Ma neno lok kom neno anywali (ii) Ma neno lok kom gin acama ki yati (iii) Ma kwedo lok kom ngion kor muduku (iv) Ma kwedo lok kom pi ki jemi ma orumu dano (v) Ma kwedo lok kom yadi ma neko jemi ma tuk i paci. i) Ma kwedo lok kom dano ki leyi, ii) Ma kwedo lok kom anywali pa dano(DNA) ? Dul man kwedo lok kom dano ki lei bene ngiyo lok kom jemi ma tye orumu dano . dul man bene tiyo i kom kwedo kor jemi ma kimako i dog bal, calo motoka ma onongo peke me gudi , awano ma otime i kom ngat mo ma owang ki `acid” ? Dul ma neno lok ko kwedo kor anywali pa dano tiyo ki remu ki kor lwet cing me neno anywali pa ngat moni iyo ma pe pyeme. Dul man kwedo lok ma tye iye bal calo butu ki dano tek-tek, timo abo ki latin ma mwaka ne pwod pe romo butu , nek , gojo ma rac, yako Jemi pa dano , lok kom nyodo ? mede ki lok mogo mukene ma pi gi tego ma mite mi kwedo kor dano (oto,nyo kwor ) konyo ngeno dano man. Labole , Kace dano mo kineko , abili romo lego ni kitim kwed pi anywali (DNA) me neno Kace remu ma tye ikom ngat ngat ma bik tye ikome ni obedo remu pa latto. I kwedo kor butu ki dano tek tek abili romo lego ni kwed pi anywali obed tye me neno Kace pig-nyodo ma tye ikom ngat ma ki butu kwede obedo pig-nyodo pa ngat ma bik tye ikome ni. Kwedo lok kom anywali (DNA) bene romo time Kace laara tye 51 JSC Buk cing lwak pi latin mo , nyo dano , me neno adda, nga ma min/wom latin / dano man Dul man neno Jemi acama ki yadi. Dul man tiyo tic me kwedo kor gin acama nyo yat amunya, me neno ka rwate dok myero ni dano romo tic kwede. Labole tye i jemi acama calo dek me koc, dek pa lei , nyo nyanya ma ki biyo, yadi pa lei ma dakta le tiyo kwede ikom lei. Ma kwedo lok kom pi Dul man kwedo lok kom pii, neno ber pa pii pi amata pa dano karacel ki ber pa pii pi tic i gang tet nyo pii ma ki poko i ngom me ceko cam kama kot pe cwer iye total. Dul man bene kedo lok ma kwako bal ma tye ipii. Pii ma ony ki malo , karacel ki yamo ma dunny cete iube ki yamo ma dano tiyo kwede. Dul man ngiyo kor Jemi ma romo nyano bal I yamo nyo pii ma rumu dano. Note tye ma tek ikin dul man ki dule mukene ma pat pat, calo ma neno lok Jemi ma orumu dano (NEMA) Ma neno lok kom yadi ma neko gin ma kwo ma tino-tino i paci, ki Jemi tye calo adwogi pa gin madong kitiyo kode. Man neno lok kom Jamma dong ikor kwaryo ma ber ne, maaa ki igin acama nyo gin mo keken ma nemu dano , pi tic kwede i lobo kay nyo cato ne wako. Labole , ikara ma ki cwalo ngec ni pol rec me nam ocamo awala.ki tiyo ki diiro pa dul man me nyang ada pa bik man. Dul ma kwedo lok kom ngino kor muduku ki waraga ma tye atir. Dul man ngiyo lok kom Jemi ma ki nongo i dog bal, tutwale kama bal otime i ye ki muduku , baano nyek muduku ki ciko gin me nek ma mwoc . man romo bedo i bal calo me nek , me timo aranyi , nyo me yak. Dul man ngiyo ki diiru, kit muduku ango ma ki tiyo kwede , dok bene Kace muduku man romo cyele iyo man; ngiyo kor nyonyo man , calo ngino kom muduku ki Jemi mukene. Dul acel en bene ngiyo ko coc mo keken ma bal tye iye, ma myero ni ki kwed koore. Man bedo witi coc ma lok kom gi tye inyim langol kop, nyo ma lok kome myero otum inyim langol kop. Karatac magi tye jemi calo karatac cul, waraga, dog ladit mo,coc ma nyutu nama i motoka, ki Jemi mukene. 52 JSC Buk cing lwak Gin ma mite ki bot Abili ki lwak mukene wek tic pa dul man obed ber. Ber tic pa dul man tye lube ki Jemi ma abili nyo dano mo ocwalo bot gi me yenyo adda pa Jemi man. Obedo tic pa dano ma mito kony pa dul man, nyo abili me yenyo lanyut ma opore pi kwed ma en mito ni, dok bene myero omak Jemi man ki diiru. Luddite ma tye kayenyo kor Jemi man myero obed kwiri me neno ni gwoko Jemi man obedo i yo ma pe nyayo ngung cwiny iye anyim Jemi ma obi bedo lanyut myero owok i cing dano ma gene kiken. Ka Jemi kwed ma owok icing dano ma pe opoore me gwoko , kot romo kwero adwogi tic pa dul man. Dul man mito ni lwak me kin paci ki lutela LC myero otii matek me neno ni ka bal otime, pe ki kwany gin mo keken ma ononge kama bal otime iye ni. Myero dano ogwok kama bal otime iye ni , labongo kwaryo, loko nyo balo gin mo kiken Ka pe ki gwoko kama bal otime iye , dul man pe romo bedo ki kero me cwalo lanyut ma oromo inyim langol kop, ma balo ngolo kop woko. Rwenyo Jemi ma ononge i dog bal, kwanyo gin ma pe rwate ki gin ma ki tiyo kwede i dog bal, nyo kwanyo Jemi man i yo ma pe opore romo nyano tek kwed , ma bene nyayo langol kop ryemo adot man. Dul man bene tamo ni lwak karacel ki lutim cato wil (lucat wil) romo tic karacel keto gi me pi diiu tic irwom ma pat- pat ma gi romo konyo kwede ki lwak nyo lucat wil. Man konyo me Juku kuku-kuku I kin lucat wil karacel ki geno mukene ma romo kati. Lanyut ma ki kwero myero ki dwok cen ki coc ma aa ki bot abili nyo ngat ma lok man pe kwako kome, nyo la pirida pa ladot, nyo dakta , nyo dul man , wek ogeng lanen ma calo miti nongo tye i lok man me gengo kore. Lega ma nyutu ni kwed me diiru i kom Jemi ma kinongo i dog bal myero obed I coc. Dok coc man myero onyut kamaleng: – Lanyut ango ma tye – Ngo ma myero ki kwed i kome – Ki wiye ?wiye ma romo dwoko lukwed man cen I kom bal ma otime, nyo lok ma tye. 53 JSC Buk cing lwak Dul Ma Loyo Adot I Gamente (DPP) Ginonge 12th floor, workers House Pilkington Road Kampala p.o.box Kampala Tel 041-342461 Website; www.dpp.go.ug Email; admin@dpp.go.ug. Acaki: Dul maloyo adot i gamente obedo gang tic pa lwak. Dul man kikati kwede ma lube ki Pen-Cik me Uganda. Dul man tye ki tic me moko adot i kom ngat mo keken (Adot duc) ma I lobo man, ma tye ki bal me turu pen cik. Dul man tye ki twero me cwalo abili me kwedo ko lok mo kiken ma lube ki bal me turu Pen-cik, yako myero abili odwok adwog kwed man bot dul man. Dul pa ladot man dit pa gamente tye ki jange mapol i Uganda kany, ma jang gi ni ki lwongo ni Resident State Artoney (Nyo R.S.A), ma tye nonge i dictrwik duc. I romo nongo kabedo pa jang dul ma ni aa ki bot langol kop mo kiken, abili, nyo ladit ma loyo wi lutic pa gamente i dictrwik (CAO), nyo gang tic pa jang gamente mo keken. Ladit ma loyo dul man ki lwongo Director Public Procecutions (DPP) ? president aye cimo, inge nongo tam ki bot dul ma loyo lutic pa gamente ki yeyo pa ot moko cik. Ma lube ki Pen-cik, DPP obedo dul ma pe jenge ikom dul mo kiken , dok bene pe winyo tam ki bot ngat mo kiken i yo me tino tic ma mege. Ka dong ki cimo ladit man i dog tic, pe ki kwanyo kit ma lutic pa gamente mukene ki romo kwaryo gi kwede ni. Dog tice ki cik ma gwoko, ma mine keero ki bedo agonya me tic ki cik kadi bed ni lok man pe rwate ki tam pa ngat ma ocimo en itic. DPP tiye ki lukony kore aryo ma ki lwongo gi ni Deputy DPPs, karacel ki Jo mukene adek ma gi tye ki rwom me Assistsnt DPP. DUL ME ABIIRO 54 JSC Buk cing lwak Lutic me dul man tye ikin gi: 1. State prosecutors Nying me cik ma lutic man duc ki lwongo gi kwede obedo ? tic gi tye me tito bal pa latim bal inyim kot ma kaka DPP. Tic pa dul man tye ki peto kamaleng i Pen-cik dul ? Me cwalo abili I kor lok mo ma bal me turu cik tye lye, yako abili dwoko lok bote ma kwako oo man. Me cako keto lok inyim langol kop ikom ngat mo kiken nyo dul mo kiken inyim kot mo kiken ma tye ki twero me winyo adot mapat ki kot pa mony. Me kwango wi adot mo kiken me bal me turu Pen-cik ma dul mo ocako tere. Me juku lok mo kiken inyim langol kop I kare mo kiken ma nongo lok me agiki pwod pe otwere , Kace adot man aa ki bot gi nyo bot dul mo kiken, iyo ma lube ki cik. Dul man romo juku winyo lok inyim kot ma loke ocake ki dot dul mukene Kace owinyo tam ki bot langol kop. Tic pa ludot pa gamente i tyeko ngolo kop ? DPP romo bedo tye I winyo lok inyim langol kop , ento pe nyutu en romo bedo tye ka kelo adot pi bal duc me turu Pen-cik me Uganda. Lukony kor DPP obedo lwake me konyo en ki keto adot inyim lungol kop ma gu poke i kabedo duc me lobo man, mapat ki kot pa mony. Tic pa DPP ma pyere tek tye me konyo kor langol kop me oo I ye agiki 55 JSC Buk cing lwak me lok labongo tektic mo kadi matidi , ma loko me agi ki nongo konyo dok ber pi jo aryo ducu me tye inyim kot. Myero bene gunen ni miti pa lucaden karacel ki pa lutim bal ki lubu, labongo balo kor gin ma myero gutim ,,iyo ma opore dok bene rwate iye ada. Lubu kor buk pa abili ma kwako adot me neno Kace lanyut ma tye ni romo konyo ngolo kop i kom latim bal. Lwongo dul kot me bedo piny pi winyo bal I kom Jo ma bik tye ikom gi. Moko Kace twere nyo pet were me keto adot ikom ngat mo Kace lanyut pe tye muromo, Kace loke bene pwod pe uo inyim langol kop. Mino ngec bot DPP i kom lok mukene matye inyim langol kop ma mite agonya (akwanya) ? Konyo kot me neno Kace dano ma olego ni ki gonye pi tutunu i kor culu (nyo moko me culu) cente, gonye nyo pe gonye. Moko kit bal ango ma myero ki ket i kom ngat ma otimo bal. Moko kit dul kot ango nyo inyim langol kop mani ma myero kite dano ma otimo bal. Moko ki lanyut ango ma ki bi tiyo kwede inyim kot. Cung i nyim kot me kaka DPP dok bene konyo lucadeu me mino lok gi. Yako me cwalo koko bot kot ma malo ka mite nyo twere. Cung me kaka gamente i koko pi nwono winyo adot inyim kot. Tam me keto adot ikom labal nyo weko ne time Kace abili ocwalo karatac pa latim bal inyim langol kop man. Man pole time ma nongo kwedo kor lok otum; ki ngiyo kor lok man mot-mot, yako lok me agiki kati. Gin ma dul man romo timo i nge nongo waraga ma kwako kom labal ki bot abili obedo: 56 JSC Buk cing lwak ? Lego abili mi mede ki kwedo kor lok pa labal man inge moko bal ikom ngat man. Cwalo labal inyim langol kop me winyo ki gamo lok ikom bale. Tweyo loke ki loko karatac ma kwako kom labal. Wek dul man omok me gonyo lok ma kwako kom ngat moni ki i nyim langol kop, dul man ngiyo kor adot man karacel ki neno lanyut ma padi-padi ma ki kelo, Kace romo nyano twec nyo pe romo nyano lok i kot. Kace adot nongo dong ocake, ma lok dong tye inyim langol kop, DPP romo juku lok man ni pe omede anyim Kace lanyut ma oromo peke, ma romo konyo langol kop me mino pwod bot latim bal. Itimo Jemi man duc , DPP myero wiye opo ni etye ki tic me gwoko miti ki twero pa dano acel ? acel, konyo langol kop iyo me Ngolo kop dok bene myero pe obed la geng kor latim bal me Juku tic pa langol kop i yo me kelo ber bedo ikin lwak. Tye ki tic me moko adot ikom latim bal mo keken, i kot mo keken mapat ki kot pa mony. I dog tic man, DPP pe bi winyo lok nyo tam nyo tic ki tam pa ladit nyo ludite mo keken. DPP konyo lok i nyim langol kop pi lwak,kit ma lupirida loko kwede pi Jo ma megi. I nge winyo lok pa tung aryo duc kot moko lok ma mege ma lube ki lok pa dano aryo ni. Kadi bedi kano DPP pe obedo Jang lutic pa lungol kop, lutic pa DPP obedolutic me yi kot. Man pien tic pa lutic pa DPP ki tic pa lu panda ma konyo lutim bal nyo jo ma koko tye ikom gi ; me weko winyo lok obed iye adda labongo apoka-poka. Ma lube ki cik, DPP romo cwalo abili me kwedo kor lok mo ma tye inyime , yako penyo abili pi adwogi pa lok man kit ma mite kwede. DPP bene romo cwalo abili me lok inyim langol kop ikom ngat mo keken , inyim kot mo kiken ma tye I te cik ma pat ki kot pa mony. Ento twero pa DPP man pe nyutu ni abili tye ite loc pa DPP. DPP ki abili obedo Jang gamente ma malo mapat-pat. Tic pa abili tye me cwalo lok ma kwako kom labal mo kiken bot DPP, me wek DPP onen kodi bale, yako ku mok nga ma myero ocet ikot, anga ma myero obedi, ngat ma ceto ni ceto pingo ikot. Ka dong DPP okwaryo lok man ki bot abili, tic pa abili bedotye me yenyo lok mukene ma kwako bal man, me medo ngec ikom bal ki labal man, ka mite lwongo lucaden, ka DPP romo cako adot man. Kony ma DPP romo mino ikom Amak ma pe ada/pi aroja ? Lukaka, lurem nyo ngat mo keken ma ngeyo dano ma abili omako pi aroja romo cono waraga bot DPP, resident state artoney nyo bot lacung pi lwak inyim langol kop, lok ma lube ki amak man. Lacoc man myero onge Nama fail pa abili, kwene ma dano man tye iye, nino adii ma dong ngat man obedo i cing abili, ki lok mukene ma pi gi romo bedo tego. Ladit me DPP romo lwongo abili me kelo fail pa labal man me ngino yiye. Ka DPP pe onongo bal i kom ngat ma abili omako pi aroja ni, gi miyo tam bot abili me gonyo ngat man ma tye calo dano ma kimako i aroja. Tic pa DPP me kwedo kor bal ki moko adot inyim langol kop. I kara me kwedo kor lok man, ngat ma lok man gudu kome myero ocwal lok bot LC, nyo kabedo pa abili macok loyo. Bedo ber ka dano ma ocoyo koko ne omiyo lok duc ma kwako bal man, calo tuce iyo ma tut, tucu labal, ki tito bal ango ma labal man otimo. I kara me winyo lok man inyim langol kop, ngat ma bal otime ikome myero olub lwongo pa langol kop me bino cung inyim kot me mino lanyut me bal. Ngat ma odoto adot bene myero obed ki niye me konyo abili ki kwedo kor lok man, Kace mite. Labole, ka abili mito ngeno kabedo pa labal, 58 JSC Buk cing lwak nyo caden, wek abili omi lwongo bot gi me ceto kacono lok-dog gi inyim langol kop. Twero me winye ikin labal ki ngat ma kibalo ikome ? Inyim langol kop, labal ki gat ma bal otime ikome romo winye i ken gi ken gi, Kace bale tye calo wano kom ngat moni. Ento pi bal mukene inyim langol kop, Kace ki witi bal mapat ? pat ma romo bedo inyim langol kop ma dit , ladot pi tye ki twero me lego ni bal man pe omede i kot Kace gin romo winye ki dano ma obalo bal. Ento bene Kace ladot winyo ni en pe iromo mede ki lok ma tye inyim langol kop, en romo cono waraga bot DPP. DPP obinemo lok man iyo matut, yako ikore miyo tam bot ladot, kit ma mite/ twere kwede. DPP bene romo cono waraga bot langol kop me gonyo lok ma tye i kot bote ni. Ngo me atima Kace ngung cwiny tye i kom adwogi lok ma aa inyim kot? Dano ma cwinye pe yom pi lok man ceto nongo tam ki bot ladit DPP, nyo ladit me dul DPP. Man i kare duc myero obed manongo cabit aryo pwod pe okato ma lube ki cik me cwalo koko me winyo lok kudojo. Note i kin DPP, ki lakwed kor tic pa lutic pa gamente (IGG). Dul aryo ni duc obino me bedo tye ma lube ki Pen-cik me lobo man. DPP neno lok kom bal ma tye iye turu cik, IGG neno lok kom bal ma tye iye tic marac ki dok tic, matye iye tim me camcana. Kadi bedi IGG ki DPP tye ki twero me doto ngat mo, tic gi pe rwate, tutwale pien IGG keto adot i bal ma lutic gi ki kome aye okwedo kore, ento pe gi tiyo ki abili, nyo bot DPP me kwedo bal magi; Ento DPP tiyo ikom bal ma abili aye kwedo kore. I kom kare ni, dul Jang abili ma kwako lok kom kwedo bal (CID) ki IGG pe gi kwedo bal acel i kare ma rom. Ka CID tye ka kwedo bal, IGG myero pe odony iye; Kace IGG tye ka kwedo bal, CID (abili) myero pe ocak kwedo bal acelo. Dul ma tye i DPP me gamo adot/ koko Anywali mo keken romo cwalo adot bot DPP. Bal man romo bedo ma kwako 59 JSC Buk cing lwak kom ngung cwiny ikom lok ma neni otum inyim langol kop, nyo tim pa latic me DPP ma pe opore ki dog tice. Latic Mo Keken Pa DPP Kit me cwalo koko pi lutic man bot DPP Tye yo adek me cwalo koko inyim DPP. Gangi tic dul DPP ma tye i kabedo mapat-pat i lobo man tye ki canduk tam. Ngat mo romo cono koko ne, bolo i canduk man. Luddite ma tye igangi tic man pe romo yabo canduk tam magi. Layap me canduk magi bedo bot latic ma dit me rwom ma malo igang tic ma dit pa dul man ma tye i Kampala. En woto i kabedo duc ma canduk man tye, guru adot magi duc dok kwede Kampala. Bedo ber Kace ladot romo mino nyinge ki kabedo kama en nonge iye Kace lok mukene mite ki bot ladot man. Ento adot duc ma nying peke iye bene ki keto i tic. Dano mo bene romo cano waraga bot DPP kun tiyo ki canduk nama ma tye i acaki dul lok man, me buk eni. Tic ki website (Kompiuta) Dul man tye ki website nyo gi romo nonge i kompiuta ka i tiyo ki www.dpp. Kabedo man me komputa ni tye ki kama dano romo cwalo koko iye. Jo ma tye ki ngec me tic ki nyonyo kompiuta romo cwalo kok gi bot DPP kun tiyo ki yo man. Jo ma peke ki ngec me kompiuta romo lego Jo ma tye ki ngec me konyo gi ki cono adot gi kun tiyo ki yo man. 60 JSC Buk cing lwak Wot ki komi ka cono Adot. Ngat mo bene romo cwalo koko ne bot DPP kun ceto en ki kome igang tic pa dul man, yako tito koko ne ki doge. Igang tic ma tye i kabedo mukene mapat ki Kampala Kace adot tye ikom latic irwom ma piny, iromo cwalo koko bot ladit ma loyo kabedo man (Resident State Attoney). Ento Kace ngat ma lok tye ikome ni obedo ladit (Resident State Attoney), ladot man cwalo koko ne igang tic madit pa dul man manonge Kampala. Tye ladit ma bedo i gang tic ma Kampala (Principal State Attoney) ma tice tye me winyo koko ma aa ki bot lwak. Ngat ma tye ka cwalo koko ne kidoge myero obed ki keero me keto ne icoc. Kace ngat man pe romo coc, dul man romo nongo ladit mo acel i gang tic pa DPP me konyo dano man, wek ocoo lok doge piny. 61 JSC Buk cing lwak Winyo bal me turu cik ki mino pwod inyim Langol kop. Acaki Winyo lok kom bal me turu cik cake ki cwalo ngat moni inyim langol kop wek dano man onge Kace en obedo labal nyo pe labal. Ngolo pwod ikome obedo ngino kit pwod ango ma dano ma oye bale romo bedo kwede, nyo ngat ma kinongo ni en labal myero onong, ma lube ki cik. Adot me bal bedo inyimg lobo ni dok cake pien lobo ni aye omoko. Ngat ma adot tye ikome Tye ki twero me nongo la pirida ma bi cung pi en i nyim langol kop. Ento Kace labal tye i kot pi bal ma pwod romo bedo ngolo to, lobo ni romo culu pi lapilida ma bi cung pi labal i kare me winyo lok man inyim langol kop. Ngat ma kidoto pi bal mo kiken “pe tye labal wang ma kwed omoke ni adda , ngat man labal, nyo ka en ki kome oye ni ebalo. Obedo tic lobo (ladot) me kelo lanyut ma nyutu ni dano man obalo bal, ma pe kelo ngung cwiny mo keken. Kace langol kop tye ki ngung cwiny i kom adot ma ki keto ikom dano mo, en romo ryemo adot man, dok bene gonyo ngat ma nongo adot man tye ikome ni; Kace lobo pe romo kelo lanyut ma romo nyutu bal pa dano man. Winyo adot cake ki kelo ngat ma adot kwako kome inyim langol kop, wek ki kwane bale, yako ki peny tame ki ngece i kom bal magi. Penyo tam ki ngec i kom bal obedo yo me penyo Kace dano man ye ni ebalo nyo pe ye ni ebalo. Man nyutu ni myero dano man owac ni “Abalo, nyo Pe abalo” ? Dano man bene romo gamo ni en con kong ebibedo inyim kot pi bal magi, nyo bal aceli ki ryemo ki I nyim kot,nyo ladit lobo ogonyo pwod ma nongo kingolo ikome pi bal aceli. Kace labal oye bale, langol kop myero ocoo lok doge . Langol kop bene myero onen ni oniango ngat ma adot tye ikome ni ngo ma bal man obedo, ma lube ki cik. Kace langol kop oyeng ki lok pa ngat ma adot tye ikome ni, me waco inyime ni en labal nyo ka langol kop onongo, ma lube ki lanyut ma tye ni adda dano man obalo bal, konye bedo peke me mede ki winyo lok man inyim langol kop kare mukene. Ento, Kace langol kop pe oyeng ki lanyut ma tye me weko dano mo oye ni en ebalo , en langol kop pwod romo cano “pe abalo” wek winyo lok man omede anyim. Ka dano ma adot tye ikome ni ocwalo ni “pe ebalo” winyo lok myero omede anyim. Kace dano man owaco ni pe balo dok bene loke pe romo tum inino acel nyo ka langol kop kepe ki twero me tyeko lok man , dano man ma lok tye ikome bi wot I twec pi tutunu kun kuru nino me winyo lok kome. Ngat ma adot tye ikome ma pe ye ba le nyo ma waco ni “pe ebalo” romo pongo waraga me gonye pi tuturuma lube ki cik (man ki lwongo ni bail) ? Bene tye tic pa langol kop me nyango dano man ni en tye ki twero me pongo waraga me gonyo en pi tutunu, Kace langol kop man tye ki twero me gonyo ngat ma bik tye ikome pi tutunu kun kuru nino winyo lok me agiki. I bal ma gony pi tutunu pe romo mine ki twero pa langol kop ma rwome tye piny, obedo tic pa langol kop me nyango ngat ma bik tye ikome ni bal man romo labal bedo woko pi tutunu . Kace labal/nyo ngat ma adot tye ikome ni pe ye ni en ebalo, ladot ma dit ma cung pi gamente romo nyango dano man ni kwedo kor lok man myero omede anyim , ma nyutu ni lok pwod pe otum. Dongo, langol kop bi cimo nino dwer ma lok man ki bi tucu kore odojo . tucu kor lok odojo obedo kit ma ki lwongo kwede ngat ma bal/bik me bal tye kwako kome me dwogo inyim langol kop ka nyang kwene ma loke dong uoo iye, Kace kwed otum nyo pwod pe otum. Ka tucu kor lok man odojo onyutu kwed dong otum woko, langol kop cimo nino me winyo lok man odojo. Iniono me winyo lok man odojo, ladot ma dit pa gamente lwongo lucaden pa lobo me bino nyutu atye kamaleng ni labal man adda, otimo bal ma ki doto en pire ni. Inge lacaden pa lobo acel- acel ma omiyo lanyut ma mege, la pirida pa dano man ma tye inyim langol kop tye ki twero me penyo lacaden 63 JSC Buk cing lwak acel-acel peny ma kwako lanyut ma en okelo iyim kot “man ki lwongo ni – Cross examination” ? Ber pa peny man tye me neno Kace lacaden tye ka loko lok ada nyo gopa, dok bene romo bedo ber me konyo dano ma adot tye ikome ni me lok ikom bal ma ki biko ni dano man obalo. Inge penyo – peny me nyang bot la caden pa lobo, ladot ma dit pa gamente romo mede ki penyo lucaden man ? Man tye me roco kor lapeny nyo lagam mogo ma pe onen ni tye kakare i kare me peny pa lapilida pa dano ma adot tye ikome ni. Langol kop bene romo penyo peny me nongo lok atir ma nyango en. Inge la dot pa gamente lwongo lucaden duc karacel ki penyo lucaden ma cung tung bot gamente lapeny ma pat ?pat, ladot man tweyo dog loke, yako miyo kare ki ngat ma adot tye ikome ni me lok, nyo lapilida pa dano man bene me lok. Kace ladot pa gamente otyeko keto loke inyim langol kop, langol kop neno kor lok man kun lwodo gin ma ki bedo kawaco. Kace onen ni gin ma ladot pa gamente obedo kawaco gin ma pe ada, nyo gin ma pe rwate ki keto adot ikom dano man, langol kop romo ryemo lok man ki inyim kot labongo lwongo ngat ma adot tye ikome ni me bino ka gengo koore. Man nyutu ni kot pe neno ber pa dano mo me cung me mino lagam igin ma pe opore me bedo inyim kot. Ka onen ni lok man obedo lok aketa I kom dano man, langol kop nyango ngat ma ki doto ni ngo ma en romo timo ne ikin Jemi adek egi ni: (i) Twero me kwonge me mino lanyut I kabedo pa lucaden; ma Kace otimo, ki romo nongo lapeny ma aa ki bot ladot pa gamente. (iii) Me bedo laling labongo gamo lok mo. Ngat ma adot tye ikome tye ki twero me lwongo lucaden ma mege. Lacaden me acel ma ki lwongo myero obed lacaden pa ngat ma adot tye ikome ni, 64 JSC Buk cing lwak Kace en bino me mino lanyut. Ladot ma dit pa gamente romo mino lapeny ma mege bot lacaden, yako lapilida pa ngat ma adot tye ikome romo penyo peny odojo bot lacaden aceli to. Ka lacaden pa ngat ma ki keto adot ikome dong ogamo lapeny ma mege duc, ngat ma adot tye ikome ni dong giko te loke. Man nyutu ni ngat ma adot tye ikome ni dong pe mito lwongo lacaden mukene. Ladot ma cung tung bot gamente dong giko te loke, ki ngo ma nyutu ni dano tye labal ada. Lapilida pa dano ma adot ikome bene aa miyo loke ma nyutu ni dano man pe tye ki bal. Ka langol kop onongo ni dano man obalo bal ada, medde anyim ki ngolo pwod, ento ka ononge ni dano man ma ki doto pe labal,ki weko bedo agonya me dok gang. Ka langol kop onongo ni dano man adda obalo, en tito bot dano duc ki pwod ango ma labal man binongo. Kadong uoo, cawa man, labal dong kati kamaleng me lego kica ki bot langol kop ki pwod ma en myero onong. labal man romo kwano /legokica kin nyutu Jemi magi duc nyo acel I kin gi ni: ? En etye ki lutino matino ma bi deno can Kace ki tweye woko. Romo miino lok me kica mo keken ma rwate ki kit kwor ma en tye iye. I mino koko man, labal nongo tye ka lego langol kop me winyo lega ne me dwoko pwode piny wek obed nok loyo kit ma cik cimo kwede. Langol kop dong romo mino pwod bot labal man kun ngiyo matut Jemi duc ma labal otite I koko ma mege. Kace labal pe oyeng ki ngolo kop pa langol kop, en romo koko odojo manongo nino Apa wiye angwen pwod pe okato. Cwalo koko man nyutu ni labal mito ni kot ma malo kong okwed dok onen kor lok man odojo. Kace langol kop oryemo lok man, nyo ononge ni dano man peke ki 65 JSC Buk cing lwak bal, ladot ma cung pi gamente bene romo cwalo koo me nwono lok man i kot ma malo. Acaki te lok ma kwako bal ma romo winye i kot ma malo. Bal ma pwod madit romo bedo to winye i kot ma malo ki ken. Kodi bal magi tye i ye: (i) Temo turu gamente (ii) Nek (iii) Timo abo iyo me aranyi ki dano ma pwod tidi ma nyayo bal mukene Ikom dano man. Ento ma pwod pe ki cwalo loke inyim kot ma malo, labal myero kong owiny bale inyim kot ma piny. I kore, langol kop ma piny coyo bal pa dano man, yako medo anyim bot dul kot ma malo.waraga ma obedo waraga ma nyutu bal pa dano man, dok nyutu ni labal man myero ocet inyim langol kop irwom ma malo. Langol kop ma piny myero otit bot langol kop ma malo ni en epeke ki twero me winyo adot pi bal man dok epeke ki twero me ngolo kop ikom lok man. Kot man bene miyo tam bot ngat ma adot ikome ni pe me waco Kace ebalo nye pe ebalo. Langol kop i rwom man bene tito bot dano man ni Kace en mito pongo waraga pi bedo woko ki ibuc pi tutunu, myero ocwalo waraga ne bot kot ma malo . langol kop cwalo dano man i twec pi tutunu kuru kune ngolo kop pa kot ma malo . Inge mino ngec pi bal ma dano ki doto pire, DPP yubu wiye ? wiye me bal ma en mito ceto kwede anyim inyim kot ma malo. Wiye ?wiye bal man ki kwano bot dano ma adot tye ikome ni, inyim kot ma piny. I kore, tam me cwalo labal man inyim kot ma malo bedo tye . Me nyuti ni kwed pa abili dong otum, dok bene lobo romo mede anyim, dok tye ateera me moko adot i kom dano man. 66 JSC Buk cing lwak Gony pi tutunu Man obedo yo ma dano ma ki doto pi bal ma myero obedi i twec kun kuru nino ngolo kop pa kot ma malo romo cono waraga bot langol kop kum lego ni myero ebed woko kun ekuru nino ne me bino inyim kot. Cik ye ni dano ma adot tye ikome myero ononge twero man inyim langol kop. Twero me bedo agonya pi tutunu tye ma opore ki cik ma tye i te dul pa lungec cik ma nyutu ni dano duc pe lubal wang ma bal ononge i kor kwed ki lanyut. Dano ma adot tye ikome ma mito bedo agonya romo Jengo gin mo ma cung pi en; macalo cente , nyo gin mo keken. Pol kare mite ni dano man myero obed ki Joma cung pi en ma pwod pe onongo gony pi tutunu . Ento kot romo ye gonyo dano man labongo ngat mo kiken ma cung piire. Gony pi tutunu romo bedo malube ki cik ma kot miyo ; calo culu wel cente moni, me bedo calo kijeng bot kot. Karatac ma nyutu cul ma tye ricit myero kimi bot dano man me nyutu ni kiculu cul pi gony tutunu. Karatac recit man myero ki gwok kama ber pien mite Kace kare oromo me penyo / gamo cente man. Ciki ye ni cente ma ki culu pi gony me tutunu myero ki dwok cen ka dano man otyeko loke iyo ma rwate ki cik me gony pi tutunu. Pongo pi gony pi tutunu romo time inyim kot ma ma tye ki twero me winyo adot ma ki moko ikom dano man. Kot ma piny pi tye ki twero me gonyo labal mo keken pi tutunu pi bal calo nek, butu ki dano ma mwaka ne pwod tidi , tic ki lim pa lwak iyo marac, rwenyo lim ki i ki caa pa gamente nyo kwo me lim. I kama labal dong onongo twec pi tutunu pi kare ma romo nino pyerabicel pi bal ma tino , ki nino miyacel ki pyeraboro (180 days) pi bal ma dongo , kot romo gonyo dano magi pi tutunu. Kit me pongo pi gony tutunu inyim kot ma piny. Obedo tic pa langol kop i rwom man me nyango ngat ki kelo inyime pi bal ni en tye ki twero me pongo / cono waraga me lego i ki gonye pi tutunu. Labal man romo lego kun tiyo ki lapilida ma mege wek langol kop ogonye pi tutunu. Me moko Kace dano man myero agonya nyo pe mite, Jemi anena dwong. Kit bal Kacel ki pwod ma romo mine pi bal man. Kit labale obedo nini , en romo dwogo inyim langol kop Kace ki gonye pi tutunu ikara ma nongo kot tye ka mito. Kace dano man gange tye cok ki ka ma kot man tiyo iye : Kace kabedo gi tye rwate ki katic pa kot man. Kace dano man romo balo tam pa lacaden pa gamente ? We labal mo keken onong gony pi tutunu , pol kare mite ni dano man op okel ngat ma bi cung pi en inyim langol kop. Ento gony pi tutunu romo mine bot ngat mo kiken kadi okelo lacungu piire nyo pe okelo. Lucungu pi lubal inyim kot obedo dano ma bi bedo calo lalub kor labal, wek ka ki gonyo , obed ki keero me dwogooo cen inyim langol kop i kara ma nongo kot mito ni en obed tye. Lacungu pa dano man tye ki tic me culu lim ma kot omoko Kace dano ma en ocung pire ni pe odwogo inyim langol kop kil ma mite kwede. Pol kare ,dano ma opongo pi gony pi tutunu myero okel lucungu piire aryo. Jo aryo man myero obed dano ma dongo , ma kil gi gene dok kit gi bejo, kor gi leng. Ber kit leng ki leng kor pe nyutu ni myero la cungu pa dano man obed lalonyo. Lacungu man aye ki bi lwongo me ceto inyim kot me tito kwene ma dano ma gucung piire ni tye iye , ka pe onen i nyim kot. Kace labal orweny matwal, kun lucungu ne pe romo tito kwene ma en tye iye nyo gi peke ki ngec kama labal oceto iye, dok bene pe gi nyutu ni rwenypa labal pe obedo I wi goro tic gi, gibi culu dok gi rwenyo cente iwel ma nongo omoke con inyim kot. Wek ngat mo keken ocung inyim kot me bedo lacungu pi gonyo labal mo kiken pi tutunu , dano man myero obed ki: ? Waraga pa LC me kabedo ne ma jwi man pe obedo Jemi ma mite ite cik ento pol kot duc romo penyo piire . Myero obed ki waraga ma nyutu anywali , gang tic kabedo pa lancungu pi dano man. Ka dano ma tye ki karatac me kato woko ki i lobo ne ,nyo waraga dwoc 68 JSC Buk cing lwak ? Lucung pi labal i kare me gonyo labal pi tutunu myero gunge tic gi. Ka kot oneno ni dano man ki doto ni opore me bedo woko pi tutunu langol kop miyo twero me gonyo dano man. Twero man tito kamaleng gin ango ma myero ki tim lubu cik me gony man.ikore,Jo ma lok man kwako gi keto cing i karata / waraga man. Pol kare, romo mite ni ngat ma bal gudu kome ni myero ocul cente i wel ma kot ocimo me bedo calo gin ma ki jengo ? Kare mo kene bene kot romo penyo pi waraga wot (passport) pa dano man wek odong i cing kot. Langol kop keto cinge i karatac man myero ki cwal bot lumony ma kuru dok ot buc me nyutu ni dano ma nyinge tye i waraga man myero ki gony ki igang buc pi tutunu. Ka pe olaare me gonyo dano man pi tutunu nyo ka gin mo tye ma orem wek kot oye gonyo dano man pi tutunu, dano man. Bi bedo i buc pi kare ma ngene waki nino dwer ne, wang ma otyeko Jemi ma mite mi mino kare me bedo agonya pi tutunu. Ngat ma adot tye ikome romo bino inyim kot wek ki nen yo me gonye pi tutunu , kadi bedi kare ki nino dwe ma kot ocimo pwod pe oromo, Kace dano man onongo waraga ma yeni en bino inyim langaol kop, nyo olego pi nongo waraga ma yeni en bino in yim langol kop . waraga man, Jo ot pa labal nyo lapilida pa labal romo cono ne. Gin atima ka langol kop okwero gonyo dano man pi tutunu. Twero pa langol kop me mino kare ki dano mo me gonyo pi tutunu ki ibuc obedo twero ma en aye yero ki imiti ne. Kace kot pe oye gonyo dano ma tye ibuc pi tutunu pien pe otyeko jemi ma mite wek ki gonye dano man romo pongo karatac man odojo. Labole, Kace ki twono dano man kare me gonye pi tutunu pien lucungu piire nongo peke, ka lucungu ononge, en romo pongo karatac me gony man odojo , nyo lapilida ne romo pongo karatac man odojo. Ka kot dok okwero gonyo dano man pi tutunu dake, dano man romo cono waraga lega ne bot kot ma malo. Ka kwero gonyo dano man obedo tam pa langol kop i rwom me acel (Grade I),nyo rwom me aryo (Grade II), dano man romo pogo karatac lega man yako cwalo bot langol kop ma dit ki i kabedo man (Chief Magistrate) ? Ka kwero gonyo dano man obedo tam pa langol kop ma dit i jang kot ma piny (Chief Magistrate), dano man romo pongo karatac lega me gonnye pi tutunu yako cwalo bot langol kop me ma malo. Pongo karatac me gony pi u pi obedo koko winyo lega odojo obedo lega ki ma mo kene ki tiomo kwede ni nyo kit ma dano man okwongo timo me i kot ma piny. Kot ma malo kiken aye tye ki twero me gonyo dano me bedo woko pi tutunu , pi witi madongo calo nek, mako dano tek-tek me butu ki temo turu gamente , ayak ma kela awano, butu ki latin ma mwaka ne pwod pe romo apa wiye aboro (18yrs) ? Gin ma romo weko kot ma malo yeni dano ma addot tye ikome me kato woko pi tutunu nyero obed lok ma pire tek adada ma kot man nongo oneno ni pe romi labal bedo I buc. Jemi magi en aye romi kot ye ngat mo bedo woko: (i) Two matek ma dakta gang buc onyang, nyo dakta mukene oneno ni pe romo cang ka dano ma tye bedo i buc. (ii) Waraga ma DPP oketo cinge iye ma nyutu ni pe ekwero ngat ma kato woko . (iii) Mwaka me tino nyo me ditto pa ngat ma adot kwako kome ni. Gin me aryo (ii) ma nyutu ni labal man pe obiringo Kace kiyene kato woko ki ibuc . Makato ne duc tye ni yo ma ki lubu ka ngat moni mito pongo waraga ma konyo en bedo agonja pi tutunu i kot ma ma mato rom anoma ki yo ma ki lubu me pongo pi bedo agonyo pi tutunu I kot ma piny ? Pol kare, kot ma malo penyo dano ma tye ka pongo me kato woko mi kelo lucungu pire kit gi gene. Ka gin man pe olube, kot ma malo romo kwero gonyo dano ma pi tutunu kit ma nongo en ologo kwede. Medo ikom lacungu ma kite gene kot ma malo romo penyo dano man me keto icing gi Jemi ma pi gi tego ma romo weko labal man dwogo inyim. jemi magi tye jemi 70 JSC Buk cing lwak calo waraga wot, waraga me ngom , nyo gin mo maa wede tek ma romo weko dano man dwogo ki winyo adot ma tye ikome inyim kot. Kot bene i kine mukene romo penyo dano man me keto cente i wel mo ma kimoko bot gi pi lego bedo agonya pi tutunu. Bedo agony tutunu nyutu ngo Yeni dano mo bedo agonya pi tutunu pe nyutu nil ok ma ocwalo en i buci dong otum. Bedo agonya man pi tutunu nyuturu, dok ki miyo pi en dano ma adot tye ikome oye ni ka mite i kare ducu, en romo dok inyim kot kawinyo adot ma kwako kame. Ngat ma adot tye ikome ma tye agonya pi tutunu myero obad tye I gang kot inino dwer ma ki cimo ma pwod pe okato cawa adek me odiku (9:00Am). Myero ni dano man onge ot mani ma kot ma tye kaneno lok kome obi bedo iye. Kace ngat ma kimine bedo agonya pi tutunu okeng bino inyim kot inino ma kicimo, bedo ne gonya obi gik, waraga amak mukene obi aa ki bot kot ceto bot abili me yenyo dano man me amaka odojo. Ka dano man tye ki lok ma koore tye ma gengo en bino inyim kot labole. Ka kome lit, ngat mo ma romo cung pi en myero ocet i ko ki waraga ma nyutu ni dano man ada kome lit. Gony pi tutunu bene romo ngole Kace kot neno ni rwate ni myero ki ngol. Dano ma opongo pi bedo agonya ma tye ki adot ikome romo keng jemi / rwenyo jemi duc ma en oketo inyim kot macalo lajeng me konye bedo agonya pi tutunu, calo cente. Dwoko cente ma ki culu pi nongo gony pi tutunu. Cente ma ki culu pi nongo gony pi tutunu ki bot kot myero kudok cen bot dano man, nyo bot lucungu pi dano man. Cente man ki dwoko ka dong lok kom dano man otum , kadi ki ngole pwod me buc, nyo ki gonye me bedo ogonya matwal. Kot myero omi dwon me dwoko cente pa dano man. Dano man nyo lacungu pi dano ma nongo obedo agonya pi tutunu myero owot 71 JSC Buk cing lwak ki waraga lega me bedo agonya Kacel ki waraga cul ma tye iye gamente me Uganda . Mino pwod Inge kot nongo ni dano mo obalo bal, ki kwano bale iwiye yako ki moko ni en labal. Dano ma nongo tye calo dano ma bik tye ikome dong doko labal. Inge moko ni en labal, langol kop miyo pwod bot labal man pi bal ma en otimo. Ikara me mino pwod , kot neno jemi mapat-pat , ma tye iye kwano kica ma dano man okwoyo bal ango ma dano obalo con , yoto kom pa dano man , rwom kwane , tic ango ma dano man obedo katimo,, karacel ki lok ma aa ki bot ladot ma cung tung bot gamente ki lapilida pa labal. Kwac me dwoko pwod piny obedo lok ma labal Waco, nyo ngat ma cunng I kaka labal Waco bot lagol kop ma pwod langol pe omiyo pwode bot labal. Man ki timo wek langol kop omi pwod kun tamo pi labal iyo ma ber. Pingo kimiyo pwod: Pwod i bal me turu Pen-cik bedo tye pi janu ma pol. Me bedo calo pwod pi bal ma labal otimo 2. Me juku labal wek pe onwo bal iye anyim. Me konyo lubal wek gunong pwonye iyo ma romo konyo kwo gi ikara me anyim labole, mini gi pwony I kara me twec. Witi pwod Cik ma keto bal aye cimo kit pwod ango ma amyero ki mi ngat ma obalo bal. pwod man romo bedo layiye aryo; ma dong tye pe loke pi bal moni, yako ma langol kop aye miyo ma lube ki tame/ neno ne. langol kop romo bedo peke ki yo mo kiken mapat ki mino pwod mo bot dano ma nongo obalo bal. ka pwod ma myero obed ma lube ki neno pa langol kop, langol kop romo mino pwod kun winyo po pingo pwod man mite, ki dong lwak neno ni ning: Pwod ma romo mine tye calo magi. man, labal nongo pwod me cimo wange ki cike pe mi nwono timo bal, yako ki gonye labongo pwod mukene. Mino pwod pi anyim :man, tye iye labal nongo pwod, ma en bene ngeyo pwode , ento Kace pe otimo bal mo kiken i kin kare me pwod man, ki en bedo agonya. Man obedo pwod me mino wel cente ma labal myero ocul bot kot kare mukene, romo mite ni labal romo culu cente mme medo ki pwod mukene, nyo me kaka ceto i buc. Cul ma ki gamo ki bot lutim bal obedo yo acel ma gamente nongo kwede cente, dok pe obedo cente ma myero ki cul bot dano ma jemi ne ki balo (kibalo ikome). Ka labal pe ki keero me culu- cul man, en romo nongo pwod me bedo I buc. Cul pi jemi ma obale : man bene obedo pwod ma tye i kin pwod ma romo mine Kace bal obedo bal me timo aranyi me balo jemi pa dano mo, nyo nyano rwenyo Jemi calo cente pa dano mo. Ladot romo lego kot ni ki ket cik i kom labal wek ocul jemi ma obale nyo ku dwok en kom jemi ne ki kome. pwod man obedo cwalo labal me bedo i buc pi kare ma ki moko I kot. Man romo bedo pi kare ma calo cawa , nino , cabit dwer, mwaki nyo pi kwo duc pa dano mo. Kot romo mini dano mo pwod me bedo i twec wang ma langol kop oa ki i ot kot. Man nyutu ni dano man onongo twec pi cawa. Kare ma lac loyo me bedo i twec buc tye kare kwo pa labal . Ento twec pi kwo bene tye rom aroma ki twec me mwaka pyer-aryo. Labal ma tye i dog twec romo nongo ni kare ne me bedo I buc ki-dwoko nyo ki ngonye ma pwod kare ne pe orommo pi ber bedo , ki aloka loka kwo ne ma nongo ludite dog buc oneno. Kama labal otimo bal ma per ac/ dit tutwal, kot romo mine pwodme me bedo ka tino tic pa lwak pi kare ma kimoko. Ento: (i) Ngat ma ki balo Jemi ne myero obed ki yeyo itam pa langol kop, yako wek okati. 73 JSC Buk cing lwak (ii) Kit labal ki kit bale bene kinen ki wang ma tut ma pwod pe ki ngolo pwod man. (iii) Labal bene myero obed ki yeyo iye wa pwod man oti. (iv)Kace labal pe olubu cike me tino tic ma ki ngolo i wiye ni, kot romo ngolo pwod man, yako miyo pwod mukene me twec, ma nongo ki ngolo iwiye iwi atti. (v) Tic pi lwak me neno pi myero obed pi kare ma kato dwer abicel(6), dok bene, labal pi myero otti pi cawa ma kato aboro (8) nino ki nino. Labal man bene myero obed i cing ngat ma bi neno kor tice; dano man bene ki tucu nyinge i cawa mino pwod. Tic pi lwak labongo cul obedo yo acel me pwod lubal ento obedo yo pwod manyen. Keto dano ma kama aloka ?loka romo bedo tye pi labal man, calo ka ngat ma wiye obale. Man romo bedo calo pwod ameda, nyo pwod acel me konyo yubu kwor pa labal. Pwod me to.pwod man tye ite twero pa kot ma malo kiken. ento kot ma malo loyo i lobo man (Supreme Court) myero onen kor pwod man. Pwod me to romo mine pi bal macalo nek, rwenyo kom dano mo ki miti me neko ne, temo turugamente, yat ki mu duku. Pi bal cal ma ko dano tek tek me butu kwede, ki butu ki latim ma mwaka ne pwod pe oromo apa wiye aboro (18) pwod me nek pe obedo pwod ma agiki, ento lubu neno pa langol kop acel- acel . cik mini lungol kop twero me mino pwod mapat ? pat calo pwod me to, nyo keto dano mo i buc Neko ngat mo ma tye ki pwod me to obedo tic pa ludite gang buc. Pen-cik me Uganda mini ladit lobo twero me timo kica bot dano mo kiken ma kimongo ki bal inyim kot. Kica man romo bedo ki cike iye nyo labongo cike. Tye dul kacoke ma bedo piny i te loc pa lami tam bot gamente i lok kom cik ?ma miyo tam bot ladit lobo ma lube ki nga ma myero onong kica ki bot ladit lobo. 74 JSC Buk cing lwak Lok ma mite angeya ma cego cego. Pol dano mukene pe maro ceto nyim langol kop me bedo caden. Obedo tic pa anywali me Uganda me konyo Jang cing gamente mo kiken me tic ki cik iyo me ngolo kop. Kare ma pol, lutim bal pe nongo pwod pi en lwak pe mito ceto i nyim kot me bedo caden. Kot obedo kabedo ma konyo keto cik itic . ngat mo kiken nyero pe obed ki lwono inyim kot. Nyut ada ni tit lok kit ma ingenyo kwede iyo me ada. Ka ibi ceto i kot, teme me ceto con, wek ibed ki ngec ikom kabedo ma otene ki kot. Nge ot mani ma kot ma kwako lok komi obi bedo iye. Bedo agonya ni romo ngole ka pe ibedo ki ngec i lok kom ot ma lok i obi winye iye ni; kun nongo itye , ento ibedo i ot ma rac. Ka pe itye ki gen ikom ngec ma megi peny lacoc me gang kot man, nyo ngat mo kiken ma tiyo i kot. Obedo tam ma ber me kwaryo kare ni me ceto i gang kot kaneno ngo ma time kunu . Dul ma loyo tic pi lwak me nono Ginonge: Ministry ot Internal Affairs Jinja Road P.o.Box 7191 Kampala Tel: 0414 236467. Acaki Tic me nono pi lwak i Uganda kany ocake I mwaka 2011. Onongo twero me bedo tye ni a ki cik ma ot- moko cik oketo ma kwako tic pi lwak i mwaka 2000, yako kit me neno tic pal wak i mwaka 2001. Tic man tye kwako kom dano mapati-pati , ma calo. Dul ma loyo lungol kop, Abili, ladit ma loyo cik me paci , lutim bal, lungi kor tic man, lwak me kabedo moni, Dul ma pe jenge i kom gamente ki dule mukene ma konyo dongo lobo. Tic man tye ki dul ma loyo ma kabedo gi ma dit tye i gang tic pa lutic pa gamente ma kwako lok kom gin ma tim i yi Uganda, ma tye I Jinja Road. 75 JSC Buk cing lwak Ladit ma loyo dul man tye irwom me komisiona, ginonge i canduk nama 7191, Kampala, nyo icim nama 0414-236467. Wek tic man obed iyo ma opore, Jang dul man tye ma ki yabo manyen i kabedo mapat-pat (Mbarara: 0485-420151), Gulu ,Mbale,(Duc tye I gang kot pa kot ma tidi) karacel ki Kampala, i gang madit ma dul man nonge iye cim: 0414- 232253). Keto jang dul man i kabedo mapat pat tye me konyo yot tic, mino tam pi oyot, neno kit ma tic tye ka tine kwede, karacel ki neno kit ma dul ma tye ka tic kwede. Tic pa lwak obedo pwod ma pe tye iye gwoko labal ikabedo calo buc nyo gang pa abili, ma langol kop miyo bot labal i yeyo pa dano ma jemi ne ki balo, karacel ki yeyo pa labal, ma ka ka cwalo labal man i buc. Me konyo loko kit labal ento mine kare me bedo karacel ki jo ote. Me dwoko wel mak / twec iokm ngat acel pi kare mapat ?pat ? Me keto twero pa labal icik dok tic kwede kit ma cik nyutu. Wek omini lutim bal kare me timo tic ma romo konyo lwak me kabedo ne. Wek odwok winye ikom labal ki ngat ma (Jemi ne) ki balo (ikome). Me konyo dwoko wel dano ma tye i pwod me twec i buc. Keto cik mogo calo cik me wilobo ma neno lok kom twero pa dano, i tic; cik pa lobe ma gutore (UN) ma kwako pwod ma pe tye iye twec me buc, karacel ki cako tic ki pwod ma lubu twero pa labal ma lube ki Jemi tye ka loke kwede i lobo. Labal man bene myero owiny cwer cwiny pi bale. Myero ki lwod kor labal, Kace dong obalo bal madwong i wi atti. Tic ma tye ni romo cope ma dwer abicek pwod pe okato, ma lube ki tic mukene ma labal tmo? Man obedo kama labal ma aa ki iye me ceto katic. Kabedo nyo dul ma tye ka mino kony bot lwak calo pwon, ot yat , gang kic. Dul ma labal man obi bedo ka tic iye ni myero pe obed katic ma tic gin ni nyayo adwogi(magoba). Dul ma labal obi tiyo bot gi ni myero obedo cok ki gang (kabedo) pa labal ,nyo myero gubedki keero me mino gi wot bot dano man wek oti tic ma konyo lwak. Dul man myero obed ki tic ma tye i keero pa latim bal ki ngece me kwan. Dul man myero bene obed ki lutic makene ma romo ngino kor tic pa dano man ma tye i timo tic pi lwak calo pwod. Dul tic man bene myero obed ki keero mee mino jemi tic bot dano man, wek oti ma ber iyo ma gwoko kwor ne. Tutwale: Tic ma myero ki mi bot labal man myero obed tic ma romo kelo gin ma kore nen, ento pi tic jwero piny ki roco kabedo moni. 77 JSC Buk cing lwak Dul ma loyo gang buc me Uganda Ginonge: Century Building Plot 13/15 Parliament Building P. Box 7182, Kampala Tel: 041 256751/2 Fax: 041 343330 Email: compris@utl.co.ug Acaki Dul ma loyo lok kom gwoko dano i buc i Uganda obedo dul ma tye ikin lutic me cik ki ngolo kop ma gutore. Tic gi tye me gwoko lutim bal ma langol kop omoko ni myero gubed ibuc, karacel ki jo ma kicwalo gi ibuc pi tutunu me kuru winyo lok kom gi inyim langol kop. Dul man nongo twero me tic gi nia ki i pen- cik me Uganda, ki mok me ot moko cik me lobo man, ma kwako gwoko lutim bal. gangi buc me nongo ikara ma okato angec obedo icing gamente ma piny combedi dong tye kidwoko twero gi bot gamente ma dit. Mapat ki gwoko lutim bal, dul man tic gi bene tye me konyo roco tam ki tim pa lutim bal ikare gi me twec, kun konyo gi me yube me dwogo inkin lwak ka kare gi me twec otum. Kony magi tye ikin gi mino jo man ngec me yubu jemi (tic cing), ki kit me pur wek ngec man okony gi ikare me anyim. Gwoko lutim bal kama ber, dok bene iyo maber ? Konyo kelo alokaloka itim ki tam pa lu tim bal ma tye i buc ? Kelo note ikin dul mukene pa gamente ma tiyo me gwoko cik ? Gwoko twero pa dano mo keken ma tye i twec I gang buc. Mi neno ni lutim bal duc ma tye icing gi uo inyim langol kop Kace mite ? Me ngino lutim bal ma kit gi obedo ber ma romo agonya kadi bed kare gi me buc pwod tye anyim DUL ME ABONGWEN 78 JSC Buk cing lwak Limu mabuc Jo ma cik yeni gi me donyo iot buc mapat ki ludite matiyo i gang buc man tye ikin gi: ? Lungol kop ma tye ikin gi: ludite ma loyo jang gamente mapati-pati (Minicta) Lungol kop irwom ma malo,lungol kop irwom ma piny, ludite ma tiyo bot dul ma loyo lok kom twero pa dano i Uganda, lungol kop irwom ma piny i rwom me acel (Grade I) ki rwom me aryo (Grade II), karacel ki latic madoro wi lutic pa gamente i dictrwik ma gitye calo lungol kop ma ceto Kinying tic ikabedo ma gang buc man tye iye ni. Ludite ma bino Kinying tic, ma tic gi rwate ki doro gang buc, dano ma lwongo ludite me gang buc ma lube ki tic ma megi manongo gin tye iye. Lulim pa mabuc, man obedo dano calo lurem jo ma tye ki pwod me bedo ibuc ma cik yeni gi me bino kaneno dano ma tye ibuc, lulim pi cwiny gi ken gi kengi, ma gunongo twero kibot ladit maloyo gang buc man. Dul ma pe jenge ikom gamente karacel ki ludite dini nyo lupwonye dini. Obedo twero pa mabuc acel- acel me rwate ki wadi, jo ot karacel ki lurem, dok bene bedo ki ngec i kom gin ma tye katime gang. Mapat ki jo ma gang, mabuc ducu tye ki twero me rwate ki dakta ma mege nyo lapilida ne. I kom lok ada, mabuc romo nongo welo ma bino ka lime i cawa mo keken me cake cawa 2 me odiko ni oo cawa 11 me otyeno, ni cake ceng baraja, ni oo iceng abic. Ento pe tye yo mo ma kimoko me aluba me limo ma buc i Uganda. Gang buc acel ?acel tye ki cik ma ki lubu me limo dano ma tye ibuc. Lulim mukene calo luyeny ngec myero kong gunong yeyo ki bot ludite ma loyo gangi buc acel- acel. Dul me gangi buc ma tye iye Murhison Bay obedo gangi buc ma tye ki rwom mapat ? En aye ki gan buc ma tye ki ot buc madit ma bedo iye lutim bal ma dongo 79 JSC Buk cing lwak (UG upper prison). Yo ma ki donyo kwede me neno dano ma tye ka nongo pwod me twec igangi buc mukene pe romo tic i gang buc man- Murchison Bay Reserve , pi rwom mapat mea en tye kwede. – Ceng Baraja – Ceng Adek – Ceng Abic 2. Buc pa mon ?Luzira – Ceng aryo – Ceng Angwen 4. Murchison Bay: – Ceng Aro – Ceng Adek – Ceng Angwen. Mino madongo ki nino ma pe nino tic calo ceng abicel ki cabit pe obedo nino lim. Ento ka loke pire tek, lim inino magi calo ceng cabit, ceng abicel ki nino madongo bene romo yene, ento yeyo myero oa ki bot ladit maloyo buc duc. Wat pa dano ma tye ibuc myero obed ki ngec iokm bal ma oweko dano man tye ibuc ki kakwene ma lok man dong uoo iye. 80 JSC Buk cing lwak Kit me Tic ki mabuc me mino kony i tic ? Mabuc ma pwod tye i buc pi tutunu kun kuru nino ngolo kop i bal gi myero peg u ti tic mo kiken mapat ki lwoko kabedo gi, Jemi tic gi karacel ki timo tic ma romo kelo yoto kom bot gi. Mabuc ma tye i twec pi tutunu bene romo ceto i dog tic mo ka en otego, ento dano duc ma dong lok kom gi otum ma tye ibuc ma calo pwod mye oti tic i gang buc ma calo yo acel me loko kwor pa dano man. Mabuc mo kiken romo bedo i kin luwed gi katic Kace onongo waraga ma aa ki bot dakta ma nyutu ni en romo tic, dok kome yot. Tic ma mabuc myero otim myero obed tic ma romo konyo lwak duc me kabedo moni, ento pe obed tic i ber bedo pa dano acel kiken. Mabuc duc tye ki twero me nongo kony me yato kom /yat. Dano mo kiken ma ki cwalo i buc myero obed ma kome yot, dok bene lok kome ma lube ki yoto kom myero kico piny ini oo pa dano man i buc. Pi tye ma buc mo kiken ma myero obed ikom luwede ma pwod pe ki neno lok ma yot kome. Ngat moki ken ma tye ki pwod me bedo i buc tye ki twero me nongo kony pa dakta ma en aye culu pire, ento rwate ki dakta man lubu penyo niye kibot ludite ma gwoko gang buc. Mon ma tye i nongo pwod me bedo i buc kun kom gi pek myero obed ki keero me neno dakta ma neno mon ma yi gi tye. Dano ma kit man romo tic Kace dakta oneno ni kome romo. Litino pa mo ma tye i buc ma kin ywalo gi ki ibuc, nyo ma ki kelo gi akela pi mwaka bene tye ki twelo me nongo kony me yat. Mabuc ma kuru nino gi, ma tye ki pwod me to. Mabuc man myero ki gwok gi kamapat ki kama jo mukene tye iye. Gi tye ki twero me nongo wele ma bino ka limo gi calo ludite dini, wat ne. Mabuc ma tye ki pwod me to pe myero onongo wele kato adek lawang acel, ento romo cono waraga, dok romo nongo waraga . Mabuc ma tye ki pwod me to tye ki cawa aryo nino ki mino me tic pi yoto kom. Mabuc ma pwod to tye iwi gi, ma ki tyeko neko gi ki ibuc, bedo tic pa gamente me kano kom gi. Ento mabuc ma pwod to tye iwiye, yako oto ma pwod kare me neko ne icik oromo, lwake ki jo gangi romo bino gamo kome me ceto kayiko ne gang i cul ma megi. Kom mabuc ma oto okelo to pa mabuc time Kace to man pe otime iyo me doc. Cik nyutu ni dano mo kiken ma odoyo i gan buc myero onog cocma nyutu: (i) Cik kit me tic ki ma buc (ii) Ngo ma tye calo woro pa gan buc man (iii) Kit me nongo ngec iyo ma lube ki cik. (iv) Gin atima Kace gi tye ki koko (v) Jemi duc ma mite wek dano man onge ngo ma myero en etim karacel ki twero ne calo dano ?adana. Cik yeni mabuc me lok ki ludite ma gwoko gangi buc ki ludite ma bino ka ngino gan buc, nyo ngat mo kiken ma obino kangino gang buc. Ludite ma gwoko gang buc myero peg u bed kawinyo ngo ma mabuc tye ka tito bot ngat ma obino ka ngino gang buc man. Man nyutu ni mabuc romo tic ki tero gi me cwalo koko pi gin ma rac ma nongo tye ka time. Pol kare, mite ni ma buc myero olok ki welo ne manongo ladit ma gwoko gin winyo. Ento, mabuc tye ki twero me lok ki lapilida ne ma ngat ma winyo peke. Dul ma loyo gwoko mabuc tye ki poti ki gangi teto jemi mapat- pat ma tye onya i lobo man, i kabedo mapat-pat. pati ki gangi tet myero okony mabuc me loko kwor gi kim gi pwonyo witi tic mapat ?pat calo pur , teto jemi bao, teto nyonyo, gedo, ma romo konyo kwo pa dano man ka obi kato woko ki pa dano man ka obi kato 82 JSC Buk cing lwak woko ki ibuc, wek okonye [e odok I kwo me timo bal. Poti man ki kabedo tet magi myero okony lim i dul ma loyo mabuc me Uganda, wek okony yilo rwom me gwoko mabuc. TIC KI KOT IYo me ribu kin dano Acaki Ribu kin dano obedo yo acel ma jo ma winye peke ikin gi pi bal ride ked kun gi tiyo ki kony pa langol kop i kot. Ribu kin jo mo romo cake ka dano acel otamo ni rwate me winye/ribe, nyo dul mo keken, nyo gamente, Kace mite ni yo me cik okony dano man gurib kin gi. I winye /ribu kin me cik me yenyo yo me dwoko jemi ne ma obale cen nyutu twerone ma calo dano adana. Wek ngat ma opong waraga adot, myero obed ki lok ma rome adot man. Lok ma romo adot obedo gin ma weko dano ceto inyim langol kop ka yenyo yo me tyeko peko ma en tye kwede. Labole, romo bedo i kin lucat wil atora ma lawote pe olubu cike ma meg gi, nyo ka mo odonyo ingom pa lawote pi bal ma kit man, ki Waco ni dano man tye kayenyo yo me ribe/winye ikin gi inyim kot. Kit me coyo adot me juku laara ikin dano ? Pi labol ma wa neno malo i wi attim , dano mo romo coyo pi adot me ribu kin gi kun tiyo kin ngat ma obalo Jemi ne inyim langol kop. Ka dano man tye ki cente me culu lapilida, en ceto atir i gang tic pa lapilida man wek okony en ki lubu kor bal man. Ka dano man pe ki cente, nyo pe mito culu/tic ki lapilida, en romo ceto atir i gang kot inyim langol kop, nyo tiyo ki lutic me gang kot calo karan me kot wek omine kony i lok man. Dano man bene pwod romo nongo kony me nono ki bot dule mapat- pat ma miyo kony i lok kom cik. Dule man wa neno lok kom gi ki kit tic ango ma gi timo iyo ma tyeko bal kun tiyo ki cik.(nen buk man i ye acaki ne). Ma pwod dano man ocwalo loke inyim langol kop, en myero onyang dano ma winye peke i kin gi kwede ni ni emito cwaloadot ikome inyim kot. Coyo adot man cake ki coyo karatac ma tito ngo ma tye ka time / ngo ma otime (statement ot claim). Man obedo coc ma nyutu lok pa ladot ikom adot man. Coc man ma tye calo koko pa ladot nyutu ngo ma otime ki ngo ma ladot mito ni ki tim wek winye obed tye. Ka dano ma tye ki koko ni mwaka ne pe romo apa winye aboro (18), adot man myero owok ki icing nga ma dit ma kilwongo ni lareme. Adot man romo bedo ki: (i) Nying kot kama adot ki cwalo iye. (ii) Kabedo, Nying ngat ma ocoyo adot man. (iv) Lok ma tut ikom ladot, me nyutu ka ladot man obedo dako nyo laco, latin nyo dano madit, ka wiye tye atir nyo pe. (v) Nying ki kabedo pa ngat ma ki tye kadoto inyim kot man, ka romo ngene, ki kabedo kama dano man romo nonge iye. (vi) Coc ma nyutu ni kot man ma adot tye inyime nit ye ki twero me winyo adot man. (vii) Jemi mukene ma nyutu ada ikom adot man , calo waraga ma ki rudu I macin (photocopy). (viii) Ngo ma ladot mito ki bot kot me ribo kin gi gin ki lawote. (x) Cing ladot ma oketo i kom waraga man, nyo cing adina ka ngat ma pe ngeyo coc. I nge nongo koko man, lutic me kot gamo waraga man, ki coyo adot man i buk ma me gi yako ki miyo nama i kom adot man, i kor yabo buk manyen pidano ki adot ma mege man time i kor culu wel cente ma kot aye moko. Cul me keto adot man myero obed i kom centw, dok bene dano man myero ogam waraga (karatac) recit ma nyutu ni eculu pi tic man. Pot adot man acel ceto bot latic me kot me ngino ka adot man tye . en bene nging ; ka jemi duc ma mite tye . en bene ngiyo me nyang Kace ladot man oculu cul pi keto adot man inyim langol kop. Kot miyo karatac lwongo aryo bot dano ma ki doto ni me bino como lok doge ma lube ki adot man, ikore kot yabo buk pa dano man bene. Nyeg waraga adot aryo ki waraga lwongo bene aryo ceto bot dano ma okelo adot man inyim kot. Dano ma okelo adot myero ocwal waraga adot ki waraga lwongo acel ?acel bot lawote ma en odoto i kot nyo ladit romo leko ni lacoc me kot nyo ladit ma loyo kit ma kot dore kwede ni okwonge ocwal waraga adot ki lwongo man bot dano ma edoto ni. Ngat ma adot tye ikome myero oket cinge i waraga lwongo ki waraga adot me nyutu ni enongo ngec i kom adot ma tye ikome i nyim kot. Ngat ma onogo lwongo pa kot myero oco mino dwer ma enongo kwede lok man,pien kare me cono lok doge cake ki inino ma en onongo kwede waraga magi. Waraga ma dano ma adot tye ikome ni myero ki dwok cen bot kot ,me myutu ni dano ma adot tye ikome onongo waraga magi. Kit me dwoko lwongo ki cono dog pi adot ma kimoko ikom dano ? Ngat mo kiken ma ki doto myero pe okwe gamo lwongo pa kot. Dano man bene myero pe olweny, obur nyo odar ki dano ma ocwalo lwongo man bote. Adda ni kot ocwalo lwongo bot dano man pen-yutu ni kot dong ongolo kop i wi dano man. Ento nyutu ni kot mito ni dano man ogam lok kom adot kun coyo lok doge . lwongo pa kot karacel ki miti pa kot mukene duc myero ki wor. Inge nongo waraga lwongo ki waraga adot, dano man myero ocet atir bot lapilida ma mege nyo bot kot me nongo kony wek en eco lok doge ma calo lagam i lok ma ki doto en pire ni. Dano man bene romo ceto bot ladot nyo lapilida pa ladot wek kinen yo me copo lok man ki woko mapat i nyim kot. Man bedo ma nongo nino apa wiye abic pwod pe okato cake nino ma en onongo kwede waraga lwongo. Cik pe yeni dano ma adot tye ikome me bino inyim kot me tito lok ma aa tung bote ki doge labongo cono doge piny- i kare ma ki miyo bote ni. Cik bene yen kot me medeanyim ka winyo lok man labongo nongo lok ki tung bot dano ma adot tye ikome ni, Kace pe olubu nino ma kimine me cono doge/ gamo lok kom adot man. Ka dano man ma adot tye ikome tye ki lok mukene ma romo medo ikom lok ma okelo adot man, en romo kelo ne anyim wek ladot oco lagame i lok man. 85 JSC Buk cing lwak Ka pe icoyo lok dogi pi adot ma tye ikomi ? Ka otime ni ngat ma adot tye ikome pe ocoyo lok doge ma lube ki waraga adot ki lwongo ma en onongo ni kot romo mede anyim ki winyo lok/adot man i peke pa dano ma adot tye ikome ni. Ngo ma time inge cono dog ma lube ki adot ma kiketo komi. Inge nongo lok ma aa ki tung bot dano ma adot tye ikome, langol kop cimo nino (dwer) ma lok man obi winye inyim kot. Waraga ma cimo nino winyo lok man bedo tye, langol kop keto cinge iye, yako ki poko bot ladot Kacel kin gat ma kidoto. Ladot myero ocet bot langol kop nyo karan ma loyo gan kot man, nyo bot ladit ma loyo lutic me gang kot man wek loke obed ikin lok me awinya inino ma ki cimo ni. Pi lok /adot ma ki cwalo i nyim kot ma malo , nyo kot ma ladoro ne obedo langol kop i rwom ma piny (Grade I), cik moko ni ma pwod pe ki doyo ka winyo lok, jo ma lok man kwako kom gi myero gu bed piny me nyamo tam i lok man. Rwate man bedo i te loc pa langol kop i rwom mo keken ma en aye obi bedo kawinyo lok gi ka kot ocake. Jo man bedo ki lupirida gi me neno kama bal tye iye/winye peke iye, ki kama lok ada tye iye . Jo man bene bedo ki winyo ikom kit waraga aryo ma myero ki cwal inyim kot, karacel ki lucaden ango ma myero obed tye inyim kot. Inge rwate man,kot karacel ki jo aryo ni duc kato kun ngeyo ngo ma tye. Rwate man bene kolo jemi duc kamaleng, dok bene weko ngolo kop man bedo yot, pien waraga duc, lok pa lucaden ki lok ada me bedo ikin jo man kati kamaleng. Man bene weko ngat acel-acel ngiyo anyim pa lok man, mi bedo ki cal loyo nyo pe lono lok man inyim kot. Kacoke man bene miyo kare bot lwak aryo ni me lok i kin gi kengi ken gi ka yo mo tye ma gi romo tic kwede me tyeko lok man labongo ceto inyim langol kop I kot. Pol adot ma kit man tum i kacoke man; man tye ki ber ne ma pol dok kot miyo kare ki dano me tic kwede pien konyo iyo me: tic ki cik oyot 86 JSC Buk cing lwak labongo gal, dwoko well ok ma myero acet inyim langol kop, karacel ki pi me mede ki lok inyim kot ma romo bedo ki acara ma pol. I cawa me winyo lok inyim kot ladot karacel ki labal bino inyim kot Kacel ki lucaden gi (ka tye). Ladot aye bi bedo dano me acel me lok yako lwongo lucaden ma mege k’acel- acel. Ikom lacaden acel-acel, jo ma tung cel romo penyo lapeny ma wek o tyek teko pa loke, nyo obal lanyut ma lacaden man tye ka kelo kamala. Lucaden duc myero obedo woko kar-cel kit ye ka mino lanyut. Man wek lucaden pe gumi lanyut gi ma lube ki lok ma guwinyo ki bot ladot nyo ngat ma tye ka gano adot, nyo lacaden lawote. Ka dano mo tye ki lapilida ne,lapilida man konyo gin me tito lok atir kun penyo lapeny bot dano ma en cung pire ki lucaden. Jo ma tung cel nyo lapilida gi tye ki twero me penyo lacaden me tung cel. Peny ma lapilida nyo dano ma tung cel penyo lacaden ki tung cel ki lwongo ni peny ma piire tek. Peny ma dano acel penyo ki lacaden ma mege ki lwongo ni peny me nyang-(Cross ? Ikor penyo lapeny me nyang ma lapilida penyo lacaden pa dano ma en cung piire ni, lapilida man romo mede ki penyo lacaden man wek omed nyang ikom lanyut ma nogo lapilida ma tung cel oweko obale woko ni. Kot bene rom penyo peny bot lacaden me lwodo kor lok ma pe onyange ma ber. Jo ma lok man kwako kom ento pe gubino ki lapilida gi romo penyo peny, me doro wi caden ma meg gi, romo bene penyo peny bot caden pa lawote ma pyem tye ikin gi ni, dok bene gi romo penyo lucaden ma megi odojo me keto nyang i lok ma po onyange. Inge lok pa dano aryo ni, kot mini gi kare me Waco lok me agiki inyim kot, ma bedo cali bito, wek kot ongol kop, obed ber pi gin. Kot nyango jo man awene ma ngolo kop obi bedo tye. Kot romo bene nyango dongo man awene ma lok me agiki obi bedo tye . Inino ngolo kop, kot kwano lok gi me agiki bot jo man ma adot kwako gi. Kot bene tito kamaleng bot ngat mokiken ma cwinye pe yom ni en pwod tye ki twero me koko odojo wek lok man owinye odojo. Kot 87 JSC Buk cing lwak bene mede ki nyango dano man gin kare me koko inyim kot odojo. Cik ki lok ma kot okat kwede myero ki wor dok ki lub. Ka dano mo tye ma pe oyeng ki lk pa kot, myero ocwalkoko ne bot kot ma malo. Dano man bene myero openy kot me juku keto cik ma gi ngolo ni itic. Ka kot pe oye juku lubu cik ki moko I nyim langol kop pi tutunu me mino kare ki dano man wek ocwal koko ne odojo, cik ma kot omo ko ni mede anyim. Dano ma lok oloyo myero olub lok ma oa ki ikot. Ngat ma lok oloyo bene romo winye ki ngat ma oloyo lok kit me lubu cike pa kot ma obedo inyim langol kop. Ka ngat ma lok oloyo pe tye ka lubu cik pa kot, kot romo mede anyim me cono waraga ma yene lutice me weko dano man olub cik pa kot tek ? tek Man romo bedo iyo me mano jemi pa dano man ma lok oloyo ni. Ka dano ma lok oloyo peke ki jemi mo ma romo make, waraga man bene romo yeni ludito ma tye ka keto cik pa kot itic mako kom dano ma lok loyo ni ki kome.man bedo labal ma tye dul bal me winye ikin paci. dano man ma lok oloyo bedo itwec, ento ngat ma oloyo kot miyo kony me gwoko dano man pi kare ma en kwede i twec. Waraga amak man aa ki bot langol kop irwom ma piny kar-cel man obedo lok ma nongo tye ikot ma piny . ento ka pi kot ma malo, waraga man aa ki bot langol kop I kot ma malo, nyo kot me koko- odonjo. Waraga man ki coyo bot lutic pa kot ma kony keto cik pa kot itic. (Bailiffs) Jo man obedo lutic pa kot ma kot aye coyo gi me konyo keto lok pa kot ma okati ikaara me ngolo kop iti. Lok ma oaa ki ikot myero ki ket itic idyer ceng, ento pi edyerwor, nyo ceng abicel nyo cabit. Ka loke tye iye keto Jemi calo gin ma tinge, diire, kodi jemi man myero ki ket ikom waraga man. Lutic pa kot ma keto lok pa kot itic tye ki twero me penyo gin mukene, yako bene. Ento cik pi yeni gi tingo jemi calo Jemi tedo, kabutu, ma duc obedo Jemi ma pi gi teyo pi kwor pa dano ma lok oloyo. Pol kare, lutic man bedo ki abili ma tye ki muduku i kaara me ceto ka keto lok pa kot i tic. Tic pa abili man bedo me gwoko cik ki kuc. Ka dong oyange ni lutic pa kot man tye ki waraga ma yeni keto lok pa kot itic omyero ki yeni gi tic labongo Jemo. Obedo turu cik me kwero 88 JSC Buk cing lwak ni latic pa kot myero pe oket I tic lok pa kot. Ngat ma tye ka gengo tic pa joman turu cik dok abili romo mako gi yako cwalo gin ite cik- nyo inyim kot. Kabi ?bed ni dano myero obed ki woro i kom lok ma Oaa ki I kot, dano ma lok oloyo ni bene pwod romo penyo latic pa kot man me nyute waraga ma Oaa ki bot langol kop ma yene keto lok pa kot itic. Dano man bene myeroocwal koko ne inyim kot Kace lutic pa kot ma gu bino ka keto cik itic okwanyo Jemi ma pol karo wel ma kimo ko inyim kot; myero olub kor lok man, wek onge wel jemi ma myero gu cet kwede. Ka Jemi ma gamo ni pe obedo Jemi pa dano man, won jemi myero ocwalo koko ne bot langol kop, (ka laare) tiyo lapilida. Lutic pa kot ma gi tiyo tic labongo lubu cik calo.tic ki geero ma pe rwate mano jemi yako kano ne woko, myero ki dot gi bot abili nyo bot langol kop, nyo bot lacoc madit me gang kot ma oketo cik man. Lutic man ma gi tiyo ki twero ma dwongo loyo twero ma gi tye kwederu romo cung injin langol kop ka gamo lapeny ma lubec ki tic ma rac. Dano ma lok man ogudu kome romo cwalo dwone bot dul ma guru wi lutic pa kot me coko den, nyo Uganda Bailiffs Association(UBA). Cwalo koko inyim kot ikom gamente, (ma dit ki ma piny) Gamente me Uganda romo doto dano dok bene dano romo doto en calo kit ma dano ?adana ki doto kwede i kot. Ento ngec myero obed tye pi kare ma romo nino pyerangwen wiye abic ma pwod pen gat mo ocwalo adot I kom gamente inyim kot. Adot ikom gamente myero obed ikom lami tam bot gamente , I lok ma kwako cik. Ngec me bedo ki tam me doto gamente myero ki cwalo bot lami tam bot gamente I lok kom cik. Mino ngec bene bedo tye Kace dano nio milo kedo adot ikom gamente ma piny (logal government). Karacel ki dul pa gamnte mapat-pat, calo Makerere University, NSSF,Bank me Uganda Uganda Revenue Authority. Tye kare ma ki moko ma pe kate Kace dano mo mito cono adot i kom gamente nyo dul ma gamente tye ki twero ikom gi . kare man tye ento lube ki kit adot acel-acel. Kare me adot bene pore ki kit dano m myero ki ket adot ikome nyo 89 JSC Buk cing lwak dul ma ki mito kedo adot ikome. Labole, calo dano adana, gamente, gamente ma piny nyo dul ma gamente tye ki twero I kongi. Cik cimo nit ye kare ma myero ki lub me pongo nyo keto adot ikom gamente ma dit , gamente ma piny nyo dul mo keken ma gamente tye ki twero me lok ikom gi. Adot ikom gamente ma malo, gamente ma piny nyo dul ma gamente tye ki twero ikom gi romo bedo i cawa mo kiken ma pe okato mwaki aryo inge bal man. I lok ma kwako winye pi tino tic pa gamente pe tye bal mo ki ken mma myero ki pony i wi gamente ka mwaki ma winyema ogik nyo ki ngolo kwede. Kace labal /ngat ma adot obi bedo ikome pe obedo gamente ,nyo gamente ma piny, nyo dul ma gamente tye ki twero ikom gi, pi bal calo wano kom dano mo, timo gin ma pi poore ki winye i yo me cato wil, nyo tino tic pa ngat mo pi cul, Adot man myero obed ma mwaki abicel pwod pe okato ni cake ma winye man obale kwede. Adot ma kwako ngom myero obed ma pwod mwaki opa wiye aryo laara pe okato ni cake ma ngom man ocake kwede. Kit ma lok woto kwede i kot ma piny irwom me aryo. Yo me ngolo kop pat-pat i dul kot ma piny irwom me aryo ki kit ma lok kom kot woto kwede i jang kot ma malo calo kot ma piny rwom me acel, kot ma malo (High court) nyo kot ma langol kop ma dit aye bedo ka winyo lok adot. Ngat ma mito keto adot iokm dano mo-ma en peke ki lapinrida ma mege romo keto adot kun loko aloka ki doge inyim langol kop, nyo coyo acoya. Ka adot man ki loko kidog , langol kop dwoko i coc,ngat ma adot man tye gudu kome nongomngec ki bot langol kop lok ma kwako kom adot man. Waraga ma tito adot man karacel ki waraga ma lwongo dano man adot gudu kome ceto bot dano man, me lwongo en wek obin ma lube ki adot man. Ladot bene nongo ngec ma lube ki adot ma en oketo bot langol kop, cawa ki kabedo , karacel ki nino dwer ma adot ma bi winye kwede inyim langol kop. Jo aryo man bene romo lego ni kot ocwal waraga lwongo bot lucaden pa jo aryo ma laara tye ikin gi ni. Jo aryo man aye gu bi culu giwot pa 90 JSC Buk cing lwak lucaden ma kamegi. Ma pwod winyo lok ocake, langol kop penyo dano ma keto adot ikome Kace ye adot man yo pe ye. Kace dano ma adot tye ikome ye adot man, langol kop ngolo lok kun dok tung bot ladot. Ento Kace dano ma adot tye ikome pe oye adot man kadi matidi,kot mede anyim ki winyo lok ma lube ki layut pa dano aryo ni duc. Iye acku lok ladot tye ki twero me cako lok yako lube ki lucaden ma mege. Ngat ma adot tye ikome nit ye ki twero me penyo peny bot lucaden pa ladot I kara me lok gi. Ikore, ngat ma dot tye ikome karacel ki lucaden ma mege loko. Iye agiki mino lanyut ma meg gi, ladot romo penyo lucaden pa dano ma en odoto ni ka cel- acel. Kot romo penyo lucaden man, nyo jo aryo man ma laara tye ikin gi ni cawa mo keken ma gin mo pe onyange ma ber. Langol kop myero oco lanyut ma aa tung nyo duc. Kot bene romo lego lungi kor lok aryo ma gu bi bedo tye konyo ngolo kop i laara man. Lungi kor lok i kot pole tiyo ka lok ma tye inyim kot obedo lok kom ngom, poke ikin dako ki lacor nyom me kaka, gwoko lutino I te cik me kaka (te kwaro) nyo yo me dwoko lim nyom I dye kaal mo. Kace lungi kor lok obedo tye winyo lok man, ngolo kop bedo inge winyo lok ma aa ki bot jo ma obedo ka tic calo lulub kor i kot. Ngat ma pe oyeng ki lok pa langol kop irwom me aryo (Grade II) romo koko bot langol kop ma dit irwom ma piny wek ki winy lok man odojo. 91 JSC Buk cing lwak Kot pa jang Gamente ma piny ACAKI Man aye obedo kot ma tino tino ma bedo ikin paci kama LC aye loyo. dok cik ma mako kanycil ma piny aye keto. Kiketo kot man irwom me kin caro, Parish, gombolola, tawun, ki dibijon. Kot man opoke yiye adek (3) Kot pa LCI, Kot pa LCII ki Kot pa LCIII Kot pa LCIV ki V peke . kot egi bedo piny me winyo lok, ento jo ma doro kot pe obedo jo ma okwano cik akwana. Kot man myero olub ak duc ma lube ki keto cik itic me ngolo kop calo woro twero pa dano , bedo labongo lenge tung cel; neno ni kitero jo ma tye inyim kot duc marom aroma i te cik. Ikaare me winyo lok ma kwako tim me te kwaro, kot man myero obed ki ngec ni Pen-cik pi yeni tic tekwaro mo kiken ma poko dano pi kit ma gi tye kwede, calo mon / coocol ki otara , dini ma dano man ,nga ma en cwako I gamente nyo kit apoka ?poka mo kiken, macalo pa lugoro. Ikin kot pa LC, LCI ki ken aye tye ki twero me winyo koko / adot manyen, manyutu ni ka dano momito keto adot ikom ngat mo kiken , myero ocak ki bot LCI. Kot pa LC II ki LCIII winyo koko odojo, pi lok ma ocake ki i Kot pa LCI. Ka dano mo pe oyeng ki ngolo kop pa LCI, en romo koko bot LCII. Kace dano mo [wod pe oyeng ki ngolo kop pa LCII, en romo koko bot LCIII . Kace dano man pwod pe oyeng ki lok ma Kot pa LCIII okati kwede, en tye ki twero me mede ki adot bot langol kop i rwom me kot ma piny. Jo ma bedo I kot pa LC obedo lwak ma tye calo liloc me kabedo man i rwom pa LC.(komiti pa LC) ? Kot pa LC me tawun, Parish nyo gombolola tye ki dano abic , aryo ikin gi myero obed mon ma lutila aye yeero. Mite matek me neno ni lwak duc ma myero gubed ni kot man tye ma pwod laro lok mo ocake. Pi LC ma piny me kin gang , myero obed dano ma nok loyo ? Dok ikin dano abic man, jo aryo myero obed mon. Pi kot pa LC ma malo , calo me gombolola, dano adek romo laro lok ento ngat acel ikin gi myero obed dako. Dano man duc myero obed tye wang ma lok otum. Ka ngat mo kiken , pi peko mo, nyo pi lk mo, oaa ki icoke man me winyo lok,laro lok myero ogiki I cawa man,wang ma wel dano tye ma oromo. Kace won kom peke , lalub koore leyo kom’e. Twero pa kot LC Kot pa LC pol kare tye ki twero me winyo adot bal ma otime ikin paci. Kot man peke ki twero me winyo adot mo keken ma kwako turu Pen-cik, mapat ki cik ma kati mok pa lutela pa lwak man cale kansila. Kot pa LCI tye ki twero me winyo adot pi bal me lutim bale obedo lutino matino.kot pa LC tye ki twero me winyo adot ;- (i) Den (ii) Ma lube ki turu cike me kontrak (iii) Tim gero ikom dano macalo lweny (iv) Balo jemi pa dano (v) Donyo ijemi pa dano nyo tic kwede labongo nongo twero (vi) Lok kom ng (vii) Adot ma mako bal ma otime ikin lwak ma cik me tekwaro aye telo, ma calo lok kom ngom, nyom, bedo lanyodo, keto jemi pa ngat moni icing ngat mukene, ki mukene mapol. Twero pa kot man lube ki twero ma waneno i wi atti gik i ngolo kop ikom gin ma ka ki loko i wel cente , wele pe romo kato ciling million aryo .(2 million) ? Ento ma lube ki adot ma loke tye lok me te kawo , jemi ne pe loke i wel cente , manyutu ni kot pa LC romo winyo lok mo ki ken ma kwako laara me te kwaro. Kot pa LC bene tye ki twero me winyo adot ma lube ki turu cek ma lutela me kabedo moni omok i rwate ma meg gi calo lutela pa lwak ,kit ma ot moko cik omoko kwede lok kon gamente ma piny . kot ma 93 JSC Buk cing lwak pinypa LC bene tye ki twero me winyo adot ma kwako laara ngom. Kot pa LC tye ki twero me winyo adot ma kwako lutino pi bal ma calo magi: Lweny I dyer dano Nyano awano ikom ngat mo Kwo Ngolo kama myero pe ongol Balu jemi pa dano akaka. Kace komiti pa LCI ma bedo i winyo adot man omoko ni cul ma romo wel cente Alip mia bic myero otime, lok man wok ki bot langol kop wek onong kero me moko cul man. Cako keto adot ikot pa LC Bal ducu myero ki cwal adote bot LCI kama ladot bedo iye , nyo kama bal otime iye. Adot cake ki dano mo cwalo koko ne bot LC ki doge bot nyo coyo bal ma lawote otimo ikome. Won kom karacel ki ladot keto cing gi i ye waraga adot man. Kace adot obedo ki dog, ngat mo konyo ladot man me cono loke piny yako dano man diyo cinge i waraga man, karacel ki won kom. Won kom yabo buk pa me adot man; yako ikore lwongo dano ma adot tye I kome ni me bino winyo lok kom adot man. Won kom moko nino me winyo lok man , yako nyango dano duc ma bedo i kot ma mege me yube me bedo tye. Langol kop, nyo jo ma okwano ci pi myero obed tye ka winyo ngolo kop pa LC, ni kwaryo ka loke kwako turu cik ma lutela pa lwak oketo pi kabedo man. Ma pwod winyo adot pe ocake, dano acel ma adot ma kwako kome (ladot nyo ngat ma ki doto) romo yilo cinge me kwero ngo ma tye katime . ka dano man oyilo cinge , myero kong ki winy loke, yako winyo lok romo mede anyim . kwe man romo bedo ni kacoke pa won kom peke ki twero me winyo lok man, nyo ni ngat acel i kin lwak pa LC ma gubino kawinyo lok tye ki miti ikom lok ma romo balo adwogi me laara lok man. Ka kot oye kwer man, myero kong gunen lok man, ma pwod pe gu mede ki gin mukene. Labole , ka kot man oye ni twero ne perome winyo adot man, en romo moko ni lok man myero ki med ki cwal inyim kot ma malo loyo man. Ento ka kot okwero winyo kwer pa dano man, karan coyo piny, yako bene coyo ngo ma oweko gin gi kwero lok ma okati me jemo o koore kot mede anyim ki laro lok. Leb ma myero ki ti kwede obedo leb ma dano duc (pol dano) ma tye ikot man winyo . ka ngat acel ma tye I laara man pe ngeyo leb ma dano mapol ngenyo, la kwang dog nonge pi dano man . ber matek me nyango kot I wi atti ni dano mo tye ma bi mito lakwang doge i kara me winyo adot man. Kot pa LC pe lubu lok kore ki kore ki kwed ma pol calo kot ma malo . cik yeni gi me cako winyo lok adot /laara dok bene lok man myero otum oyot. Tic pa kot pa LC tye me weko ni cik oti iyo ma opore . bedo ber Kace jo ma lok man kwako kom gi ni onongo kare. Me yube ma ber, dok bene myero gunongo kare me lwongo caden ma meg gi wek gu bin olok gin ma gin ngeyo ma lube ki adot ma tye ni. Kace dano mo tye ma bedo i kot pa LC ma ngene ki labal nyo ladot , myero kamaleng ni en ewat pa dano acel me laara tye ikin gi , dok bene man romo balo odwogi pa ngolo kop. Ka lok ma ongene bot lute la ma obedo I kot pa LC, dano man myero pe obed ikin jo man calo langol kop, pi en man pe rwate ki cik ma kwako lok kom ngolo kop kun neno twero pa dano. Winyo adot ma mako bal me turu cik ma lutela me kabedo moni omako (by ? I turu cik ma lutela me kabedo moni omoko ,dano mo kiken romo cwalo adot bot kot pa LC ka en tamo ni adda dano mo otime bal me turu cik ma kwako kabedo mo (by-laws). Kace adot tye kidog, ki timo tek me keto ne icoc. Won kom romo dwoko adot dog man icoc, nyo romo tic kin gat mo kiken me dwoko adog icoc. Won kom nyo karan pa LC pongo karatac bal. karatac man myero obed ki lok ma calo nino dwer ma bal otime kwede , ki bal ango , dok bale otime .ka kwene. Won kom kwano karatac bal man bot ladot ki labal, Ikore, ladot ki labal keto cing gi i karatac man. Waraga lwongo ceto bot dano ma ki biko ni obalo bal(oturu cik me 95 JSC Buk cing lwak kabedo) ka dano man kome peke, (pe nonge), waraga lwongo ne dong bot lafit mo keken igang kany ma en bedo iye , pot waraga acel dong bot kot, nyo ki bwoto waraga man kamo kiken ma ki biko ni dano man olo to romo nongone. Lacaden bene nongo waraga lwongo me bino inyim kot. Twere bene me lwongo lacaden me bino kidog, labongo cwale waraga lwongo . kot romo penyo ni lacaden man myero okel jemi ma tye calo lanyut pi bal ma lok tye kwede inyim kot pa LC. Kot man bedo idye ceng , kamaleng kama dano duc romo bedo tye me winyo lk. Man romo bedo ite yat nyo i ot mo madit ma dano romo bedo iye. Lok mukene pe mito lwak obed tye iye pi man, kot romo juku dano pi me donyo ka winyo lok, tut wale ka loke tye lok ma kwako ot pa dano. Cik mito ni lok me agiki myero obed imiti ki yeyo pa dano duc ma bedo ka ngolo kop i kot man. Kama dano ne pe tye ka winye , ma yi gi poke , ki bolo kwir ,me neno tung kwene ma dano ne dwong. Kace ki tiyo ki bolo kwir , won kom pe bolo kwir . Ento ka wel kwir orwate pi dul aryo duc. Won kom bi bolo kwir me poko kin dano ni ento iye ada en pe myero obol kwir. Mite dok pire tek ni kot pa LC oco kor tic gi piny , pi lok mo kiken wek lubu ne obed yot. Pien ka dano ma lok oloyo okok inyim kot ma malo me winyo loke, kot ma malo romo nyang ngo ma otime I kot winyo lok man. Karan pa LC myero oco jemi magi: (i) Nying lu laara aryo ni (ii) Nama me adot (iii) Nino me winyo lok man (iv) Nying lucaden (v) Lok ma kwako bal ma otime 96 JSC Buk cing lwak (vi) Lok ma aa ki bot lucaden (vii) Jemi ma nyutu ni bal otime (viii) Nino me agiki ma ki moko me culu jemi ma obale. Ngolo kop (tweyo lok ) i kot pa LC Ka kot otyeko ngolo kop i kom lok man bedo calo dong otweyo cinge keken. Pe laare me yabo winyo lok man odojo, winyo lok man odojo romo bedo tye Kace dano ma lok oloyo ocawlo koko ne i kot ma malo loyo ma okwongo. Adot man dong oceng inyim kot pa LC I wi atti , yako ki ngolo kp ikome. Lu laara ni en jo acel ma gubedo i nyim kot me acel , i ngolo kop me acel. Jo ma nyen ma bino abina myero gubin ite jo aryo ma laara gi ocake dok ngene con. Kace dano manyen obino me doto bal acel ikom dano acel , lok man pe ceto bot kot acel ma dong ongolo kop i lok man. Labole , ka laara me ngom tye ikin jirani aryo , yako loke oceto otum inyim langol kop (LCI) , lutino pa dano ma lok laara man oloyo pe romo dwoko. lok man inyim kot pa LC ma pwod owinyo lok man awinya. Ka gin man otime, ngat ma oloyo kot I wi atti romo yillo cinge, me cwalo dwone me kwero ni lok man pe romo wnye inyim kot man, pien kot pa LC man dong peke ki twero me winyo lok man wang me aryo. Kace lok otum ma won kom karacel ki komiti ma mege dong ongolo kop, ngat ma oloyo lok no mito winyo ngo ma kot obi ngolo bot ngolo bot dano ma lok loyo ni kot romo timo gin magi. Kot man romo lego ni lu laara aryo nig u tim kica ikim gi ken gi kengi dok owek wi gi owil ibal man, kun ngat mo pe gwoko cwiny ma rac pi bal man. Kot bene romo ngolo ni jemi ma laara tye iye obedo pa dano moni. Kot cimo won jemi ma won jemi man romo bedo ladot nyo ngat ma ki doto. Kot bene romo ngolo cul me dwoko ka wang jemi ma obale , ma labal obalo ikom dano man. Cul man romo bedo ma cente nyo nongo kom 97 JSC Buk cing lwak jemi ma obale ki kome. kot romo ngolo lok ni labal myero omi lupuku muranga acel bot dano ma en obalo jemi ne ni. Kot bene romo moko ni dano ma obalo bal myero odwok jemi ma en okwanyo ni man bene romo bedo yo acel me Waco ni labal myero ,ka owano ngat mo, ocang dano man ma owane ni dok bene oket jemii duc kakare. Ngat ma lok oloyo ,kot romo moko ni myero odwok jemi pa ngat ma oloyo , ma obale ikara me cako ki winyo lok man. Ka kot onongo ni labal, ada otunu cik me kabedo mo, kot romo moko ni dano man myero ocul- cul pi bal man,nyo pwod mo kiken ma cik ma cimo me pwod lubal. Kot bene romo moko ni labal ma lok oloyo myero oleg kica ki bot ngat ma en ebalo bal ikome. Cato jemi pa labal I te cik pa kot pa LC. Mako ki cato jemi pa ngat ma lok oloyo obedo gin me agiki ma kot timo Kace dano man pe olubu lok ma kot omoko. Ma pwod pe ki cato /mako jemi pa labal,tye yo ma ber ma myero ki lub. Jemi ma kimako me acata myero obed jemi pa labal, pe jemi pa dano mukene. (i) Ka labal gi tore gin ki ngat cani bene myero obed ki ngec i lok man. (ii) Jemi pa dul moni romo make Kace dul enoni obedo i lok man ma lok oloyo dul man calo labanya ma kingolo lok ikome. Kot myero onyang dano man ma lok oloyo, wek obed ki kare me lok, otit pingo en pwod pe elubu cike inyim kot. Apa wie Angwen ma kot man nongo omiyo bot labal (ngat ma lok oloyo) me koko odojo inyim kot ma malo loyo eni. Ka jemi ma duc otine maber, kot coyo waraga me mako jemi pa dano ma lok oloyo. Waraga ma yeni jemi man cate bot dano mo kiken ma romo wilo ne. Kot bene cimo dano ma myero omak /ocat jemi man. Waraga man nongo tye iye nying dano ma kot ocimo ni myero omak jemi pa dano man. Waraga man bene myero onyut jemi ango ma myero kimak. Inge mako jemi man, ngat ma kot ocimo ni myero otyek tic man tye ki twero me cato jemi man myero odwog bot kot me nyango gi kar-cel ada, gi cato jemi man. Ka bene pe ocate, myero onyang kot pingo pe ecato jemi man. Cato jemi man bedo inyim dano duc, ma dano ma tye ki cente ma dit loyo aye tero jemi man. Jo ma obedo i ngolo kop i kot man myero pe gu wil jemi pa dano ma lok oloyo ni. Ka dong jemi man ki mako dok bene kicato, lacat jemi man ma kot ocimo myero onong cul pi jemi man en obalo orwenyo ikara me cato jemi man. Man romo bedo calo cente me nyutu jemi man bot lwak, pongo abili kama woo romo bedo iye, ki culu dano man cente me tyeko keto cik pa kot itic Dano ma oloyo lok nongo cul ma lube ki mok pa kot. Wel cente ma dong inge culu laloyo, kot dwoko bot dano ma lok oloyo (won jemi ma kimako) Koko ni pe kingolo kop maber ? Kace dano man pe oyeng ki lok pa LCI koko lwake, en romo mede ki adot koko bot kot ma malo loyo man. Dano man ma pe oyeng ki ngolo kop pa kot pa kot pa LCI cwalo dwone me koko i kot pa LCII; ka dok me aa ki ikot pa LCII, ka pwod loke pe yengo dano ,ni en pwod romo mede anyim ki koko inyim LCIII. Mi aa ki kany koko dong ceto attir bot langol kop madit me dictrwik (Chief Magistrate). Cik pwod yeni dano man me kwango koko ne malo naka wa ikot ma malo. Kace mite ni dano man ocwal koko ne inyim kot ma malo, langol kop madit I kot me dictrwik myero omi twero me mede anyim, ma lube ki cik. Koko man bene myero obed ma lube ki kare moni, labongo eno, pe twero yene. Koko odojo myero obed ma pwod nino pyeredek okate cake i nino ma langol kop irwom ma malo i dictrwik omoko loke kwede; nyo ma pwod nino apa wiye angwen pe okato ni cake nino ma langol kop me dictrwik okweto ye koko man me mede anyim. Koko inyim kot ni ngol pe owoto ma ber time kun nongo kimiyo waraga bot kot ma moko ni koko tye. Waraga man nongo tito ngo ma oweko koko tye, dok nongo en dano matye ki koko ni oketo cinge iye. 99 JSC Buk cing lwak MINISTRI maneno lok kom tic me ngolo kopki lubu cik. Ginonge: I ot Queens Chambers Plot 1-5 Parliament Avenue (opposite Farmers House). Acaki Tic pa Ministri man ma neno lok kom ngolo kop ki pen cik me lobo man obedo me mino tam bot gamente madit I lok ma kwako Jemi magi, tu twale tic ki cik. En be miyo kony me neno ni cik olube pi tela maber, ki nyango gamente gin ango ma pen cik me Uganda Waco i lok kom tela. Jang gamente man tye opoke ma lube ki tic layiye adek. (i) Dul ma neno lok kom doro tic pa Jang gamente man (Administrator General). (iii) Dul ma neno lok kom lutela me ot moko cik, lok kom cik,ki mino tam i lok ma lube ki cik; Dul man bene tye ki jange ma neno lok kom lim donyo i dul man. Dul me lim ki tic duc aye miyo kony bot dul mapat- pat ma tye i te jang gamente man. Ladit ma loyo lok kom lim tye irom me karan ma piny . Tye dul mukene ma bene kwane i te Jang gamente. Dul ma loyo lok kom cono i tic lutim bi acara ma lube ki cik me tim ocato wil i Uganda. Lok kom dul man obi bedo i yo matut i dul buk ma pwod tye anyim. DUL ME APAR-WI-ARYO 100 JSC Buk cing lwak Dul ma neno lok kom jami pa dano ma oto (Administrator General) Nonge: 2nd and 3rd floor, Amamo House Plot 5, George Street P.o Box 7183, Kampala Tel: 041 341915 Acaki Tic pa dul man ma pire tek en aye me neno lok ma loyo jemi pa jo ma oto, ma gi to labongo weko lok dog gi me poko Jemi man; oyo ma lok dogi ma gucoyo nyayo peko/laara iye anyim, iyo me gwoko jemi man. Dul man tye ki gangi tic gi i Kampala , ento bene tye ki tam me yapo jang gang tic gi mukene ma pol we orum kabedo dec ma tye i Uganda. Pi tutunu, ladit ma loyo lutic pa gamente i dictrwik acel-acel tye ki twero ma lok me konyo tic man. Tic ma pire tek pa Administrator General Mapat ki tic me neno lok kom Jemi ma dano to weko, A.G bene tye ki tic ma calo: (i) Keto adot ikom Jo ma mine me bedo wegi Jemi pa latokun gi wok i yo ma pe opore, ki jo ma mayo jemi pa lato ki bot dano ma lato obwoto twero bote. (ii) Poko jemi pa lato, bot jo ma myero gobed ki twero iye, ki juku kuku i lok ma kwako jemi man. (iii) Gwoko jemi ma wegi ne wigi pe tye atir, nyo kom gi pe yot. I kara me anyim, jemi man dok ite loc pa dano ma tice bi bedo me neno kor jemi man, ma gene. Man bedo ma lube ki cik ma ot omoko cik ocimo ma ki lwongo Public Trustee Act. (iv) Mino tam ma lube ki cik ma kwako lok kom loko jemi, me konyo juku laara ma romo bino ma lube ki poko jemi pa lator. mino waraga mnyutu yeyo bot dano ma mito pongo waraga lega i kot me nongo waraga ma yene leno/lako Jemi ma rwede dongo kome peke. Leno jemi ma lato obwoto ka pe ocoyo lok doge Tye cik ma ngene ka weng ni pe tye dano mo ma myero otem tuku ki Jemi pa dano ma kwo ne dong peke labongo nongo twero ki bot langol kop (kot). 101 JSC Buk cing lwak Cik man tiyo kadi bedilato obwoto lok doge ma ocoyo piny (will) nyo pe obwoto. Kiromo tic ki lok dog lato (will) ma en ocoyo mepoko Jemi ma en obwoto i lobo, bot Jo ma myero onong Jemi man. Will, nyo lok dog lato obedo karatac (waraga) ma tyero kamaleng kit ma jemi pa lato myero poke kwede Kace en dong epeke i kwo me lobo . Wraga man myero bene obed tye k icing dano man ma ocoyo ni kun nongo tye ki caden aryo, ma gin ducketo cing gi iye inino acel ma ki coyo kwede waraga man. Dano aryo man myero mwaki gi obed ma kato pyera nyo wiye acel (21yrs). Myero waraga man bene otit nga ma obi poko Jemi man (executor); nyo nga ma obi keto ngo ma kicoyo i waraga man itic. Waraga man cako tic Kace lacono ne dong kome peke (oto). Ma lube ki cik, kit ma jemi pa latto ma ocoyo lok doge ki pa latto ma pe ocoyo doge ki poko kwede pat- pat. Pi jemi ma latto obwoto kun ocoyo lok doge (testate), dano ma ki bwoto me poko jemi mancoyo waraga bot langol kop ki pot waraga dog la to kun lego ni kot oye dano ma nyinge tye i waraga man me gamo twero me leno jemi pa lato man. Kace waraga man nyutu nga ma myero opok jemi pa lato,dano man pongo waraga ma ki lwongo ni grant ot probate, ma obedo waraga lega wek ki ket lok dog lato i tic. Ber pa lako jemi pa lato ma lube ki gin ma en ocoyo piny tye ni nyutu kit ma dano mito ni jemi ne kit tii kwede Kace en kome dong bibedo peke, labongo laara moo. Cik moko ni dano ma ki bwoto ki twero me poko jemi ma lube ki coc ma lato obwoto myero olub gin ma lato ocoyo, ni kwanyo ka pok man pe tye iyo ma opore pi jo ma myerogu nong jemi pi bedo anywali pa lato. Labole,ka lok dog lato ma ocoyo pe gudu kom dako pa lato,nyo latin pa lato, nyo wat pa lato ma myero onong but jemi man; dano man romo cwalo koko ne inyim langol kop wek ki winy loke. Pi jemi ma rwede oto obwoto lok doge, twero bi mine bot dano ma a ki bwoto me keto lok dog lato man i tic. Twero man yeni dano man me mede anyim ki keto lok dog lato i tic ma lube ki ngo ma en lato nongo mito. 102 JSC Buk cing lwak Kit me pongo pi twero me poko jemi pa lato ma lube ki lok doge. Kace ngat ma pongo waraga mi lego twero me poko jemi pa lato obedo ngat ma nyinge tye i waraga dog lato ma obwoto calo lok doge , dano man pe mito yeyo ki bot Administrato General. Dano myero opngo waraga kun lego kot me mine twero me mede anyim ki poko jemi pa lato. Lega me twero myero cing langol kop obed iye, karacel ki waraga to pa dano man ma dong kwo ne orweny woko ni. Waraga ma nyutu twero me poko jemi pa lato myero obed i karatac a kwana ma dano mapol kwano ki i kabedo ma gin man obi time iye. Inge nino opa wiye angwen, karatac ma lok man ki coyo iye ni myero obed tye i buk pa langol kop pi tic pi anyim. Ka nino man okato ma lok mukene ma rac peke langol kop lwongo dano man tye ki twero me poko jemi ma wek kingeye ma kome. Inge dano man ceto inyim kop me nyute buk me lega man ceto man inyim langol kop wek oket cinge iye, yako omi twero bot dano man wek omede anyim ki lubu miti pa lato i waraga doge ma en obwoto angec Leno jami ma Lato obwoto ma pe ocoyo lok doge piny. Man obedo yo me nongo twero me gwoko nyo bedo la lak jemi pa dano ma kwo ne orwey, kun pe onongo kare me cono doge piny. Kace waraga lok dog lato peke, cik tye ki yo me tic wek jemi pa lato odok i cing jo ma myero kwede ,ma lube ki cik. Lato romo to atura ma pe obwotolok doge nyo obwoto lok doge ma pe rwate ki gin ma tye. Man rom aroma ki nagt oto labongo ciko dano mo kiken. Wek dano acel obed ki twero me leno jemi pa ngat ma oto labongo weko lok doge piny, myero o leg waraga ma yene lono jemi magi. Waraga man ki romo mino bot: (i) Ngat ma cok ki lato I yo me nyom nyo wat me remu. Twero me acel ceto bot dako nyo cwa lato, nyo dano ma ki cik myero onong but jemi madit. (ii) Ngat ma omiyo den bot lato romo nongo waraga ma yene lono jemi man Kace ngat mo pe obino ka penyo pi waraga man, nyo ngat mo peke ma mito lubu kore. (iii) Dano ma nongo lato gwoko 103 JSC Buk cing lwak (iv) Dul ma loyo jemi pa luto ki tung bot gamente (v) Larem lato. Cik ma ot moko cik oketo nyutu kit ma jemi pa dano ma oto labongo pwoto lok doge piny myero ki ti kwede. Labole , ka lato obwoto dako/ laco, lutino, jo ma nongo en kony, la lako me te ; dako/laco nongo 15%, lutino, nongo 75%, jo ma nongo jenge I kom lato pi kony 9% , la lako me te kwano nongo 1%. Pok man romo bedo pat-pat ma lube ki kit dano ma lato obwoto angec ? Cik bene cimo nga ma romo lwoge ni en ebedo dano ma nongo lato konyo, ma wat ki nga ma romo bedo dano ma la lako i te kwano pa lato. Cik bene cimo ikare ma nining ma laco / dako to pe bedo ngat acel ikim jo ma myero gunong but jemi pa lato. Dano ma lato gwoko romo bedo dano calo dako pa lato , cwa lato, latin pa lato ma mwaka ne pwod pe oromo apa wiye aboro, omega lato , lunyodo pa lato ma ikare me to ne, nongo gin duc tye bedo icing lato iyo me nongo kony ma lube ki jemi ma mite pi kwo pa dano. Dako nyo cwa lato pe bi nongo but jemi pa cware/ dako ne Kace nongo gu poke mwaka aryo angec ma pwod lato pe kwo ne orwey, labongonyutu atir ngo ma onyayo apoka ? Cik pi ye ni ot ma dit ma lato obwoto myero kip ok i kin jemi ma lato obwoto. Ot man myero obed gang pa jo ma odong ma nongo gin bedo iye ikara ma kom lato pwod kwo. Jemi duc ma tye i ot man myero pe ki kwany ki kop. Lutino pa lato obedo litino duc ma kinywalo i kony me nyom nyo ma kinywalo ki woko , nyo ma nyom obedo peke iye. Kit me penyo pi waraga me twero me lono jemi pa lato ? Pongo waraga / nyo cono waraga me lego twero me leno jemi pa dano ma kome dong peke obedo gin acel me atima me cako nongo twero me leno nyo bedo kid dwon i jemi pa lato. Gin acel me atima karacel dano man oto labongo cono lok doge piny aye me cwalo lok kom to mege bot lalo lok kom jemi pa jo mutto. Ngec me to man myero okwange ki waraga to karacel ki waraga pa LC1 me kabedo kama lato nongo bedo iye nyo kama ki yiko kome iye. Ka jo ma tye ka cwalo ngec me to man aye jo ma mito bedo ki twero me lono jemi pa lato man, myero guwot ki lega ma nongo waraga ma yeni gi lego twero. Dako to my laco to pe mite ni onong waraga ma yene lego twero ki bot langol kop me lono jemi pa cware / dako ne . ladit ma loyo lok kom jemi pa jo muto kwedo kor man yako neno Kace eromo mino waraga ma yeni dano man penyo twero me lono jemi pa lato nyo pe laare. Ladit man bene romo kwero mino waraga ma yeni jo man penyo twero me lono jemi pa lato Kace dano man pe tye ikin jo ma myero oleg twero man, nyo myero olo jemi pa lato man. Waraga man bene pi mine bot dano mo kiken Kace jo ot to pe gi winye. Inge nongo waraga ma yeni dano mo penyo twero me lono jemi pa lato,Dano man romo mede anyim me pongo karatac lega Bot langol kop me bedo kid won/ leno jemi pa dano man ma kome dong peke ni. Lega me lono jemi man myero obed i leb minu, kun nyutu kwene ma to otime iye, ninodwer ne ki mwaka. Myero bene otit Dano man tye ka penyo twero me lono jemi pa lato man penyo calo anga; waraga man bene myero onyut wel cente ma romo kati ki i jemi man. Waraga lega man myero okwange ki waraga to, karacel ki waraga pa LC1 kama lato nongo bedo iye nyo kama lato ki yiko kome iye. Ngec me lega man myero ki mi bot dano man, ma myero ki cwal wek okat i karatac okwana ma pol dano me kabedo man kwano calo “Rupiny” ? Ka otyeko nino Apa wiye Angwen inge cwalo lok ma i karatac akwana , ma nongo dano mo peke ma okati ka Juku mino twero man, mite ni pot karatac ma ki cwalo lok iye ni ki keto gi karacel i buk ma obi gale bot langol kop i kore, waraga lega man oo inyim ladit me kot nyo langol kop karacel ki ngat ma tye ka penyo pi lono jemi pa lato ? Inge neno kom dano man, waraga man ceto inyim langol kop ma obi neno ka mite nyo pe me mino waraga man. Ka langol kop oye mino waraga man, en keto cinge iye.bedo ber kar-cel dano man olego kot me dino lanyut ikom waraga man manongo kirudu i foto kopi. Inge nongo waraga man ma mini dano man twero me lono jemi pa dano ma kome dong peke ni, Dano man bedo ki twero me guru jemi pa lato duc karacel yako coko den pa lato ma kati ki ikom jemi ma en obwoto. Dano man bene myero ocul banya malato obwoto kun tiyo ki lim ma en nongo ki I jemi ma lato obwoto. Myero oyub lyel pa lato iyo ma rwate dok myero , Kace dano 105 JSC Buk cing lwak man obwoto jemi ma romo timo tic man. Myero okati ki cal ma nyutu wel jemi pa lato , ngo ma obwoto , cente adi ma tye, banya ango ma myero ki cul; man duc myero obed ikin dwer abicel, inyim langol kop (kop). Myero onyut jemi ango ma en onongo acake ma en odoko la cung pi lato, myero bene onyut jemi ango ma ki cato , ki yo ango ma ki cato kwede. Dano man ma twero duc dok i cinge doko ngat ma ngene ite cik me bedo lacung pi lato i lob , ma twero ne tye pi timo jemi magi karacel ki:- ? Gwoko jemi pa lato i yo mo kiken , ki bedo ki twero me neno ber bedo pa jemi pa lalo . labongo en keto cinge , pi tye gin mo pa lato ma kato woko. Twero pa dano man romo bedo ilok kid ok, ma romo nyutu gin ma mite. Lacungu i kom lato ma lube ki cik romo doto ngatmo inyim kot, dok en romo nongo adot inyim kot pi bal ma lato otimo, nyo lok mo keken ma romo bino ma kwako kom jemi pa lato. Ka lacungu ikom lato odoko labal jemi pa lato ? Ka lacungu ikom lato obalo jemi, nyo tye katic ki jemi pa lato iyo ma rac, nyo pe paaro pi jemi ma dano man obwoto icinge , en myero ocul jemi man ma en orwenyo, nyo oweko orweny bot jo ot pa lato. Twero pa ladit ma loyo jemi pa luto inge mino waraga ma yeni dano mo leno jemi pa lato. Administrator general (ladit ma loyo jemi pa lato) tye ki twero ma tye ite cik me lono jemi pa jo ma oto duc, kadi bed ni gi peke ki waraga yeo me leno/lono jemi man. Jemi ma tino, inge wa obedo jemi ma wel cente ma romo kati ki iye pe kato Alip Nia cel (100,000). Ladit man bedo ki twero i kom jemi man Kace en tye ki bik nyo tam ni jemi man romo rweny, lal nyo bale woke .ladit man bene romo cwalo dano mo inyim kot Kace dano man tye ki miti me tic ki jemi pa lato kun pe lubu cik, nyo ka dano man pe mito mino jemi man icing Administrator general. Dano mo kiken ma obedo ka timo cato wil ki lato, ma pe mito nyutu kor cat man bot Administrator G eneral nongo obalo bal. kadi bedi waraga ma yeni dano ma oleyo jemi pa lato ni ki coyo, ladit ma loyo jemi pa jo muto romo kok bot ki ni myero ki gami waraga man ki bot dano man, Kace gin ko tye ma rac ma ladit man onyang. 106 JSC Buk cing lwak Dul man, pi en, miyo tam bot dano duc ma tye cake mwaka pyerayo wiye Acel me cono lok dog gi kama nongo gi tye ki jemi, ma jemi man myero kip ok ka dano man kome bi mwey pi atuura. Wek dano mo ongene calo laco to nyo dako to, myero obed nongo gunyome iyo mo kiken ma cik ye. Bedo ki dano mo pi mwaka ma lac iot yako ikore nywalo lutino, labongo nyom iyo ma cik ye pe weko dano mo bedo dako to nyo laco to. Manyuti, wek dano moobed ki nying mi doko to nyo laco to, myero obed nongo gu nyome iyo mo kiken calo ma tye piny: Kwai nyom ma pat-pat ma time i Uganda 1. Wek nyom ite cik me dini obed nyom ma rwate / wore, myero obed igang lega ma ngene bot dano ma pol. Nyom me te cik me te kwaro myero obed nyom ma rwate ki cik me tekwaro pa ngat acel ikin jo aryo ma ginyome ni. Wek nyom ite cik me tekwaro obed nyom iyo ma opore, myero jemi duc me rwate ki cik me tekwaro obed tye, dok otime kit ma mite kwede. Latin obedo dano ma lato onywalo, dano ma ki gwoko ite cik. Cik cimo ni lutino ma ki nywalo anywala i gang, ki ma ki gwoko agwoka ite cik I gang man, kadi bedi kinywalo i nyom nyo woko, myero gunong mar ma rom aroma. Dul ma loyo Pido Acaki Dul man tye ikin dule ma tye ite jang gamente ma loyo lok kom ngolo kop. Dul man tiyo ikom lok ma ceto inyim langol kop ma nongo gamente tye iye. Ma lube ki cik, gamente romo dota dano dok dano bene romo doto gamente pi bal.Bal magi romo bino ikom bal ma otime ikom dano, nyo turu winye ma tye ikin dano mo ki gamente , ma tye iye cato gin no bot gamente . Gamente 107 JSC Buk cing lwak bene romo cwalo dano mo inyim kot ka en tamo ni twero ne bene ki turu iyo mo kiken. Adot ikom gamente nyo adot ikom dano mo ma aa ki bot gamente nyero obed inyimg lami tam bot gamente i lok kom cik nyo Attorney General. Ento , man pe nyutu ni ladit man aye cung i lok man ma calo en dano ? Lok ma bedo lok pa dul ma loyo pido Tic pa dul ma loyo pido ? Me nongo ngec ma nyutu tam pa dano mo me keto adot i kom gamente. Me winyo adot ma ki keto ikom nyo pi gamente inyim langol kop. Cung inyim kot me cwako yer nyo kwero adot ma ki keto ikom gamente pi lok kom yer kun lubu Pen-cik. Timo tic ma lube ki lok kom adot ki nying gamente /pi gamente ? Cung ma kaka gamente inyim dul ma loye twero pa lwak (Human Rights Commision) me gamo lok ma kati inyimg gamente. Gamo koko ma aa ki bot dano ma kwako nyo mite cul ki bot gamente , ki neno yo me tye ko lok man i yo ma rwate. Mino tam bot ladit ma loyo tic pa gamente i lok kom cik ki kit ma myero ladit man oti kwede Kace adot mo tye inyim kot ki nying gamente. Jang dul man, ma tiyo calo kacoke me ot moko cik me acel. Acaki Man obedo jang dul pa gamente ma neno lok kom keto ki cono cik manen iny, ki teto cik ma myero lwak olubi. Gamente ma malo nyo jange mo ma tye irwom man 2. Lacungu / latela me ot moko cik mo kiken ma kelo lok a laara ma ikore keto cik romo bedo iye (Private Members Bill). Komiti me ot moko cik Du adek ma malo ni mo kiken romo lego jang gamente ma tiyo calo ot keto cik me acel, me cono cik ango ma mite , yako wek cik man ocet inyim ot moko cik. Ot moko cik aye tye ki twero, en kene me keto cik mayen i tic. Tic pa jang gamente ma tiyo calo ot moko cik me acel. Gamo twero ki bot jang gamente ma malo mapati-pati me cono cik ma mite amoka i nyim ot moko cik. Tic ikom lok ma aa ki bot gamente ma calo winye i kom cik mayen man 108 JSC Buk cing lwak ma gamente mito keto ne. Cono lok pa lwak me ot moko cik wek ki mok inyim lwak wek odok cik. Cono (keto icoc) lok ma aa ki bot gamente ngec ma kwako cik ki ngo ma okati i bedo piny pa lutela me ot moko cik. Tyero kamaleng cik irwom mapat- pat karacel ki cik ma tiyo i ot moko cik. Mino tam kit ma cik manyen romo tic kwede, ki gonyo te cik man. Dul ma neno lokkom cik obedo Ministri ma neno lok kom cik, lubu Pen-cik ki ngolo kop ma lube ki cik. Dul man obino me bedo tye ma lube ki tic / twero ma ot moko cik omiyo bot lwak (jo) ma okwano cik dok konyo lwak inyim kot, i lok ma dok i kom cik (Advocates). Dul man bene tice tye me neno ni jo ma okwano cik i Uganda, gutiyo yic gi kun gilubu cik me dog tic. Dul man tye ki lumemba magi: Lutic pa dul man tye – Langol kop irwom ma malo, ma en aye won kom – Ladit ma loyo ni jo ma okwano cik. – Ladit ma loyo gang pwonye me cik (LDC) – Ladit ma loyo jang gang pwonye Makerere ma pwonyo lok kom cik. – Jo aryo ma okwano, dok tye ka tic i cik. Ngat acel ma tye ki pwonye /waraga pwonye me tic pa gamente, ma lami tam bot gamente i lok kom cik aye cimo. Won kom me dul man, ki lumemba ma pat ki ex-officio gi bedo i dog tic pi mwaki adek, ento pwod ki bedo ki keero me tic karacel ki yeero gi odojo pi mwaki adek mukene. Neno kar-cel ngino kor tic ma kwako pwonyo cik i Uganda . Keto gin akwana pa joo ma myero okwan cik, dok bene ki peny ango ma myero lutino kan otim ma lube ki kana man. Mino tam bot gamente, ilok ma dok ikom tic pa lwak ma okwano cik 109 JSC Buk cing lwak dok tye ka konyo anywali me lobo man i lok kom cik. Keto woro bot/ikom jo duc ma okwano cik, dok tye ka konyo lwak i yo ma lube ki cik. Ngino kor tic me mino kony bot lwak, i lok ma dok i kom cik, ki mino kony (tam) bot dano ma pe romo culu pi kony ma mako cik ki bot jo ma okwano tic man. Ma lube ki cik ma konyo tic pa dul man dul man romo cwalo / keto adot ikom ngat mo kiken ma tiyo tic me konyo lwak i lok ma dok ikom cik, Kace dano man oturu cik mo kiken ma tye ite dul man. Lwak ma tye ki koko ikom dano mo kiken ma okwano dok tye ka tic ilok kom cik myero ocwal koko ne bot dul man, ma tye nonge i Ministri ma loyo lok kom tic kicik, ngolo kop ki gwoko Pen-cik. Komiti ma tice kwako woro idog tic Cik ma ki moko ma guru dul man oketo komiti ma loyo woro ite dul man. Jo ma bedo i komiti man obedo lutic ma tiyo ite dul man. Adot ma tye ki ikom latic pa dul man nyo latic ma tiyo i lok ma dok ikom cik myero obed i coc kun ceto bot karan madit me dul man (Secretary Law Council) ? Ngat ma ocoyo koko/adot man myero oket cinge iye. Komiti ma neno lok kom woro romo ye winyo koko ma pi tye icoc (koko ma ki tito ki dog). Koko man myero obed ki lok ma cego-cego ikom gin ma otime. Ka ngat mo ocwalo koko ne inyim dul man, pe tye ki twero me gonyo doge. Komiti man bene myero okwed kor lok man me neno Kace latic man oturu cik ma dul man lubu, ma lube ki koko ma dano man romo bedo ni oketo adot iye inyim dul man. Me nyang ada, komiti man romo lwongo ngat ma adot tye ikome ni nyo ladot ki kome me kelo lanyut me medo keero me ada I kom adot man. Komiti me woro man bene aye moko Kace adot man myero me awinya nyo pe myero, wek ki ryem woko. Kace komiti oneno ni myero lok man ki winy , cino nino me winyo lok man yako miyo waraga lwongo bot ladot ki latic cik ma adot tye ikome, ma calo ngec. Lok man pi romo winye inyim komiti man Kace mino pyeraryo wiye acel pwod pe oromo, inge poko ngec. Komiti man tye ki latic cik ma meg gi ma konyo ladot I winyo lok man. Ento ngat ma ma lok man kwako kome (latic cik) tye ki twero kwako kome cik mukene ma romo cung pi en me tyeko lok man, kin nongo en aye culu . Ka ngat acel ikin jo ma lok man gudu kom gi peke i nino me winyo lok man, komiti man romo mede anyim ki winyo lok kadi en kome peke. Lanyut mo kiken ma ki miyo inyim komiti man bedo i kwonge. Ento dano mo romo beyo lapeny mo kiken ma kwako lok (kwonge) pa ngat acel ma lok tye ikin gi ni. Komiti romo lwongo ngat mo kiken mukene me bino kamo lanyut ma mege (kwonge). Inge winyo lok pa jo ango ni duc, komiti mio loke, tame , ma moke ki bolo kwir. Jo ma dwong loyo aye lok gi ki tiyo kwede. Karan me komiti man romo mino adwongi lok man bot ngat mo kiken ma lok man gudu kome inge culu cente bot dul man. Kace komiti man onongo ni latic cik ma labol, romo moko mi: – Kwanyo nying dano man, ki i buk ma nying lungol kop tye iye. – Juku langol kop man ki itic pi kare ma ngene nyo pe ngene. – Waci langol kop man me dwoko gin mo keken ma pe mege bot dano ma odoto eni. – Culu cente – Culu cente me kaka jemi ma obale. Ngat mo keken ma pe oyeng ki mok pa komiti romo cwalo koko ne inyim kot ma malo ma nongo mino apa wiye angwen (14) pwod pe okato inge nongo adwongi lok man. 111 JSC Buk cing lwak Dul ma miyo kony me tam i lok ma dok ikom tic ki cik. Dul man tye ite loc pa ladit ma tye irwom me dairekta, kin lulub kore obedo lutic adek irwom me kamisiona. Tic pa dul man obedo me mino kony mamako cik bot lami tam ma dok i lok cik bot gamente karacel ki latic pa gamente loyo ngino kor jemi (solicitor general) magi tiyo calo lumi tam bot gamente i rwom ma malo. Mino tam ma kwako cik, ki kony bot gamente karacel ki dul ma guru lwak. Tino tic duc ma ladit ma loyo mino tam bot gamente omini gi. Mino kony i km cik bot gamente, ki dul pa gamente mapat-pat Kace kony man mite. Yenyo ki medo ngec i lok ma dok ikom cik me konyo keto lok kom cik i tic ma poore ki tic me keto cik. Gonyo tyen cik ma jang gamente mapat-pat oketo i tic. Donyo i winye ki cono waraga me winye ma kaka gamente karacel ki dule/ jange mapat- pat. Tic ikom winye ma cik ye ikin lami tam bot gamente i lok ma dok i kom cik ki lwak. Konyo winyo lok ikom laara ma pe ki lubu winye iye, ? Mino kony bot gamente ki dule mapat pat, i lok ma dok ikom winye. Gonyo tyen lok ma ki coyo i waraga winye ki cik ma lubu winye man. 112 JSC Buk cing lwak Dul ma coyo dule mapat-pat ma mito tic kun lubu cik i Uganda (Uganda Registration Service Bureau) Ginong i: 4th and 5th Floor Amamu House Plot 5, George Street P. Box 7183, Kampala Tel: 041 235915 ACAKI Dul man obedo dul pa gamente ma pe jenge atir ite ministri ma neno lok kom ngolo kop ki cik ki gwoko Pen-cik. Dul maloyo cono dule mapat pat me bedo tye ite cik me timo cato wil i Uganda kingeyo ki nying me “Registar General” Nying mukene ma dul man ngene kwede bene obedo “Company Registry”. Ento dul man tiyo tic mukene ma pol me cono Jemi mukene mapat ki cono nying dule ma mito timo cato wil (aompanies). Dul man yiye opke ma lube ki tic ma gi tiyo mapat pat calo: 1. Cono ki poko waraga nywal ki waraga to 3. Dul man bene neno lok kom dul ma obedo ka timo cato wil ento dong gi mito juku ne. Dul man bene konyo cono dul ma pe jenge ikom gamente ma mito cako tic. (NGO) Cono dul ma mito cato wil (Registry ot Companies) Dul ango ma myero ki lwong ni dul me cato wil. Dul cato wil obedo dul ma timo kit cato wil mo kiken ma cik ye, ma pe jenge ikom lutice nyo ma ocoyo dul man me bedo tye. Dul me cato wil romo doto DUL ME APAR-WI-ADEK 113 JSC Buk cing lwak dano ki nyinge, dok bene dano romo doto dul man ki nying dul man. Man ber pien jemi pa dano acel pe romo cate me culu den pa dul me cato wil. Witi dul cato wil Dul ma cone me timo cato wil tye layiye aryo: 1. Dul ma tic gi jenge ikom jemi ma dul man tye kwede. Dul ma ocane ma cato kun tice jenge ikom cato bute matino – tino (shares), Nongo lim me timo cato wil ni aa ki I wil ma lwak wilo kwede but dul man. Kace kare oromo me dul man juku tic gi, banya ma tye ma dul man myero ocul, ma pe romo culu ne pien cente peke ma romo , jo ma tye ki cul pi but dul man manon go pwod pe guculo otumkelo cente ma odong i wi cul ma myero gutim wek cente man okony culu banya ma dul man tye kwede. Dong jo ma oculu pi but dul man ma gutyeko cul gi pe bi culu cente mo kiken iye agiki. Dul ma tic gi jenge ikom jemi ma dul man tye kwede Lakodi dul man pe rayo cente kun wok ki iyo me cato bute. Ento dul man rayo cente iyo mapat pat ma calo, cente cone me bedo ikin gi , mic ki bot lurem Pi lakodi dul man, lwak ma tye i dul man moko wel cente adi ma myero gin yogi kar-cel dul man mito giko timo cato wil, kun tye ki den ma mite acula. Dul ma calo man pol kare pe ttiyo tic me nongo magoba, labole Dul ma pe jenge ikom gamente. Kit me cono dul me cato wil Jo ma mito cono dul gi me cako tic myero oneni gulubu yo magi: co waraga ma lego ni nying ma gin mito tic kwede pe ki miyo bot dano mukene. Ka nying ma ki lego ni dong ki gwoko pe tye dul mo i kare me dwer abicel ma bi tic ki nying man. Buk adek ma nyutu winye pi bedo karacel i timo cato wil. Buk man myero onyut nying dul, kodi dul man, ngo ma dul man mito timo, ki cik ma toro lwak me dul man karacel. Wel cente adi ma dul man romo rano iyo me cato bute bot dano .karatac aponga ma dong ki yubu me timo jemi dong tye. Kilwongo ni “Company Form No A1” 114 JSC Buk cing lwak Kwonge ma nyutu lok pa latic cik ma obedo tye I kara ma dul man cone me cako tic, nyo pa ngat ma tye calo ladit ma loyo dul man, me nyutu ni dul mam ocone kun lubu yo matir, dok jemi duc ma mite me cone obedo tye ikara me cone. Karatac opnga ma dong kijubu me kwoge man tye ki lwongo ni “Company Form No A2” Winye me bedo calo dul nyero obed tye kun lacono ne myero obed latic cik nyo dano ma nyinge tye kicoyo me calo ladit maloyo dul man nyo “director” Inge cono dul man me cako tic, ladit ma loyo coc nyo dul ma loyo coc man miyo waraga ma nyutu dul man ocone ikin dule ma pol ma tye katic iyo mapat-pat. Inge dul man cone me bedo dul ma ngene i lobo man, myero oket jemi magi i buk ma meg gi. Lok ma nyutu kabedo ma dul man nonge iye, canduk nama ma waraga pa dul man romo oo bot gi; Jemi megi mite ma onong nino apa wiye angwen pwod pe okato (14days) Lok ma nyutu ludito ma loyo dul man; man bene myero obed ma nongo nino apa wiye angwen pwod pe okato. Lok ma nyutu pok:kit ma dul man opoke kwede labole,nga ma tye ki bute ma dwong loyo; man myero obed manongo mino pyera- bicel pwod pe okato . Wek dano mo ocak tic calo timo cato wil myero onong waraga ma yene tic ki bot lu loc me kabedo man, calo Pader town council, Kampala City Council.Liira Municipal Council. Pi dul ma nonge i kabedo ma bojo, gin romo nongo waraga man ki bot ladit ma loyo lutic pa gamente i dictrwik (C.A.O). Dul man bene romo mito yabo akawat me bank ma megi gi, dok bene myero gunong dano ma bi keto cing gi iye akaut man. Man bene myero obed tye bot dul pa gamente ma ocoyo dul man me bedo tye. Wek dul man otim cato wil , myero gucone bot dul jang gamente ma neno lok kom rayo lim nyo Uganda Revenue Authority(U.R.A) 115 JSC Buk cing lwak Loyo dul ma ocone pi cato wil Twero me lono dul ma ocone bedo icing ludoro ne (Directors) ki jo ma loyo but dul man(share holders) Lodor dul man bedo i kacoke gi ma ki lwongo ni kacoke me bod, me doro dul msn, ento jo ma tye ki but pok i dul man bedo i kacoke ma guru dano duc (kacoke madit) nyo general meeting. Jemi duc time I dul man tye icing kacoke madit ma guru dano duc. Dul acel ?acel ma ocone me timo cato wil myero obed ki lacoc acel ki ladit ma loyo dul man (Director) acel. En dul ma tye inyimg lwak myero obed ki jo aryo ma doro tic gi (director aryo). Direkta romo tic calo karan, Kace pe en kene aye abedo direkta i dul man. Cimo ku loc me dul man myero olube ki cik. Ka aloka loka otime ikom luloc me dul, myero kinyang lacoc madit me dule i Uganda. Jo ma tye ki but pok I dul man romo kwaryo laloc me dul ki itic man, ka gubedo i kacoke. Ngec myero omine bot ladit man ma lube kin go ma dul man omoko. Tam ma dul man kati kwede I kacoke ki lwongo ni “tam pa dul” nyo “Company Resolution” Ma lube ki cik, dul acel-acel tye ki witi tam adek ma gin romo kati kwede i kacoke. Tye tam ma lwak ma bolo kwir kiken aye kati kwede, yako tam mukene kati kun neno ? adek kom angwen (3/ 4 ) pa jo ma bedo I kacoke pa dul man. Juku tic pa dul Dul mo kiken ma ocone I te cik metimo cato wil bedo agonya ma tic pa dano ? Kadi bedidul man dong peke ki keero me mede ki tic pi lok mapat-pat calo to pa jo ma doro dul man, dul man mede ki kwo wang ma ki ruju nyinye ki juku ne ki itic ma lube ki cik. (i) Dul ki kome (ii) Jo ma dul man tye ki banya gi (iii) Jo ma miyo kony i yo mapatpat (iv) Ngat ma tye ka tiyo tic me juko tic pa dul moni 116 JSC Buk cing lwak (v) Ka kot omoko, ma lubu ki Kace: – Dul omoko I kacoke ni kot ojuk tic gi – Dul man obedo dul ma konyo lwak yako pe omiyo lok ma kwako kit ma tic tye kawot kwede bot ladit ma ocoyo dul man itic. Ngat ma tye ki twero me kelo lok me juku dul ma ki itic ma lube ki lok man. – Dul man pe oromo cako timo cato wil i kare me mwaka acel, ni cake ki co me bedo ikin dule i Uganda – Wel dano ma myero okony doro dul man adok piny ma kato wel ma mite ite cik: Aryo (2) pi dul ma dul ma wegi ne dano Adana, Abiro (7) pi dul ma tiyo tic pa gamente ma konyo lwak duc. – Ka dul man dong pe romo culu den ma tye i wiye. Cono nying dul cato wil Mapat ki dule ma dongo ma wa neno i wi atti dule mogo matinotino bene tye ma romo timo cato wil i Uganda kun cik yeni gi. Dul man tye iye cato wil pa dano acel , cato wil ma tye iye tore, ki cato wil ma tye iye note. Cato wil me tye iye note nongo waraga yeo me bedo tye ma ki bot dul ma loyo lok kom cat, ngino Jemi lobo ki teto jemi mayen . lok kom dul man pe tye I buk man Wek dul mo ocone me timo cato wil, mite ni dul man , kadipa rwede myero obed ki nying ma tiyo kwede labole kit gun United Traders omony and sons, Acholi bur Traders . obedo gin ma mite ite cik ni nying dul mo kiken ma timo cato wil myero obed tye. Dul ma pi jenge ikom gamente bene myero ocoo nying gi bot laco nying dule. Cato wil pa rwede I kodi cat man, ngat acel aye bedo rwed jemi duc. En aye bene rwed dul man, ma en aye konyo jemi duc ma mite wek tice owot anyim. Kuna bia cara man obedo mege ni, mite I te cik ni dano man myero ocoo nying bicara ne. Cat ma tore tye iye Man obedo cat ma bedo iye tore pa dano ma cake aryo dok kwede malo. Wek cat me tore obed tye, myero jemi magi obed tye. – Dano ma kato acel ma pe kato pyeraryo romo tore me timo cato wil – Yeyo myero obed tye me tore me cat – Mapat ki tore me bedo idul pi jo ma otore ki miti me cato jemi cat gi pe twene I te cik mapat ki cik ma guru wi jo aryo ma gutore ni 117 JSC Buk cing lwak – Jo aryo ma otore ni myero gu garu lok mapat ma kwako cato wil ma meg gi ni labole , Kace dentye ma mite acula jo ma otore ni myero okati ki yo me culu den magi. – Wek tore man ocak tic ma calo dul ma timo cato wil, mite ni nyingi obed tye. Yo me cono nying cat Me cono nying cat ma dano mo obi tiyo kwede waraga ma nyutu lok ma kwako kom cat man myero obed ikin jemi ma ceto inyim ladit ma coyo nying cat. Man romo time ma pwod cat pe ocake nyo ma nino apa wiye angwen inge cako cat pwod pe okato. (i) Nying cato wil (ii) Kit cat ango ma dano man obi timo (iii) Kabedo madit pa dano man me cat (iv) Nying, kabedo ki anywali pa dano man ma obi bedo won kabedo man, nyo lwak luwote ma gutore me cako cat (v) Nino ma cat man ocake kwede (vi) Mwaka nyo mwaki pa wegi cat man. Ka cat man tye pa dano acel danoman myero oket cinge ite waraga man. Ngat ma oketo cinge ni myero okwonge inyim ladit winyo kwonge ? Kwonge man myeroki ket ikom waraga ma ki pongo me cone. Ka cat man obedo pa dul dano myero dano ni duc okel cing gi iye ? Karatac aponga man (form) romo nonge I kabedo mapat pat; kacato buke madit me Uganda nyo igang cwalo waraga mo kiken inge culu wel cente mo manok ? Inge pongo waraga man ladit ma tye ka tic ikom cone man kwedo kor nying man me neno Kace nying man opore me bedo nying cat man. Nying romo bedo ni pe opre Kace dong kit ye katic kwede, ka ngat mo dong opongo nying man calo nying cate nyo ka nying pe ber me tic kwede ikin dano. Inge pongo nying cat kimiyo waraga ma nyutu ni cat man ada ocone i te cik. Waraga cone man myero obed ikakama nen I gang cat. Ka pe lacat mo onyutu waraga cone ne bedo bal ite cik ? Lacoc ma dit ma coyo nying cat duc gwoko nying duc m lucat mapat 118 JSC Buk cing lwak pat tye katic kwede. Lwak romo bino me ngino nying ma tye katic i cat ki bot ladit man, ento bedo inge culu cente mo manok. Aloloka mo kiken ma time i kare me cat, ikom jemi ma won cat opongo bot lacoc myero nino Apa wiye angwen pwod pe okato inge keto aloka loka man. Ka ngat mo pe okello alokaloka man me cono ne kit ma mite kwede nongo otimo bali cik ? Ka dano mo dul mo nyo lwak ma gutore dak gu cone me cat , gu juku cat myero gunyang dul ma loyo cono nying cat manongo dwer adek pwod pe okato.ka man pe otime bedo bal I cik. Lono cat me tore Cat ma ki tore atora iye myero obed inge pongo / cono waraga winye ma ki lwongo ni “partnership deed” waraga man bene myero ki cwal bot dano ma coyo cat i Uganda me keto ikin waraga cat duc ma ki pongo, ento pe obedo I miti pa cik ni waraga man mite. Waraga winye me tore myero onyut: (i) Nying dul man (ii) Nino dwer ma gu cako cat (iii) Ajog pa dano acel acel (iv) Kit me poko magoba ki peko me cat man (v) Kit me tic me mnoki nino (vi) Jo ma keto cing gi pi lim ma ceto i bank (vii) Twero me gamo den pa dano acel ? Waraga winye man bedo ite cik ma lube ki tore I cato wil. Adot mo kiken romo bedo ki nying cat man nyo ki nying dano acel acel ma tye tore i cat man. Ento kadi bed ni adot tye inyimg cat dano acel acel ma gutore pi cako cat man myero obed tye lok pa kot bene romo bedo nying dano adana nyo ki nying cat. Ngat mao kiken pe romo ryemo lawote ki i dul, pi bal mo kiken labongo yeyo ma romo ryeni dano man. Ryemo ngat mo kiken ki i dul romo nyano juku cat man I tore. Ngat mo keken romo aa ki i dul me tore me cat nman ento myero omi ngec me kare ma nok ma pwode oaa. nyo calo dano acel Cato cat ma calo dano acel nyo calo lwak mite jemi magi:- 119 JSC Buk cing lwak ? Yabo akaunt I bank Pi cat me tore (lwak) yobo kaunt bedo tye kun ki yiyo ki waraga winye, waraga ma nyutu nying ka tic man karacel ki ma nyutu ni dul man ocene i cik. Pi cat ma tye iye dano acel kaut me gang lim (bank) romo yabe kun tiyo ki waraga ma nyutu nying cat man, ki waraga ma nyutu ni cat man ocone me bedo tye ma lube ki cik. Pol kare,mite ni myero ibed ki pot karatac magi ma kirudu dok ki dino odojo (certified copies) Cono nywale ki to Ganga coc man tice me cono jo ma to ki jo ma pwod kinywalo gi anywalo. Ma lube ki cik to nyo nywal mo kiken myero ki coo piny. Ka dano mo onywal waraga nywal bedo tye (bith certificate ) ka dano mo bene oto.waraga to bene bedo tye (death certificate) ? Waraga to nyo nywal tye layi ye aryo macego , ki ma bojo. Lacoc ma dit kene aye tye ki twero me mino waraga nywal ma bojo. Ludite mukene ni duc romo poko waraga nywal nyo waraga to ma cego. Waraga nywal nyo waraga to ma cego ni kare mukene cik pe ye gi. Ento ka dano mo okelo waraga nywal / to ma cego bot ladit ma loyo coc I Uganda, en romo nongo waraga nywal /to ma bjo. Kit me nongo waraga nywal Waraga man obedo gin ma ki miyo pi woro nywal pa dano mo obedo tic pa lunyodo me nyango gang tic pa lacoc madit ni latin mayen kinywalo wek ladit man oco waraga nywal pi latin man. Dano ma otegi ma bene nongo pwod pe ocene ikara ma kinywale romo cone ikare me ditto wek en onong waraga nywal. Me cono pi nywal pa dano /latin mo:- (i) Lanyodo myero opong waraga ma nyutu ni dano mo tye ma kinywalo. Gangi tic pa gamente ma piny duc tye ki waraga magi. (ii) Kanywal otime i ot yat, nyo kabedo mo ma cik ngeyo, kabedo man bi mino waraga nywal ma cek. Waraga maceyo man ki cwalo I gang tic pa ladit ma loyo cono nywal ki to, wek okony nongo waraga nywal ma bojo. Inge pongo waraga ma nyutu ni dano mo tye ma kinywalo manyen , 120 JSC Buk cing lwak myero laryodo ocwal waraga man bot la dit ma coyo nywal ki to ma cok kwede loyo lucoc man tye irom mapat pat: I dictrwik tye CAO. Lacoc madit pi dictrwik (nyo Town clerk), I sub kanti, tye Sub ?county Chief; Irwom ma malo me lobo, opic pa Registra General neno lok man. Ber pa waraga nywal Waraga nywal pa dano nyutu Lunyodo pa latin /dano man Mwaka pa dano man. Ma n konyo ka lok mo tye inyim kot, labole I lok ma lube ki butu ki dano ma mwaka ne pwod pe oromo but nyo lok ma lube ki rwenyo anywali pa latin ma wegi ne oto pi bal pa dano mo. Waraga man bene nyuutu anywali pa dano mo man konyo penyo pi waraga wot (passport) Kare ma ki biko ni dano man nongo romo kwo Kace pe oto pi tim aranyi pa ngat mo. Waraga man bene konyo neno wel cul ma myero ki mok pidano ma oto I can me gudi pi bal pa ladwo motoka. Waraga nywal kony neno mwaka pa dano ma mito cungu mi bedo latela calo me donjo i ot moko cik. Waraga man bene nyutu mwaka me woko tic ka dano man obedo latic pa gamente. Waraga to Waraga to pat ki waraga pa dakta ma nyutu ngo ma okelo to pa ngat moni. Waraga man obedo waraga ma nyutu ni adda, dano moni oto. Lacoc ma dit (Registrar General) nyo lutice irwom mapat pat aye miyo waraga man. Waraga ma dakta miyo me nyutu ngo ma okelo to pa dano moni romo bed lanyut ma ber ni dano moni oto ada dong romo konyo iyo me nongo waraga to. Waraga to tye layiye aryo ,ma cego ma ki miyo ki bot otis pa CAO, nyo otis mogo matino tino i gamente ma piny . calo sub county waraga to ma bojo nonge ki igang tic (Otfice) pa ladit ma loyo cono to kinywal I dul maloyo cono jemi duc ma time i lobo man. Ber pa waraga to – Me nongo waraga ma miyo twero bot dano mo me lono jemi pa lato – Me nongo cul ki bot dul ma gwoko lim pa lutic ni o wa I tegi gi 121 JSC Buk cing lwak (NSSF), nyo me nongo lim ki bot dul mo kiken – Me nyutu ni dano mo ada oto ka lok mo tye inyim langol kop ma lube ki nek I rwom mo kiken. – Me nyutu ni latin moni adda obedo latin kic dako tonyo laco to kama nongo lok man mite Kit me nongo waraga to Kadi bedi dano mo oto ki gang nyo i ot yat, waraga to romo nonge. – Ka dano mo oto ki i ot yat lutic me ot yat miyo waraga ma nyutu ngo ma onyayo to pa dano man , manongo dakta oketo cinge iye dok odino stam iye. – Waraga man ma dakta omiyo ni karacel ki waraga aponga ma tyero kama leng ni dano moni oto myero acet bot dul ma coyo to ki nywali i Uganda. – Kabedo mogo mapat pat ma ki guru iye dano nyo kabedo calo ot yat romo mino waraga to ma cego bot dano man. – I yo mukene ngat ma dano ne oto romo penyo pi waraga to kun nyutu ni ada dano dano ne oto woko. Man romo time ki I kka bedo pa dano man inyim ladit ma loyo lutic pa gamente (CAO) dictrwik i gombolola nyo lacoc madit mo dictrwik Pi dano ma oto ki gang myero ki tim jemi magi. Cwal waraga pa LCI ki waraga ma nyutu to pa dano man bot ladit wi sub county me nyutu ni dano ma to me ki pongo piire ni oto adda. Sub county myero omi waraga to ma cek Nen ma Ber (N.B) Waraga / karatac aponga duc ma ki tiyo kwede me cono pi jemi duc ma cone ite cik romo nonge inge culu cente ki I kabedo magi – Gang tic madit pa dul ma tiyo ilok kom coc. – Gangi tic pa dul ma loyo lok kom cik ki lubu Pen-cik ma tiye i Kampala, Mbale, Mbarara , Gulu – Jang kacato buke i Uganda (Uganda book shop) – Gang tic pa abili mukene 122 JSC Buk cing lwak – Gang tic pa langec cik mo keken Tic pa dul kwako cono jemi mapat-pat i Uganda i lok kom cono Dul ma pe jenge ikom gamente Dul ma pe jenge ikom gamente obedo dul ma tiyo pi konyo lwak I miti gi labongo cul, kun pe gi tiyo me nongo magoba I tic gi ento me mino kony bot lwak ma peko odiyo gi labole tye calo Dul pa mon ma okwako cik (FIDA) ma miyo kony bot dano ma peke ki cente me culu pi dano ma ngeyo ck ma romo konye me bedo lapilida. Dul man romo bedo calo dul ma tye ki nying lwak ma otore, nyo calo dul ma banyagi gik ikom wel lim ma gino ngo ki i jemi ma gi tye kwede ? Dul mo kiken ma mito cone myero oco waraga me lego gwoko ma gi mito tic kwede. Waraga ma ceto atir bot dul ma kwako cono jemi mapat pat i Uganda. Inge nongo waraga lega man, ladit ma loyo tic man ngiyo te but mi neno ka nying eni dong pe tye ka tic nyo ka pe ki lego ni ki gwok bot dul mukene. Ka ononge ni nying man pwod pe tye katic nyo pwod pe ki lego ni ki gwok, dul man gwoko nying man bot jo ma ocoyo waraga man. Rwate ni ka dong ki gwoko nying bot dul mo kiken ,dul man myero ocet anyim me neno ni ki pongo waraga pi cono dul man me bedo tye ma lube ki cik ki bot dul man ma kwako cono jemi mapat pat i Uganda. Kace dul man ma pe jenge ikom gameante ni bi bedo calo dul ma guru lwak ma pol (Association) myero gu co waraga bot dul ma loyo wil dule ma pe jenge ikom gamente . Ento ka dul man obedo dul ma bi tic calo dul ma banya gi gik ikom jemi ma gi tye kwede inge lego gwoko nying gin romo mede anyim me cwalo ngec bot dul ma loyo wi dule ma pe jenge i kom gamente i Uganda ? I kore, bad pa NGO miyo waraga ma nyutu ni gu penyo twero ki bot bodman, dong gi romo me de anyim me pongo waraga me cone cal dul ma banya gi gik i kom jemi ma nongo gin tye kwede. Ladit ma coyo dule me Uganda pe romo cono nying dul NGO mo kiken ka pwod dul man pe ocore bot luloc me NGO i Uganda Cone duc bedo iye cul, dul ma loyo cono dule aye moko wel cul man. 123 JSC Buk cing lwak Dul ma neno lok kom yubu cik Ginonge: Uganda Law Reform Commission 8th Floor, Workers House P.O Box 12149, Kampala Tel: 041 346 200/341083/341138 Fax: 041 254869. www.ulr.go.ug Email: lawcom@infocom.co.ug. Acaki Dul ma loyo lok kom yubu cik iyo mapat i Uganda (U.L.R.C) okati itic i mwaka 1990 i ot moko cik. Dul man ikoore onongo twero me bedo dul ma tye ite Pen- cik i cura 248 me pe cik me Uganda. Ma pwod dul ma pe ocako tic, tic me loko cik i yo mapat ?pat nongo tye tic pa dul me cik ite jang gamente madit ma loyo lok kom cik ki tic Pen-cik me Uganda. Dul man bedo ki won kom ki dano abicel ma tye irwom me kamicona (commissioner). Jo ni weng, ladit lobo (president) aye cimo gi me tino tic man, i tam pa lami tam madit bot gamente i lok kom cik. Cik cimo ni won kom me dul man ki lwake angwen myero gubed jo ma okwano cik ki dok bene myero gubed:- Langol kop ma ojuku tic, nyo ma ongo olwonga me tic i nyo ma kilwongo alwonga me tic i winyo adot i kot ma malo, ki kot ma malo. Dano ma dong tye ki keero me nongo rwom me bedo langol kop madit i kot me winyo koko pi adot nyo i kot ma malo. Dano ma okwan cik dok bene obedo katic ma calo pirida pi kare ma lac, nyo lupwonye ma gubedo ka pwonyo cik pi kare malac i gang pwonye ma malo , nyo igangi pwonye mo keken ma pwonyo cik i Uganda. Cik bene nyutu ni jo aryo mukene ma tiyo ite dul man myero pe gubedo lungol kop, nyo pi gubed jo ma okwano cik, ento jo ma tiyo tic ma romo bedo ber pi dul man, Won kom kene aye tiyo kare duc. Ento, jo mukene ni tiyo ikare ma DUL ME APAR-WI-ANGWEN 124 JSC Buk cing lwak nongo gin mite . Tic pa dul man Tic pa dul man ma pi gi tego aye me ngino ki yubu kor cik duc me Uganda pi kare. Dul man tye ki twero me mino tam pi loko cik me lobo mor Du man bene myero ocoo adwogi tic gi me kare ki kare ma nyutu ngo ma tye ka wot anyim. Myero bene gu co adwogi tic pi mwaka acel ?acel me peto ne inyim kacoke me ot moko cik Itimo jemi magi , dul man lubu miti me oo i ye adwogi me : ? Keto cik me lobo man kun neno kit me te kwaro pa dano duc me Uganda, karacel ki twero pa dano adana me wi lobo. Keto cik ma paro pi aloka ?loka me miti pa dano me Uganda. Guru ki ribu cik me Uganda Kit ma yi dul man opoke kwede Tic pa dul man opoke layiye aryo. – Dul ma neno lok kom loko cikk – Dul ma neno lok kom ngino cik iyo matut. Dul man bene tye ki dul ikine ma neno lok kom lim ki tic mapat-pat pa dul. Ladit ma loyo dul tye irwomo me kamisiona, ma lalub kore obedo lakony kor komisiona (Assistant Commissioner). Dul man tye ki lungec cik aryo; yiye opoke adek. (ii) Pwony ki cono yo me pwonyo dano (iii) Kit me bedo ikin lwak (note ikin lwak) (iv) Langec lwak pi kare ma lac i lok kom ber bedo pa lwak i kin gi ken 125 JSC Buk cing lwak gi aye loyo dul me note ikin lwak (sociology department ). Dul aryo mukene ni tye I te loc pa lungec cik. Miti pa dul man Ngino i yo ma tut, cono/ kati ki tam me jwano cik ma pe opore pi lwak. Onyo tyen cik ki weko cik obed ma lwak romo nyang oyot. Keto icoc tam ma mite me ribu ki guru cik ma tye i Uganda Yenyo ki neno yo ma cik romo tic kwede i yo ma ber i Uganda, i kit me nyano ber bedo i kin lwak. Kwedo kor cik, ki ngo ma cik man romo kelo i kin dano ki ki kelo itic. Keto witi cik mapat-pat ki yo mapat ?pat me tic ki cik i lobo mapat-pat romo tic kwede i Uganda, ma lube ki kit ma Uganda pat kwede ki lobo magi. Dul man nyinge mati obedo “Law Revision Department, ento nyinge makene bene “Law Revision Cente”, Nyo kama kirojo iye cik. Dul man tye ite loc pa kamisiona ma loyo lokkom roco cik, lalub koore obedo “Assistant Kamisiona” nyo lalub kor kamisiona. Dul man tye ki ludite ma ngeyo cik irwon ma malo, ki ladit ma tye ki ngec me keto cik icoc , karacel ki ngat acel ma konyo i lok me yenyo ngec. Dul man tye ki tic me ngino kor cik ma tye ka tic i Uganda. Iyo me roco cik, dul man tiyo matek me neno cik man tye ka wot kar cel ki aloka loka me lobo, karacel ki neno ni dano duc onongo cik manyeni. Tic pa dul man iyo me roco cik tye: Me gwoko cik ma ki rojo maber, yako mede ki roco ne kit ma nongo mite kwede, kare ?ki-kare. Keto dul ma bedo kare duc me kelo aloka ?loka i cik me Uganda Me neno ni cik me Uganda kirojo, dok kelo aloka loka ma opoore bot lwak duc me Uganda. Me neno ni dul man tye ki yo me poko ngec bot lwak kun tiyo ki diro me komputa. Gin acel ma dul man otimo iyo me roco cik ma tiyo i lobo Uganda obedo me 126 JSC Buk cing lwak kelo kamaleng cik ma pi gi tego i lobo man mwaka 2000 nono Aloka loka man kwako jemi magi: Twero me keto cik ma ladit lobo tye kwede ki loko obedo calo mok. Jemi ma oloke calo nying, kabedo, lutic bene ki coyo piny. Man oweko Pen-cik me Uganda tye kauuot anyim ki aloka-loka ma i lobo Uganda. Jemi ma ki coyo i but karata odok malo, i wi karatac. Cik duc neno mon ki co ma rom Bal ma tino i yo me coc ma nongo tye i cik me acel ki yubu. Dul man dong kombedi okelo buk Pen-cik manyen woko, ma ki rojo i mwaka 2006 kar-cel ki cik ma pi gi tego me bedo tye kun paaro pi aloka loka ma obedo tye in Pen-cik me 2005. Dul man ben oyiko/oyubu cik ma tino-tino me lobo man ma ki loko Tic pa lwak i yubu cik. Dul man mito ni dano duc obed tye itic me yubu cik me lobo man, weko dano duc obed kidwon me yubu cik me lobo man, weko dul man keto cik ma nyutu miti pa dano duc ma lube ki te ?kwaro pa dano duc ma i lobo man. Dul man bedo ki kacoke me penyo tam ki bot dano, me nongo ngec ki bot lwak i lok ma kwako yubu ki keto cik. Dul man bedo ki miti mi jemi magi ki bot lwak: Mino tam gi ma kwako kakwene pa cik ma mite aroja. Me bedo tye ikare me keto cik pien gin aye lwak ma tiyo ki cik iye agiki. Mino tam pi kwene ma cik mayen mite iye Lubu kor cik mayen wek kinen ti cik man okete itic. 127 JSC Buk cing lwak Dul maneno lok kom bulu ki lutino Ginonge i: Simbamanyo house cok ki Central Police Station, Kampala Plot 1 Lumumba Avenue. P.o Box 7136 Kampala Tel: 041 347854 ACAKI Dul ma loyo lok kom bulu ki lutino obedo dul ite Ministri ma loyo lok kom mon ki co, lutic ki dongo pa dano me lobo man. Dul man nongo kong ki lwongo ni “probation and social welfare”. Dul man tiyo tic matek, me keto tic duc ite cik kun neno ni dano onongo kony, ma lube ki ber bedo i kin paci. Tic man obedo tic me mino kony nia ki bot ladit ma loyo kodi kony man me ngino tim pa lutino, nyo lubal me acel. Dul man tye ki tic me neno lok kom bulu ki gwoko twero pa lutino i Uganda, ki neno ma tut bot Jo ma tye i can me bedo i peko cawa mo kiken, calo ma guturu cik. Tic man obedo tic pa ludite ma ki lwogo gi “probation officers” nyo ladit ma loyo lok kom ber bedo pa lutino ma bedo i dictrwik acel-acel. I gombolola, ladit ma neno lok kom ber bedo pa lutino obedo CDO (Community Development Otfice). I tino tic gi, ludite man lubu cik ki mok pa ot moko cik ikom lutino, mok me ot moko cik me ber bedo pa dano, karacel ki mok me tic pi dano (lwak). Tic pa ladit ma neno lok kom ber bedo pa lutino ? Ludite ma neno lok kom ber bedo pa lwak tiyo tic ma pi gi tego iyo me gwoko twero pa lutino, pe iyo me bal kiken ento iyo me bedo ikin lwak iyo ma opore. Tic magi tye iye: (i) Bedo inyim kot pi lok ma kwako lutino . (ii) Kwedo kor lok ma kwako lutino imiti pa kot (iii) Mino adwogi lok ma gu kwedo kore ma kwako bal ma lutino otimo karcwl ki bal ma otime ikom lutino. (iv) Ngino tim pa lutino ma ki kelo gi inyim ladit man pi bal mo. (v) Ngino kor lutino ma ki gonyo gi pwod agonya ki ikabedo me yubu kit dano. DUL ME APAR-WI-ABIC 128 JSC Buk cing lwak (vi) Ngino gang ma gwoko lutino matino ma wegi gi peke ma lube ki cik (vii) Kwedo kor lutino ma tye ki gwoko gi i gwoko lutino,ki ribu lutino man ki wegi gi. (viii) Lubu kor bal ma otime i kom lutino ki timo jemi duc ma twere me neno ni cik otiyo i kom bal man. (ix) Konyo gangi ma tye iye lutino ma peko obwoyo. (x) Pwonyo lwak me kabedo mapat-pat lok kom kit me gwoko lutino. (xi) Ket kam aleng yo ma opore me gwoko lutino ma romo bedo i peko ma lube ki kwo ma gin tye kanongo. (xii) Mino yo nyo kubu kin dul ma pe jeng i lok kom lutino. (xiii) Mino ngec matut i lok ma kwako lutino gwoko lutino i yo ma opore. Cik aluba ma kwako lutino I tic ma kwako lutino ma tino, ludite ma neno lok kom gwoko lutino myero olub cik magi:- Woro twero pa lutino Tic pa lwak me neno ber bedo pa latin Miti pa latin ma ber loyo Pe me weko latin owok ki i lok kot ma bojo calo pa jo ma dongo. Gang pa lunyodo pa latin ki kabedo i kin lwak aye obedo kama ber ma latin myero odong iye. Pe me weko lok kom latin oni inyim langol kop. Twero pa lutino Dul ma neno lok kom bulu ki lutino tye ki tic me neno ni twero pa lutino pe ki tum. Itic man, dul man tye ki tic me pwonyo lwak ki lok ma kwako twero pa lutino. Dul man bene tye ki twero me pwonyo lwak i lok kom ngo ma lutino myero otim. Twero me bedo i cing lunyodo gi Twero me cam ki ruku bongo 129 JSC Buk cing lwak Twero me nongo yat ka komgi lit Twero me kwan. Twero me bedo i kin dul ma neno lok kom lutino, calo dul tuko. Bedo ki woro i gang bot lunyodo ki ludongo. Timo tic me gang Bedo ki woro i kom lutino luwote. Pe me timo bal mo kiken Bedo ki ngec me gin atima i kabedo ma gin tye iye. Me tic ki cik a gwoko gi ki twero ma gi tye kwede iyo maber. Konyo lutino ma pe lubu cik Tic pa ludite ma neno lok kom ber bedo pa lutino i dictrwik acel obedo me neno ni konyo lutino ma gutino bal nyo lutino ma pe gulubu cik. Lutino man obedo lutino ma gi tye aroja ki cik- Nyo lutino ma guroce ki cik. Bal pa lutino romo bedo bal matino calo lweny , dok bene romo bedo bal ma dongo calo bal me nek ki yako jemi pa dano. Pol kare bal ma lutino timo obedo bal matino calo me lweny. Pol kare, bal magi pe mito ceto inyim kot ki wok ki yo ma bor ma kot lubu. Bal magi loke romo tum i kabedo ma bal otime iye kun lubu kony pa LC1 130 JSC Buk cing lwak me kabedo man. Cik bene moko ni lutino ma gubalo pe myero obed karacel i kin ludongo ma gubalo bal. latin nyako ma obalo bal myero obed icing dako ma ogwoke ki igang buc. Tye yo ma pol ma bal pa lutino romo cobe kwede labongo cwalo latin inyim langol kop i kot yo man tye kit magi. Ribe inyim lari-tal: Man tye iye dano ma bedo idyere ma pe lenge tung cel. Man bedo me ribu kin jo ot pa latin ma obalo bal ki jo ot pa ngat ma kibalo jemi gi ni. Laro lok bedo tye me tyeko lok iyo ma opoore pi jo aryo ni duc. Man bedo ma lube ki tic pa jo mukene ma bino ikin jo aryo ni kun ki lego ni gutim kica i kin gi ken gi ken gi. Culu jemi nyo dwoko kawang jemi:Man bedo tye kama latin obalo jemi pa dano mo, nyo okwalo jemi pa ngat mo. Yo man tye iye dwoko ka wang gin ma ki kwalo /balo ni ka ma cal kwede. Ka latin okwalo gweno, karacel gweno man pwod nongo, ki romo dwoko ne can, ce kono ka gweno man dony peke, ki romo leno lakare ki gweno ma dite rom aroma ki gweno ma latin okwalo ni. Culu jemi kono tye iye dwoko kawang jemi ma obale. Calo i lok kom gweno, ma ki dwoko gweno, won latin romo culu gin mo kiken ma rom aroma ki wel gweno, calo cente nyo gin mo mukene. Yo magi me cobo bal obedo yo ma ki romo tic kwede me cabo peko i kin gangi ma tye iye lutin labongo rwako abili ki kot iye. Cwalo lutino i kot obedo yo acel me copo bal ma lutino otimo. Yo man myero ki ti kwede i bal ma tego , dok bene kot myero obed calo yo me agiki me tyeko peko man. Yo man romo bedo iye mako ki tweyo latin man pe otur twero pa latin, tye jemi ma myero ki lub ka ki bi tiyo ki yo man me tyeko peko ikin dano ma mite ni ki mak latin man. Man lube ki cik, bal ma tye iye lutino roje ki cik bedo i twero pa kot ma neno lok kom gani pa dano (kot me ot), ki lutino. Ento ka latin mo tye ki bal me nek, lok man bedo inyim kot ma malo. Me aryo, Kace latin tye ki adot me bal ma gutimo karacel ki dano madit, lok man bedo inyim kot ma tye ki twero me winyo adot pa dano ma diti. Bedo pi bal ma dongo adada ma lutino ma giroce ki ci ceto inyim kot. Ka kimako latin mo pi bal me turu cik, myero ki tim jemi magi. Myero kin yang lunyodo pa latin onyo ngat ma gwoko latin meno Lalub kor won kom LC1 ma ite cik en aye obedo karan ma loyo lok kom lutino myero bene onong ngec Ka latin kimako, en bene pwod tye ki twero me tito ngo ma otime. Lunyodo pa latin myero obed tye inyim abili Kace latin man tye ka gamo lapeny. Ka lunyodo pa latin peke, ladit ma lubu kor LC1 ma obedo karan ma neno lok kom lutino , nyo ladit ma aa ki i dictrwik ma neno lok kom ber bedo ki lutino myero obed tye ka abili tye ka penyo latin man. Abili romo tyeko lok man labongo cwalo ne inyim kot. Kace abili pe oromo tyeko lok man, ki romo gonyo latino man i twero pa abili labongo cul mo keken. Ka pe ki gonyo latin man pi tutunu, myero ki cwalo latin man inyim kot ma pe okato cawa pyerayo wiye angwen. Lutino ma gutino bal myero pe gubed i ot buc acel ki ludongo. Ka latin ma labal obedo nyako, omyero obed ite loc pa ladit ma bene dako i gang buc. Moko bal i kom latin Man obedo cwalo latin inyim langol kop, langol kop kwano bal pa latin man yako penyo ka latin man ye bale nyo pi ye bale. Kace latin okwero ni en pe i timo lok mede anyim i kot, kon Kace latim man oye bale, kot loke kamaleng, inyim latino man. Cik pi ye mino pwod pe bot latin ma mwaka ne pwod pe oromo apa wiye aryo, pien , kinongo ni tam gi pwod pe romo timo bal imiti. Latin ma adot tye i kome obedo latin ma kicwalo inyim kot kawinyo bale. Latin tye ki twero ma calo: – Me nongo ngec i kom bale, – Me bedo tye kawinyo bale 132 JSC Buk cing lwak – Me winyo lok kome oyot-oyot. – Me bedo ki latic cik ma cung pi en i nyim langol kop. Ka won latin, nyo latin ki kome pe romo culu latic man, tye dul mogo miyo kony cung pi dano ma pe romo culu pi lucungu pi gi inyim langol kop i kot. Dul man tye iye FIDA,(nyo dul pa mon ma gukwano cik), Legal Aid Project (LAP), dul ma miyo kony i lok kom cik, Law Development Centre (LDC): dul ma tye iye gang pwonye me medo ngec i lok ma kwako cik; Uganda Law Society; dul ma guru wi lutic cik duc me Uganda ; karacel ki lacwak lwak nyo (Public defender). Ma lube ki cik pa lutino, gamente ma piny myero omi kony bot latin man inyim kot; Latin man bene tye ki twero me penyo lucaden ma tye ka lok ikom en, karacel ki jo mukene ma tye ka lok i kom bale inyim langol kop. Obed ki lunyodo ne i kare me kot Myero ki tere calo dano adana. Myero bene ki gonye pi tutunu inyim kot. Latin ma tye ki bal tye ki twero me kati woko ki i buc pi tutunu. Man nyutu ni latino man romo ceto gang pi tutunu, kun yube me dwogo inyim kot kawinyo adot ma tye ikome ni. – Gonyo lutino pi tutunu tye me nono – Latin myero olub cike me gony man. – Kot romo penyo dano ma cung pi latin, ma pol kare bedo wegi latin ma gi tye ki waraga anywali gi karacel ki waraga ma aa ki bot won kom LC1 Ka ngat ma cung pi latim man peke , kot pwod romo gonyo latin man pi tutunu Kace latin man oye ni ebi lubu cike ma lube ki gony man kit ma kot moko kwede. Pe tye ni laryodo, nyo lacungu pi latin inyim kot aye myero peny pi gonyo latin ma ki i buc pi tutunu. En latin man ki kome bene romo penyo ni kot ogonye pi tutunu. Kagwoko lutino ma bal gi pwod tye inyim kot Kabedo man obedo kabedo pa gamente ma ki cwalo iye lutino ma pwod ki tye ka kwedo tino ma pwod ki tye ka kwedo lok kom gi. Lutino myero pe gobed i gang twec pi tutunu acel ki ludito lutino ma pe gunongo agony pi tutunu (bail) 133 JSC Buk cing lwak ki cwalo gi i kabedo caalo magi. Kabedo tye iye kabedo calo Naguru, Mbale, Fortportal, Gulu. Ma duc obedo gangi buc pa lutino pi tutunu. Gangi buc man pe obedo ka tweyo lutino ma lubal kiken. Obedo gangi bedo ma lutino ma mito kony bene bedo iye. Latino ma tye i twec pi tutunu i gang buc man tye ki twero me nongo jemi duc ma dano duc nongo mapat ki jemi ma myero gu keny pien I buc . man tye iye: Poko tutino anyiira ki ikin awobe. Labal ma latin anyaka myero obed ite loc pa ladit ma dako. Latin ma bale dit oweko en tye ibuc ma pi myero obed i buc man pi kare ma kato dwer abicel. Ka lok man pwod pe otum ikara man, kot myero ogony latin man. Kace lok oloyo latin ma adot obedo ikome, kot cwalo latin man i twec me yubu kit, i kabedo me yubu kit lutino nyo “National Rehabilitation Centre”. Man romo time ka ladit ma loyo lok kom lutino ocoyo waraga ma nyutu kit latin ma pi kare m’okato angec. Kabedo me loko/ yubu kit lutino tye ki tic me konyo loko kit lutino ma ki cwalo gi kuru/kuca me bedo anywali lobo ma kit gi bejo/gene. Pi kom bedi ni, kabedo me loko kit kwo a lutino i Uganda kany tye acel kiken. Kabedo man ki lwongo ni kampirigisa, iyo ma aa Kampala dok tung Masaka. I kaara me twec, lutino nongo pwonye me bedo ki diiru me tic cing ma romo konjo gi i kwor me anyim. Lutino ma tye i gang twec man tye ki twero me lunyodo karacel ki wadi gi. Lutino ma mwaka gi pe kato abicel pe myero obed i buc man pi kare ma kato dwer adek; yako lutino ma mwaka gi kato abicel pe myero obed i buc man pi kare ma kato dwer apa wiye aryo. Ento ka latin otimo bal ma pwode romo bedo pwod me to, latin man myero obed I buc pi kare ma pe kato mwaki adek. 134 JSC Buk cing lwak Dul ma loyo adonyi ilobo man Ginonge: Directorate ot Citizenship and Immigration Ministry ot Internal Afffairs Plot 75 Jinja Road P.o Box 7165, Kampala. Tic pa jang gamente ma neno lok kom anywali ki adonyi. Dul man tye ite dul ma dit ma tice tye me keto cik ma kwako adonyi , nyo wot pa dano me kwako adonjo i lobo man. Tic pa dul man tye ma coyo atir i Pen-cik me Uganda karacel ki ite cik ma kwako lok kom anywali ki adonyi . Tic man tye me: Cono lwak ki mino bot dano duc waraga ma loko ikom dano acel-acel ma obedo anywali me Uganda. Mino waraga wot bot dano, calo waraga wot me ceto woko. Cono dano me bedo anywali me lobo mo nyo ngolo cone ne pi lok mapat pat. Mino karacel ki kwaryo waraga ma yeni dano mo me bedo adonyi i lobo man. Mino waraga ma tito lok okm dano mo ma pe obedo anywali lobo man. Ngino kor cik mapat ?pat ma romo nyano lapeny i lok ma kwako anywali pa dano ki bedo calo adonyi i lobo man. Lakodi peny man ceto atir inyim dul me Jang gamente man. Myero onenge bot lwak ni du man tiyo tic pa dul ma dit ma neno lok kom adonyi ki anywali ? DUL ME APAR-WI-ABICEL 135 JSC Buk cing lwak Koko bot Minista pi lok ma dul man okati kwede Ma lube ki cik, dano mo kiken ma pe oyeng ki lok ma dul man okati kwede i kome romo cwalo koko ne bot ladit ma loyo dul man ? Man myero obed i kin nino pyer-adek (30 days) inge nino ma dul man okati ki lok man. Ladit Minicta tye ki twero me yee lok ma dul man okati kwede, nyo kweero ne yako i koore dwoko lok bot dul man wek gi nen kor lok man odojo. Kace dano man pwod pe oyeng ki lok pa Minicta man, ma ikoore odwoko lok bot dul man me neno koore odojo, dano man romo medo koko ne anyim bot kot ma malo. Lok ma aa ki i kot ma malo bedo lok me agiki. ANYWALI Pen-cik me Uganda karacel ki dul ma neno lok kom anywali ki adonyi nyutu nga ma myero obed anywali lobo man ki ngat ma pe myero obed. Nongo anywali romo bedo iyo mapat pat ma tye iye: (i) Anywali me nywal (ii) Anywali acoya (iii) Anywali pi dongo i lobo man. Anywali me nywal pe romo kwanye ki bot dano, ento bedo anywali me acoyo (icone acoya me bedo anywali lobo moni) ki anywali pi dongo adonga kamoni romo kwanye ki bot dano man i cawa keken. Ngat ma tye ki anywali me nywal pe romo rywme me ceto i lobo mukene ma lube ki cik, nyo pe romo cwale tek ?tek i lobo mukene i te cik mo kiken. Anywali iyo me nywale Ma lube ki cik, dano ma calo magi obedo anywali me lobo ma lube ki nywal. (i) Dano ma ki nywalo i Uganda kony ma lunyodo ne, nyo kwan ne obedo tye nyo acel ikin kwan ne obedo lakaka acel i Uganda ma nongo bedo I wang kac me lobo man ni cake i nino dweracel me dwer me aryo mwaka Alib ? acel, mia bunwen, pyera nyo winye abicel.(1st 1926) (ii) Dano ma kinywalo I Uganda nyo woko ma ikara me nywele nongo laryodo ne acel tye anywali Uganda pi nywal. (iii) Latin mo kiken ma tye ki mwaka ma pe kato abic ma ki nongo i 136 JSC Buk cing lwak ngom me Uganda, ma wegi ne pengene bedo calo latin me Uganda pi anywali. Anywali iyo me coc Dano ma calo magi aye romo pongo waraga me cone me bedo anywali Uganda. Dano ma ki nywalo i Uganda ma i kara nywale lunyodo ne nongo pe tye ki tic mo matir i Uganda, nyo ka nongo pe gubedo calo oning ayela, dok dano man omede ki bedo i lobo man wi cake imwaka 1962 (i) Dano ma onyome ki anywali lobo man, ma nyom gi tye ite cik kun dong oni pi kare ma cake i mwaki abic odok kwede malo. (ii) Dano ma imiti ne, odak me bino i Uganda, dok bene dong tye i lobo ma pi mwaki apa (10) odok kwede malo. (iii) Dano ma ikara ma Uganda cako lubu pen ? cik nongo dong tye i Uganda pi mwaki ma romo nyo kato pyeranjo. Anywali me dongo i lobo man adonga Cik yeni dano ma obedo i Uganda pi kare ma cake pyeraryo odok kwede malo me cone me bedo anywali lobo man. Dong obedo i Uganda pi mwaki ma ojoke duc ma romo pyeraryo (20) Obedo tye i Uganda pi mwaki aryo (nyo dwer pyeryo wiye angwen) labongo kato Woko ni oo wa ikara me pongo waraga cone man. Tye ki ngec ikom leb mor acel ma ki tiyo kwede i Uganda kony, nyo ka ngeyo leb minu. Obedo dano ma kite ber Tye ki miti mi mede ki bedo i Uganda matwal. Cik me Uganda yeni anywali mo keken me lobo man ma tye ki mwaka apa wiye aboro me ditto, ma gwok onongo waraga me bedo anywali lobo Uganda bene. Cik bene yeni dano ma pe obedo anywali lobo man, ma ocone me nongo waraga me bedo any wali, me gak ki anywali lobo ma kamege, kun medo ki anywali lobo man ma en ocone me bedo ni. 137 JSC Buk cing lwak Dwoko dano i lobo ne tek tek kun kitiyo ki cik Ladit Minicta ma neno lok kom Jemi ma time i Uganda romo cono waraga ma en keto cinge iye me dwoko dano mo kiken ma cik pe oyee ni myero en odony i lobo man pi kare ma ngene, nyo ma pe ngene. Dano ma cik me lobo man gengo gi donyo i lobo man bedo i lobo man i yo ma turu cik. Dano magi tye ikin wiye gi dano calo: (i) Ngat ma wiye pe tiyo ma ber (ii) Lalak attar. (iii) Dano ma cate; nyo, (iv) Dano ma obedo ka nongo lim iyo me cate, ikara ma pwod pe odonyo i Uganda. Minista bene romo moko ni dano ma tye ne i Uganda turu cik bene myero ki dwoke i lobo ne tek ?tek kun lube ki cik. Ngat mo kiken ma Minicta omoko ni myero ki dwok i lobo ne tek tek romo cwalo koko ne bot kot ma malo kun gwoko nino ma pe myero okat nino apa wiye abic ni cak ma ki moko kwede lok man. Ka dano man pwod pe oyeng ki lok pa kot ma malo , dano man pwod romo cwalo dwon me koko ne bot kot ma winyo koko pa jo ma pe gi yeng ki lok pa kot mukene. Dano ma kimoko ni myero ki dwok cen tetek, ma lube ki cik; ki dwoko cen kama en oa ki iye. Passport obedo waraga ma lobo acel acel miyo bot anywali ne me weko gin obed ki twero me wot i lobe moken. Anywali me Uganda tye ki twero me lego pi dok nongo waraga man. Nongo waraga wot man (passport ) obedo twero pa dano acel-acel me Uganda, ento pe obedo pwoc ma aa ki bot gamente pi jo mapat pat. Yo me nongo passport nyo waraga wot lube ki Kace dano man tye: (i) Kapenyo pi waraga man wang me acel, (ii) Kapenyo pi waraga manyen pien maconi dong kare ne okato woko, (iii) Kapenyo pi waraga mukene Kace maconi oryweny woko 138 JSC Buk cing lwak Pongo pi waraga wot wang me acel. Ngat ma mito waraga wot wang me acel pongo karatac tam aryo. (i) Me nongo waraga wot me Uganda nyo (FOMA). Dano man myero oketo cinge en ki kome i waraga wot man. Dano mo ma kite ber dok tye anywali lobo man kite attir myero ocung pi lapeny waraga wot man. Karatac Form B tye ki kakama lacungu i kom dano ma keto cinge iye inge pongo kama mite aponga. Waraga man myero owok i cing LCI, LCII, LCIII wek gu ket cing gi dok bene gu din stam iye. I koore waraga man bene myero ocet bot lawang ladit lobo i dictrwik acel ? Dano man bene myero okel cal ma tino angwen. Ngat ma ocung pi dano man bene myero oket cinge i kom cal pa dano man. Myero lapeny waraga ma obe ki waraga ma nyutu pi ngo en mito waraga wot. Ka waraga man mite pi aruya, omyero ki ket ngo ma weko waraga man mite pi aruya. Gin aruya bene myero ki ket i waraga man. Pinyo waraga man mite pi aruya bene myero ki wek ongene bot lutic ma tye i ot yubu waraga man, i kare me cwalo waraga lega man. acel aye cwal form ma mege i gang tic padul ma loyo lok ma tye i lobo man, ma calo jang gamente ma malo . Ka dano ma tye kama bor ki Kampala, myero nyo en romo cwalo fom me penyo passport nyo waraga wot man bot jang dul man ma tye nonge i but Uganda mapat-pat calo: Mbarara, Gulu Mbale, Arua, Jinja, Hoima ki Masidi. Inge mino form bot dul man, dano man nongo waraga cul me cwalo cente i gang lim (bank). I kor cul, dano man bino gamo lapeny mogo macengo ? cego, yako ikore, ki mine tam me dwongo ka gano waraga wole inge nino tic apa (10 working days), kun nyutu waraga cul, ki waraga ma nyutu ni en aye won jemi ada, nyo aidenti ? Pot karatac ma tye I waraga man bene romo tum kadi pwod kom waraga kare ne pe okato. Man lube ki wot tere-tere Man time pi eni kare duc ma dano ma kato woko kin tiyo ki waraga 139 JSC Buk cing lwak man, jo ma tiyo I dogola myero gu dinlanyut i pot kaatac me nyutu ni dano man okato woko ada, owok ki kama kit man. Jo ma tiyo i dogola lobo ma dano man oceto iye bene dino lanyut ni me nyutu ni dano man romo donyo i lobo man. Ka waraga man dong kare okato, nyo pot karatac me yiye otum, won waraga man tye ki twero me pongo pi waraga wot mukene. (i) Pongo form A ki form B (ii) Mi cal aryo ma tino (iii) Mi waraga ma nyutu Kace I mito waraga mayen , nyo pot karatac otum atuma. Pongo pi waraga wot ma oryweny Waraga wot obedo gin ma myero ki gwok ma ber. Oryweny nyo obale I mac, rwede tye ki twero me penyo pi mukene. (i) Pong fom A (ii) Pong karatac peny ma cego – cego ma dul man mi yo bote. (iii) Kwonge ni ada waraa ni orweny nyo obale. (v) Ket waraga abili ma nyutu ni jemi ni orweny (vi) Waraga ma nyutu kit ma waraga wot man orweny kwede. (vii) Culu cente me bedo la nap kom pi me gwoko jemi ni maber ; welcente man tye Alip mia acel; cente me Uganda. Cul man bedo i cawa me dwoko fom me penyo pi waraga wot (passport) mukene. Ka oyere ni ki bi mini waraga wot mukene , dong inongo waraga cul me cwalo cente i gang lim (bank). Cente ma wele tye Alip pyera boro tye me mino waraga wot mayen. Man mede I kom cente me pwod ma kingolo. Inge culu cul i bank, dano man myero ocwal waraga cul acel bot dul ma niyo waraga wot, yako en ogwok acel. Inge nino abongwen (9 working days) me tic pa lutic pa gamente, dano man romo dwogo bot dul man kun nyutu waraga cul ma mege e gamo waraga wote mukene. 140 JSC Buk cing lwak GANG PWONYE ME MEDO NGEC I LOK KOM CIK [Law Development Centre] Ginonge: Otf Makerere Hill Road P. Box 7117, Kampala Tel:041-532884, 041-530246 Fax: 041-532866 Email: Idc@starcom.co.ug ACAKI LDC obedo gang pwonye me medo ngec bot jo ma nongo dong gu kwano cik I rwom me digiri, dok bene tye calo gang pwonye ma miyo ngec me cik bot joma pwod donyo odonya I kwan me cik I rwom me dipoloma, ki pwony mukene matino tino ma kwako lok kom cik. Gang pwonye tye ki komiti ma neno lok kom doro tic pa ka pwonye man. Komiti man, la mi tam bot gamente I lok ma dok I kom cik aye cim jo ma bedo iye. Won kom me komiti man obedo langol kop me rwom me koti ma malo loyo I Uganda. Ladit ma loyo gang pwonye man tye irwom me la dor tic I kabedo mo. Cik me gang pwonye man mio kabedo man twero me mino ngec bot jo ma okwono cik ki jo ma peg u kwano cik. I kin tic magi tye iye: i) Medo ngec bot jo ma okwano cik, ki mino gec bot jo ma peg u kwano cik. ii) Kwedo kor lok ma dok I kom cik, ki ino tam me kelo oloka loka I cik me lobo. iii) Mino ngec bot lwak I lok ma dok I kom kit ma cik tye ka tic kwede ki cono buke I lok ma dok I kom cik. iv) Konyo lwak iyo me nongo kony pa cik. Kit ma yi gang pwonye man opoke kwede Director aye obedo ladit ma loyo gang pwonye man, lalub kore obedo Deputy DUL ME APAR-WI-ABIIRO 141 JSC Buk cing lwak Director. Gang pwonye man tye yiye ongweke ma pol ma dul acel acel tye kit ice: – Dul ma loyo doro gang pwonye man – Ma loyo pwonye pa jo ma dong okwano digiri. – Dul ma loyo cik – Ma neno lok kom yenyo ngec ma konyo tic ki cik – Ma neno lok kom cono buke ma konyo pwonyo cik – Dul ma neno lok kom medo ngec bot jo ma dong gu kwano con I lok kom cik – Ma loyo mino kony I lok kom cik – Ma neno lok kom buke cik. Gang pwonye man bene tye ki tic me wot ikin piny me mino kony me nono bot dano I lok ma dok I kom cik. Dul ma loyo lok kom dooro tic pa gang pwonye man tye ki twero me neno ni gang pwonye man tye ka tmo maber. Ladit ma loyo dul man tye irwom me karan. Tic pa dul man mukene tye me cono lutic, medo rwom me tic pa lutic, mino pwod bot lutic nyo lutino kwan kar cel ki neno lok kom ber bedo pa lupwonye ki lutino ? Karan ma tye la loo wi dul man kar cel ki lalo tic me gang pwonye man bene tye calo calo lutino me donyo I kwan ? “Registrar” Dul ma loyo pwonye pa jo ma okwano digiri me acel Dul man neno lok kom pwony. – Mio pwony pi mwaka acel ma ikore jo ma otyeko nong “Dipoloma ma ikor digiri me cik” post graduate diploma in legal practice. – Tyeko pwonye man nyutu ni dano man romo donyo I tino tic ma kwako cik I Uganda. – Me donyo ka kwano kwan man dano man myeni obedi tye ki digiri I 142 JSC Buk cing lwak cik ni a ki I gang pwonye me lobo ma tye ki cik ma rwate ki cik me Uganda. Pol lobe ma yang obedo I te loc pa muni Britic tiyo ki cik acel. Lutinni kwan me Kenya, Uganda, Tanzania, United Kingdom, India romo pongo waraga donyo I gang pwonye man. Gang pwonye ma latin kwan ma oa ki iye myero onong yeyo me bedo ber ki bot dul ma loyo cik. Dul man pwonyo/miyo pwony bot lwak ma pe gu kwano cik, ma tye ki miti me bedo ki ngec I kom cik. Pwonye ma dul man mio tye ma kelo nongo karatac kwan I rwom me dipoloma I lok kom cik. Kwan I gang pwonye man tye ki cawa me kwan me dye ceng ki me otyeni. Ngat mo romo cone me kwan I cawa mo keken (otyeni/dyeceng) ? Lukwan cik I te dul man aa ki gangi tic mapat-pat; ibili, mony, lutic pa gamente, lugwok mabuc, lutic pa gamente ma piny ? Jo mukene ma tye ki waraga pwonye me sinia abicel (S.6) benei romo cone pi pwonye man. Dul me gang pwonye man ma loyo medo rwom kwan ikom cik karacel ki mino kony I lok kom cik ? Tic pa dul man tye me mino pwony pi kwan ma cego ki ma tero kare bot lwak duc me Uganda ma gukwano nyo pe gukwano cik. Dul man bene konyo mino kony ma dok I lok kom cik, man Jang dul man ma loyo pwony ki mino kony me cik bot lwak aye tiyo iye. Pwonye macego cego bedo tye me konyo lutic pa gamente ki lwak mukene ki miti me mino ngec bot gi I lok ma dok I kom gwoko cik I lobo man. Pwonye I te due man bene tye me medo rwom ngec pa dano I lok ma dok I kom cik, ki mino ngec bot jo ma gwoko cik me tic kwede iyo ma opore. 143 JSC Buk cing lwak Pwonye ma cego cego tye pi jo magi – Ludite ma doro gang tic – Ludot ma cung bot gamente I kot – Jo ma kot cimo gime keto cik pa kot itic, calo lugam den, lucat jemi – Lukaran me gang kot – Ludite dog tic. Gang pwonye man bene miyo pwony me pono wic bot lutic ma tiyo I gang pwonye man. Jang-gang pwonye man maloyo lok kom cono buk (mino ngec) I kom cik ? Tic pa dul man tye me: i) Guru jemi acoya, kwano ne kidiro yako cwalo ne woko bot dano me Uganda, lok ma dok I kom kiti ma cik tye kwede. Jang gang pwonye man aye coyo lok ma kwako gin ma time I kot ma malo, ma tye iye kit ma kingolo kwede kop ki I kot ma malo, calo: kot ma malo loyo, kot ma winyo koko pa dano odoyo, kot ma dit loyo I lobo man. Kit ma kingolo kot ma I jang kot ma malo konyo lungol kop I kot ma piny me ngolo kop ma lube kin ngo ma otime I kot man, kun nongo ginongo ngec man ki ibuk ma dul man aye ocoyo. Dul ma loyo yenyo ki medo ngec, coc kar-cel ki loko cik ? Dul man tice tye me: i) Konyo dano ma ki cimo ni okony kelo aloka-loka I lok kom cik I Uganda. ii) Konyo dul ma neno lok kom kelo aloka loka icik ki tic ma meg gi. iii) Konyo yubu cik me tic kwede I Ot moko cik. iv) Kwedo kor lok ki ngec I lok ma kwakocik. v) Yenyo, cono ki kwedo ko lok mo kikan ma tye kwako cik. 144 JSC Buk cing lwak vi) Cono jemi akwana me kare ki kare ma kwako kom cik. Gang pwonye man tye ki jemi akwana ma bejo loyo I Uganda. Buke ma tye I te dul man tye buke calo buk cik me lobo man, jemi akwana ma cego cego, coc me kare ? ki-kare, lok angeya, ki jemi akwana mo keren ma romo bedo pi gang pwonye man I lok ma dok I kom cik me lobo man ki me lobo mukene. Ot kwan/jemi akwana man tye pi lwak duc, lutic me gang pwonye man, lutino kwan, ki jo ma okwano cik, ki lwak ducu. Jo ma tiyo ki ot kwan man ma pe gubedo lutino kwan myero gu cul cente me tic ki jemi man. 145 JSC Buk cing lwak Dule mukene ma TIC GI MAKO CIK KI NGOLO KOP Acaki Tye dule mukene ma bene tiyo tic me konyo keto cik itic ma lube ki ngolo kop. I kin dul man tye iye “centre for Arbitration and Dispute Resolution nyo “kabedo ma pol lok ma kwako winye ki giko laara time iye; dul ma neno lok kom twero pa dano adana ? “Uganda Human Rights Commision , langi kor tic pa lutic pa gamente ” Inspectorate ot government” I kin dul magi , i lobo man, tye dule ma pol mapat pat ma miyo kony i lok kom cik, nyo konyo dano ma peke ki keero me culu pi lungec cik ma gi miyo kony bot jo man me nono. Man ikin gi tye: Dul pa mon ma okwano cik (Federation ot Uganda Women Lawyers-FIDA). FIDA pole miyo kony me cik bot mon nyo lutino. Dul man bene tiyo matek me neno ni cik ki juku laara obedo iyo ma opore , tutwale pi jo ma peke ki keero. Kabedo ma konyo winye ki juku laara (CADER) Contact /Ginonge: Centre for Arbitration and Dispute Resolution 3rd Floor Commercial Court Building -Nakasero Po Box 25585, Kampala Tel 041 349515, 254460 Email: cader@spacenetuganda.com. CADER Obin kiketo itic ma lube ki cik ma ki moko ma kwako winye ki timo kica. Dul mann obedo dul ma pe jenge dok tye calo dule mukene ma romo doto dano, yako en bene romo nongo adot inyim kot. Dul man obino i tic ki miti ni mite matek me nongo yo mukene mapat pat me juku laara ikin dano labongo ceto inyim kot. Yo magi tye iye: winye tic ki lai tal nyo timo kica nyutu tic pa dul man , ni obedo mi: (i) Tic kun lubu gin ma kimoko I kare me UNCITRAL ma calo ci i 1976 (ii) Keto cik ki yo me aluba ma me keto cik iticwek okony juko laara iyo ma tir (iii) Keto itic kit ma myero jo ma konyo tic me juku laara myero obed/ otir kwede labongo lunge tung cel. DUL ME APAR-WI-ABORO 146 JSC Buk cing lwak (iv) Ngino jo ma mito bedo lurii tal ki kit gi, Kace pore me tino tic man. (v) Mino kony me tic ma pat- pat me neno ni dul man omede anyim ki tic ma meg gi iyo me juku kuku ?kuku nyo laara i kin dano iyo mapat ki kot. (vi) Ngino Kace dano mo nyo dul mo romo yilo rwom tice me bedo i kin jo nyo dul ma neno lok kom juku laara (vii) Cono nying dule nyo dano ma ki tye ki ngec i lok kom juku laara iyo me bedo ikin gi calo larii tal. (viii) Konyo ngino kor waraga ma lube ki juku laara karacel ki kelo lok laara me awinya inyim jo ma lok man kwako gi (ix) Me keto kama leng, wel cul pi jo ma konyo juku laara me konyo medo ngec ki diiru wek omed keero bot jo ma tic man kwako kom gi ki medo ngec iyo ma pol ma laara romo juke kwede. Tic Pa CADER i Juku Laara Tic pa dul man tye atye bot lwak. Pi man ngat mo keken nyo dul mo ken ma tye ki laara romo cwalo dwon gi bot CADER me nongo kony me juku laara. Ka dong lok man uoo bot CADER dul man cimo yo ango ma opore me winyo ki juku laara man. Man romo bedo iyo me winye nyo tic ki larii tal. Dano ma lok man tye ikomo nongo ngec i coc (waraga) Pi lok ma mite larii tal dul man cimo larii tal pi lok ma mite winye dul ma cimo dano ma bi winyo lok man me ribo kin jo aryo ni. Wek okony dul ma oo iye agiki lok iyo ma opore, dul man romo lego ni jo aryo ni duc myero obin ki waraga mapat pat ma romo komyo neno adda pa lok man. Winyo lok ma lube ki laara me cat ma pe kwere Me konyo winyo laara me cat nyo ikin jo ma tiyo bia cara ki moko cik ma cimo ni jang kot ma neno lok kom laara me cat nyo ikin lucat wil myero ki cwal bot dul me CADER, wek en aye onen lok man kit ma myero ocobe kwede. Jo ma ocwalo koko gi inyim kot man myero gunyut yeo gi Kace gi yee nyo pe gi yee ni myero lok man ocet bot CADER. Ka jo aryo ni duc tye ki yeyo dul kot man cwalo lok man bot CADER me winyo ne. Tic me cwalo lok man bot CODER obedo tic pa ladit ma loyo kot me cato wil (Registrar me kot man), kun nongo en oyeng ki lok ni laara man poore ki 147 JSC Buk cing lwak winye inyim CADER. Winyo lok man myero pe otee nino ma kato pyeradek ni cake nino ma lok man ki cwalo kwede bot dul ma konyo juku laara(CADER) ? Ento ka dano mo omiyo lok ma rwatepinyo lokn man peromo winye ikare me nino pyeradek ma cik omoko kot romo medo kare . Kajo aryo ni dok tye ki yeyo ni myero lok man obed icing CADER dul man miyo bot jo aryo ma laara tye i kom gi ni nying jo ma tye ki ngec matut I lok kom winye ikin nying magi lu laara aryo ni myero gu yer nga ma gi mito obed me winyo lok gi. Kace jo ,man pe gukati ki nying ma gin aryo duc yee me bedo lawiny lok gi inge nino apaa, CADER yero dano man en ki kome lawiny lok man ki yeero ki ikin nying dano ma dul man tye kwede, ma bedo i kin gi lungol kop ma dong guweko tic , lungec cik irwom ma malo lutic cato wil mapat pat ma kit gi ngene dok gene. Ka dano mo oyee bedo i kin lurii tal nyo lujuk kuku i kin jo ma laara tye ikin gi, dano man myero olub cik ma dul man tiyo kwede me konyo lwak. I koore dano man ma ki cimo me winyo lok laara ma cako yubu gin ma mite me winyo lok man. Man bedo iye jemi calo kabedo nino dwer cawa me winyo lok man ? Jo man bene romo loce ki lok ada ma kwako kom laara man. Ngat mo kiken ma nyinge tye I winye man myero oco nying dano acel ma myero obed calo la dit me winye man. jo man bene mite nig u pong nying dano mukene ma romo bedo i winye man ? Ka winye obedo tye ikin dano ma laara nongo tye ikin gi nil ok man bedo icoc ma adwogi ne ceto bot kot madit me cato wil me agwoka calo lanyut me adwoki winye. Adwoki winye tyek ki teko ma nom aroma ki teeko pa lok pa langol kop ma bene jaimi pa ngat ma lok oloyo bene romo cate , ma calo adwoki winye man. Ka agiki lok man obedo peke ma winye pe obedo tye ikin jo man ladit ma obedo ikin jo man me winye ni romo dwoko lok bot kot me cato wil wek ki ket inyim langol kop. Kace winye obedo peke lok mo keken ma ki loko i kaara me temo winye man pe kimede kwede anyim Kace lok myero omede bot langol kop igang kot me cato wil /cat man time wek dano ma laara tye ikin gi ni pe gubed ki lwooro me tito lok duc kit ma mite kwedeki tam ni Kace lok pe olaare 148 JSC Buk cing lwak inyim larii tal man, ki romo tic kwede me loone inyim langol kop. Dul ma tice tye me neno ni kiworo twero pa dano i Uganda (Uganda Human Rights Commission) Ginonge : Opici gi madit (Head Otfice) Jang dul man ma tye i kabedo mapat-pat Uganda Haman Rights Commission Arua, Central, Fortportal Gulu, Jinja, Mbarara, Moroto, Soroti. Plot 20/22/24, Buganda Road Po Box 4929, Kampala Tel: fax 256,041255261 Email: uhrc@uhrc.ug Webisite: www.uhc.ug Keto dul man Pen-cik me Uganda me mwaka 1995 aye oketo dul man, kar-cel ki cik ma kwako twero pa dano-adana, cura 24 , ki cik me Uganda mapat-pat me mwaka 2000. Tic pa dul man tye ite ngic pa cik ma kwako dul man. Dul man tye ki twero me neno ki gwoko twero pa dano-adana, ki twero pa lwak me Uganda. Gang tic madit pa dul mantye nonge i Kampala, ento jang gi tye i kabedo mapat-pat me lobo man, calo i Arua, dyer Kampala,(kibuye), Fortportal, Gulu, Jinja , Mbarara, Moroto ki Soroti Tic pa dul man Dul man tye ki tic magi: Kwedo ko adot mo kikenimiti ne ikom lok mo kiken ma dano mo okelo bot gi, ma lube ki turu twero pa dano man. Bedo piny me winyo lok ma lube ki adot nyo koko ma kwako turu twero pa dano mo kadul man obedo piny , lok ma gin kati kwede tek rom aroma ki lok ma langol kop inyim kot mo kiken romo kati kwede i te cik. Limo gangi buc mapat-pat me lobo man me neno ngo ma time igangi buc man ki mino tam gi ngo ma myero ki tim. 149 JSC Buk cing lwak Me keto yo mapat-pat itic me medo ngec pwony ma bedo ka mede anyim, iyo mapat-pat ma romo kelo /nyano gwoko twero pa dano iyo ma ber ma lube ki cik. Mino tam bot lutela ma keto cik i ot moko cik ma lube ki yo maber ma romo bedo ber pi lwak iyo me gwoko tweeo gi, ma calo culu jo ma ki turu twero gi, nyo jo ot pa dano ma twero ne ki turu. Mino ngec i kare ducu bot lwak i pen-cik me Uganda ki witi cik mapat-pat ma lwak myero olubi, ma pen-cik cimo. Yo me cwalo koko bot bot dul man Ngat mo kiken ma tye ki koko ma lube ki turu twero ma ka mege romo cwalo ne bot dul ma neno lok kom twero pa dano Uganda (Uganda Human Right Commission). Pi myero obed dano ma ki tuuru twero ne kiken, kadi ngat ma neno ni twero pa lawote ki tuuru romo kelo koko bot dul man. Romo bedo larem, wat nyo dano ma kiken pa ngat ma twero ne ki turu ni. Kit ma dul man gamo kwede koko Dul man pe yee gano koko me lube ki twero pa dano mo ma ki tuuru i mwaka ma okato angec, nyo ikare ma okato angc, ma bor loyo nino dwer Aboro , me dwer me apa, mwaka alib acel mia bongwen, pyera bongwen wiye abic (8th October 1995), ni cake ma dul man ocake kwede. Koko me turu twero pa dano mo bene romo kele inyim dul man Kace dong okato mwaki abic, nicake nino ma bal man otime kwede. Ento cik man romo nyange Kace dano man pe oromo kelo koko ne bot dul man i kare ma mite pi jemi mapat-pat calo. Jemi mukene ma cal kit magi nyo mapat ?kadi bedi dano man pe obedo ki keero me cwal koko ne inyim dul man pi janu magi ma obedo ka gengo en myero oneni ecwalo koko man ma pwod mwaki abic okato inge bedo maber, nyo ka dano ma twero ne ki turu ni oto woko, pwod myero obed mwaki abic me cwalo koko, inge to pa dano man. Dul man pe bi winyo koko ma tye adot inyim kot nyo lok mo keken ma kot dong ongolo kop iye woko. 150 JSC Buk cing lwak Dul man bene pe bi winyo koko ma tye ikin gamente me Uganda ki gamente me lobo mukene nyo dul mo keken ma tye cung pi wilobo lung. Dul man bene pe bi winyo lok ma tye iye timo kica pa ladit lobo bot lutin bal ma lok oloyo gi iye dok gi tye ka nongo pwod . kila man obedo tam pa ladit lobo ma cik cimo, inge nongo tam ki bot dul mapat ?pat ma nongo tam ki bot dul mapat ?pat ma konyo ladit lobo me timo kica man kica man romo bedo iyo mapat-pat calo; goyo dano ki i buc dwoko pwod ma dano man tye kwede piny, kwaryo pwod ducu ma kot ongolo bot labal man. Kit me gamo koko Koko ma ceto bot dul ma neno lok kom twero pa lwak me Uganda romo gamo koko pa ngat mo kiken i kabedo mapat-pat i Uganda kany, ma dul man tye ki jange iye. Koko romo oo bot dul man iyo ma pol – Kelo koko ki komi – Cono waraga ma pote – Tic ki waraga me komputa – Gono cim Inge nongo koko pa dano acel-acel, dul man lubu jemi man. Ki coyo koko man ibuc ka koore nen ni romo bedo calo lok kom turu twero tye iye. Kabene onen ni koko man pe rwate ki koko ma myero ki kel bot dul man, lutic me dul man mi yo tam bot danno ma okelo koko ne ni, ka kwene ma en romo nongo kony iye Dul man tye ki fom ma dano man pongo ma fom man weko dul man nyang jemi ma pol ma mite ma kwako kom dano man ma opongo koko ne ni mite ni oket ange iye. Inge pongo fom me man koko dul man niyo nama bot dano man karacel ki kad wek dul man obed ki keero me lubu kor koko pa dano man pi oyot kit ma mite kwede. Buk koko ma dong loke ki keto piny kiketo bedo ikin lok awinya icing ladit acel ma obi lubu kor lok man. Macalo yo me kwedo kor lok dul ma koko tye i kom gi ni nongo gnec ma aa ki bot dul man, kun lwongo gi me bino ka mino lok gi ma kwako adot/koko man. (man myero obed manongo nino pyer-aryo 151 JSC Buk cing lwak wiye acel pe okato. Kwedo ko lok pi gin ma otime bene romo bedo lwogo lucaden ma bino coyo lok gi piny wek omi kare ki dul man me nongo lok adda. Ka kwedo lok man otum, jo ma obedo ka kwedo kor koko man coyo adwogi lok bot dul man, kun gi nyutu kwne ma adda tye iye.ka loke koore peke ki miyo tam bot dul man me giko loki pien ki lanyut moromo. Dul ma neno lok man matut makaka dul man tiyo ki cik me twero pa dano ma pe jenge, calo me winyo lok ki bot jo aryo duc, labongo jenge bot ngat acel, karacel ki twero me bedo ki langec cik ma cung pi ngat mo. Koko odojo ka yeyo peko i lok pa dul man. Woko: ka ngat mo keken pe ye nyo pe oyeng ki lok pa dul man i yo mo keken romo cwalo koko ne me winyo lok man odojo, inyim kot ma malo. Yiye: koko ma kwako lutic calo, koko ikom ladit ma loyo koko duc (Director ot Complaits) nyo dano ma loyo kwedo kor lok tye (bedo) bot won kom me dul man. Ento koko ma bedo ikom ludite tic me dul man ma tye i but lobo man mukene, tye (bedo) nyo ki cwalo bot “ladit ma loyo adot duc”. (Director Complaits), ladit ma loyo kwedo kor lok, ki ladit ma loyo cik. Dul man tye ki twero ma rom aroma ki twero pa kot me: Lwongo dano mo me bedo tye kaiyo adot ma tye ikome dok kelo waraga mapat-pat ma mite me kelo lanyut me adda lok. Penyo ngat mo kiken nyo ciko dano mo me tito lok kamaleng ma en ki ngec iye ma kwako adot mo keken. We ko dano ma lok tye ikome me lubu cike inyim dul man. Gonyo dano mni ma twero ne ki turu i yo me twec /amak. Culu cul pi kare ki jemi ma abale bot dano nyowati pa dano ma ki turu twero ne ni. 152 JSC Buk cing lwak Dul man ngiyo kor tic pa l Utic pa gamente Ginonge : Inspectorate ot Government Jic building, Kampala (IPS Macon) Iyo Ot-moko cik ? Kampala Acaki Dul ma kwako lok kom kwedo kor tic pa lutic pa gamente obino me bedo tye ma lube ki pen ? Tice madit tye me ngino ki juku tim bal pa lutic pa gamente me tic ma rac ki dog tic ma megi gi. Tice pa dul man bene tye me kwedo kor lok ma kwato ladit mo ma winye ni otiyo ki dog tice marac, nyo otim tim me camcana. Dul man tye ki jang gi i Gulu,Arua, Mbale, Jinja, Soroti, Masaka, karacel ki Mbarara. Dul man tye ki twero ma lube ki tic ma kwedo kor lok ma romo konyo Juku tim me cam ? Dul man bene tiyo ikom lok kom adot ikom dano mo kiken ma ki biko ni otiyo ki dog tice marac nyo tye ka timo cam ?cana. Dul ma neno ni jo ma tye i dog tic pa gamente tye ka lubu cike ki cik ma kwako lutic /lutela dul ma tye I lobo man (nyo Leadership Code Act). Cik man tye me weko lutela / lutic duc pa gamente otim gin mo kiken ma romo juku tinu me cam-cana . I kin cik man , labole tye me mito ni dano duc ma tye ki dog tic mo kiken pa gamente myero gu tyer lonyogi bot lwak. Gamente me Uganda kun wok ki bot dul ma neno lok kom ber bedo cik ki tic ki cik, karacel ki lim ma bino me konyo mino kony i lok ma dok i kom cik (Legal Aid Busket Fund- LABF): ma man tye iye lobo Australia , Ireland, Denmark, Netherlands karacel ki Sweden gu cako tic man me konyo lwak ma keero gi peke me nongo kony me tic ki cik me nongo twero gi calo dano-adana. tic man tye ite dul ma loyo lok kom ngolo kop, kun lacoc (Registrar) me kot ma malo aye obedo won kom ma doro dog tic man. Tic man tye kwako dictrwik ma pol i Uganda ma tye iye: Lira , Amolatar, Pader, Apac, Kitgum, Oyam, Dokolo, Kaberamaido, karacel ki kotido. Mukene tye Tororo, Bukwa , Bududa, Manafwa, Busia, Palisa , Butaleja, Namutumba, Bugiri karacel ki Iganga. Kabedo me nongo kony me cik bene tye ma calo dukan (kacat) ma ngat mo romo cung iye me nongo kony ma kwako cik. Dul man miti gi tye me ribu kin cik ma tye ki cik ma mite ni obed tye kun keto yo ma tir me tic kun konyo lwak 153 JSC Buk cing lwak ma keero gi peke me nongo tic ki cik ma opore , medo ki konyo ano magi me ngano ki penyo pi twero ma megi ?gi penyo pi aloka ?aloka ki kit me tic. Kabedo magi ma tiyo ikom cik obedo yo acel ma tye ka lube me cako kelo aloka ?loka i tic me cik i Uganda ; kun adwogi ma mite iye keto cik ma kwako twero pa lwak kama ngat mo kiken romo nongo dok tiyo kwede, kit ma mite kwede. Mino ngec lwak ma lube ki lok kom twero pa dano , ki yo ma twero man nonge kwede. Me konyo dano ma bal otime ikom gi me ngeno yo ango ma cik romo konyo en kwede nyo yo mukene mapat-pat me winye ma cik yee labongo cung inyim langol kop. Me keto itic lok ma aa ki bot lwak ma kwako twero gi karacel ki cik me kelo aloka ?loka ma opore pi lwak itic ki cik ki gwoko twero. Me dooro kabedo mapat-pat ma tiyo ikom ngolo kop ki cik calo yo ma ber me mino kony lwak duc me Uganda. Tic /kony ma gimiyo – Tam ikom tic cik – Cungu pi / dano moni i lok kom cik – Ngolo kop/juku laara iyo mapat-pat – Mino tam i yo ma tut – Medo ngec bot lwak i lok kom cik – Winyo lok ma aa bot dul mukene – Lok ki cim bot gi labongo culu. Nga ma romo nongo kony ki bot dul man Wek dano mo kiken onong kony ki bot dul man, myero ibed dano ma peke “ki keero” dok bene i bedo nyo i aa ki i kabedo mapat ? pat ma dul man tye ki gangi tic gi iye ma wa neno angec; nyo koko ni myero obed koko ma aa ki kabedo magi mapat-pat. 154 JSC Buk cing lwak Jang Gang pwonye me medo ngec pa lutic cik ma miyo kony i kom cik Ginonge: Legal Aid Clinic Law Development Centre Otf Makerere Hill Road P. Dul ma miyo kony i lok kom cik ma tye jang tic pa gang pwonye me medo ngec i lok kom cik(LAC) ma kicako i imwaka 1998, ki kony ma oaa ki bot Ford Foundation karacel ki USAID. Tice ma dit ma oweko ocake obedo me medo rwom me pwonye i lok kom cik bot dano ma okwano cik irwom me digiri,nia ki igang pwonye ma malo, kun toro jemi apwonya me gang pwonye man ki tic me konyo lwak i lok ma kwako cik. Dul man bene tye ma calo latic pi lwak (lageng kor lwak) iyo me mino kony me nono bot lutim bal matino tino, nyo dano ma peke ki keero, lutino karacel ki dano mo keken ma romo mito kony me cik. Pwony: Lutic kwan ite dul man pwonyo kit me ngolo kop, pooro lok ki yo mapat-pat me cobo peko mo kikenwek omini gi ngec kit me cobo peko Kace mite, omini gi keero me bedo ki ngec me pooro lok karacel ki kit me cono koko pa dano, Kace gu bi bedo I dok tic man me rwate nyo tic karacel ki lwak ma mito kony. Tic mukene pa LAC obedo me mino kony me nono (labongo cul) bot dano ma peke ki keero, medo ma kit man i nyim kot. Note: LAC bene tiyo karacel ki dule mukene calo ludite ma loyo lok ma dok kom lutino lok ot karacel ki dul mo kiken ma tic gi kwako cik. Tic pa dul man mukene tye me yenyo ngec ki keto / kelo jemi manyen itic karacel ki neno yo me poko ngec i kin lwak. Dul man (LAC) bene konyo yubu kacoke, pwonye macego cego ma guru wil lwak duc ma lok kom cik kwako gi. 155 JSC Buk cing lwak Kony me nono i lok kom cik FIDA (dul pa mon ma okwano cik) Nyo Uganda Association ot Women Lawyers. Dul man obedo dul ma tiyo dyere ma ka meg gi kun pe gi jenge ikom gamente dok pe gi poko dano medo ki tic ma meg gi ma pe kelo magoba. Dul man ocake me konyo mon ki lutino, tutwale mon to ki lutino kic wek gunong kony ma dok ikom lok alaara i te cik, karacel ki gwoko twero gi. Dul man ocake i mwaka 1974 me mino keero ki dongo i ngec pa mon ma gu kwano cik i Uganda, ki kit ma gi kwo kwede i kin dano. Mbarara, Mbale, ki Arua Gang tic gi madit tye i Kampala. Me kony lucan wek gunong winye matir ma lube ki cik i laara mo keken Me konyo keto cik itic kun poko ngec bot lwak i lok kom cik ki ber- bedo. Medo keero bot mon ma okwano cik i Uganda i kit me tic ki cik karacel ki kit me bedo i kin lwak. Medo rwom pa mon ki keero gi kun tiyo ki mino ngec i lok ma dok kom winye ma nyayo apoka-poka i kin mon ki coo, inyim cik. Uganda miyo kony me cik me nono bot jo ma keero gi peke tutwale mon ki lutino. Tic man tye i te dul me lok kom laara ki juku laara. Lutic cik ite dul man miyo kony i lok ma dok i kom cik, kit me winye tam, karacel ki bedo calo lani ?tal bot jo ma laara tye i kin gi. Dul man tiyo ki lok mapat-pat calo lok kom twero me jemi lako jemi, lok kom nyom , laara ngom ki laara me cato wil (cato wil) ? Dul man tiyo calo dule mapat-pat ma konyo lok kom cik, ento apoka – poka tye ni dul man tiyo labongo cul. Ento dano mo kiken romo mino mic me nucu dola (1/ 2 adollar) me konyo tic pa dul man me nino-ki-nino. Pol lok duc ite dul man tum labongo ceto i nyim kot; nyo tic ki yo mukene me winye (Alternative Dispute Resolution) ento lok ma pe romo tum i yo man ceto inyim kot. 156 JSC Buk cing lwak Jang gang pwonye me cik i Makerere maneno lok kom oring ayela Ginonge: Refugee Law Project Plot 10, Perryman Gardens Old Kampala P. Box 33903, Kampala Tel: 0414 343556 Email: mp@infocom.co.ug Website: www.refugeelawproject.org. Dul man ocake imwaka 1999, i dwer me a par wiye acel, me konyo gwoko twero pa oring ayela i Uganda. Dul man tiyo calo dul ma pe jenge ikom jang gang pwonye makerere ma pwonyo cik irwom me digiri. Dul man miyo pwonye ki kony me cik bot jo ma oringo ayela me bino ka bedo i lobo man kun ceto bot dul man me nongo kony. Dul ma cung pi lwak Ginonge: Public defender organization Plot 89, Bukoto Street, Kamwokya P. Kampala Dul ma cung pi lwak i Uganda obedo dul ma pe jenge i kom gamente ma ocake i mwaka 1997. Dul man miyo kony bot lucan, (nyo jo ma peke ki keero ) ma ki moko adot i kom gi i te cik, inyim kot. Gang tic pa dul man madit tye i Kampala, ento tye ki jange i Jinja, 157 JSC Buk cing lwak JSC Buk cing lwak JSC Buk cing lwak ? Ministri ma neno lok kom ngolo kop ki pen cik me lobo man ? Dul ma loyo loko ki loko cik ma pat-pat ? Kabedo ma konyo winye ki juku laara ma lube ki cik (CADER) ? Gang tic ma loyo adot ki tung bot Gamente (DPP) ? Ministri ma loyo gamente ma piny (Kot pa LC) ? Jang gamente ma neno lok kom mon/coo ki kit tic ki dano kar cel ki dongo lwak me Uganda DUL MA TIYO KARACEL KI JLOS ? Jang Gang pwonye me medo ngec pa lutic cik ma miyo kony i kom cik ? Kabedo ma tye ki yo mapol me juku laara ikin dano Coc Pa Dul jang gamente ma kwako Kom lok me Jolo kop Plot 6/7 Parliament Avenue Farmers House Ground Floor P. Box 3679, Kampala-Uganda Tel: +256 41 344 154 Website: www.jsc.go.ug